Praha 24. decembra (TASR) - Česká štedrovečerná večera sa v minulosti líšila nielen podľa historického obdobia, ale aj podľa konkrétnej lokality, významné bolo sociálne postavenie. Inak vyzerala štedrovečerná večera v meste, inak na vidieku. Cieľom však bolo pripraviť pestrý stôl, zahŕňajúci dary, ktorých sa danej rodine dostalo v uplynulom roku. Pre TASR to uviedla česká etnologička Daniela Záveská z etnografického oddelenia Národopisného múzea Národného múzea v Prahe.

Súčasťou štedrovečernej večere boli sladké i slané jedlá. Množstvo druhov servírovaných na stole značilo hojnosť, ktorú bolo treba symbolicky preniesť do ďalšieho roka. "Symboliku cielenú na zabezpečenie prosperity potom niesli aj jednotlivé pokrmy," povedala Záveská.

Med bol vnímaný ako nositeľ pozitívnych vlastností, pečivo z kysnutého cesta svojou schopnosťou nadobudnúť v krátkom čase veľký objem zase podľa nej symbolizovalo dostatok. Hojnosť a plodnosť predznamenával tiež počet zrniek strukovín. "Varili sa sladké a slané omáčky, obľúbené boli napríklad huby, nechýbalo ovocie a oriešky, ktoré sa urodili, rôzne druhy sladkého pečiva," doplnila etnologička.

K adventu a predovšetkým Štedrému dňu sa viazal pôst, takže na štedrovečernom stole chýbalo mäso. Prípustná bola ryba, ktorá však bola drahá a väčšine ľudí nedostupná.

"Za tradičnú českú štedrovečernú večeru býva označovaný kapor so zemiakovým šalátom, ale na štedrovečerných stoloch nájdeme aj ďalšie jedlá. Kapor je pomerne mladý štedrovečerný pokrm, tradícia sa rozvinula v priebehu 20. storočia a plne sa ukotvila až v jeho druhej polovici," ozrejmila Záveská.

Aj v Česku nosí darčeky deťom Ježiško. "Česká krajina prechádzala zložitým historickým vývojom aj z hľadiska náboženstva a naša tak často skloňovaná a zjednodušovaná ateistická súčasnosť je v porovnaní s tradíciami, o ktorých je reč, veľmi mladá," vysvetlila Záveská. Postava Ježiška ako vianočného darcu sa podľa nej v tradícii ukotvila v čase, keď bolo náboženstvo významnou súčasťou každodenného života.