Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Svojimi hereckými kreáciami zažiarila aj v divadle Viola, kde slávila neskonalý divácky úspech v hre írskej dramatičky Geraldiny Aron Můj báječný rozvod.
Autor TASR
Vsetín/Bratislava 25. mája (TASR) – Talentovanú a šarmantnú českú herečku Elišku Balzerovú si slovenskí diváci obľúbili v úlohe doktorky Čeňkovej z televízneho seriálu Nemocnice na kraji města (1977). Jej skvelé herecké výkony mohli obdivovať v komédii S tebou mě baví svět (1982) či v snímke Pěsti ve tmě (1986). Držiteľka Českého leva z roku 2011 Eliška Balzerová má v sobotu 25. mája 70 rokov.
Svojimi hereckými kreáciami zažiarila aj v divadle Viola, kde slávila neskonalý divácky úspech v hre írskej dramatičky Geraldiny Aron Můj báječný rozvod. Zaujímavosťou je, že sama hrala v inscenácii 18 postáv. Dielo má za sebou okolo 560 repríz a ani raz sa nestalo, že by nebolo vypredané, napísali české médiá.
Eliška Balzerová (rodená Havránková) sa narodila 25. mája 1949 vo Vsetíne. V mladosti sa rozhodla pre herectvo náhodou: "Moja sestra sa 'potatila' – inklinovala k chemickým smerom, ja som sa tomu vyhýbala, preto som utiekla na konzervatórium... Rozhodla som sa ísť na prijímačky do Brna, vedela o tom iba mamička. Skúsila som šťastie a ono mi podalo ruku," zaspomínala si herečka.
Pred kameru sa prvýkrát postavila na Slovensku v roku 1970. "Moja filmová kariéra sa začala filmom, ktorý režíroval Vido Horňák a volal sa S Rozárkou. Hrala som tam veľkú rolu, hoci som mala len 21 rokov. Čiže môj prvý film sa natáčal na Slovensku a rozprávala som tam po slovensky," pripomenula herečka.
Spolužiakmi budúcej herečky na akadémii boli Bolek Polívka, Karel Heřmánek a Pavel Zedníček i Tomáš Töpfer. Po štúdiách na konzervatóriu a absolvovaní katedry herectva a réžie na Janáčkovej akadémii múzických umení (JAMU) v Brne dostala Eliška Balzerová v roku 1971 angažmán do Juhočeského divadla v Českých Budějoviciach. Od roku 1977 bola 20 sezón členkou pražského Divadla na Vinohradoch. Hosťovala aj v Národnom divadle v Prahe.
Spolu so spolužiakom z konzervatória Tomášom Töpferom založili v roku 1995 Nadáciu Fidlovačka a angažovali sa pri obnove pražského Divadla Na Fidlovačce. Po Töpferovom odchode v roku 2012 sa stala jeho riaditeľkou. Tento post opustila koncom roka 2015, potom ako ju vystriedal Jan Koťátko.
Miláčikom publika sa stala vďaka televíznemu seriálu Nemocnice na kraji města (1977), ktorý napísal scenárista Jaroslav Dietl a nakrútil ho režisér Jaroslav Dudek. Účinkovala aj v jeho ďalších pokračovaniach Nemocnice na kraji města po dvaceti letech, 2003 a Nové osudy, 2008.
Ďalšie televízne a filmové úlohy stvárnila Balzerová v snímke Karla Kachyňu Zlatí úhoři (1979), či v komédii Zdeňka Svěráka a Ladislava Smoljaka Vrchní, prchni! Divácky mimoriadne úspešná bola komédia S tebou mě baví svět (1982), ktorú nakrútila Marie Poledňáková. Eliška Balzerová v nej vytvorila manželskú dvojicu s nedávno zosnulým hercom Václavom Postráneckým. Účinkovala v seriáli Bambiniot (1984), v snímke Jaroslava Soukupa Pěsti ve tmě (1986), či v inscenácii Odměna (1993) v réžii Evy Sadkovej, alebo tiež v hre slávneho amerického dramatika Neila Simona Drobečky z perníku (2000).
Jej hlas je známy aj z dabingu. Za postavu Rosemary Boxerovej v televíznom seriáli Zločiny v záhradách (2003, časť Vražda v divadle) jej v roku 2007 udelili prestížnu cenu Františka Filipovského.
Eliška Balzerová je držiteľkou najznámejšej diváckej ceny v Nemecku – Bambi za najlepšiu herečku (1982, Nemocnice na kraji města). Za obnovu Divadla Na Fidlovačce získala s T. Töpferom Cenu Thálie, za úlohu v cykle Soukromé pasti dostala v roku 2009 televíznu Cenu Elsa za najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe. Za najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe vo filme Ženy v pokušení (Jiří Vejdělek) získala v roku 2010 Modrú kostku a v roku 2011 Českého leva.
Známa herečka si neskôr zahrala v dvoch filmoch mamu herečky Taliany Vilhelmovej. V prvom z nich Teorie Tigra (Radek Bajgar, 2016) dochádza k stretu troch generácii žien v podaní Janžurová-Balzerová-Vilhelmová. Herečky predstavujú ukážkovú trojku "harpií", ktoré sa rozhodli ovládať svojich manželov. Druhýkrát sa Balzerová objavila v postave mamy ťažko chorej dcéry (Tatiana Vilhelmová) v snímke Tátova volha (2018). Vo filme hral svoj prím čierny humor, ktorý výdatne okorenil dej a odľahčil vážne témy. Film Jiřího Vejdělka prišiel do kín v roku 2018.
Festival českého divadla, s ktorým je pravidelne spájaná jeseň v bratislavskom Štúdiu L+S, odštartoval v novembri 2018 svoj 25. ročník. Na doskách bratislavského divadla sa predstavilo šesť českých divadelných scén s celou plejádou vynikajúcich hercov, medzi ktorými nechýbala ani herečka s čarovným zmyslom pre humor Eliška Balzerová.
Svojimi hereckými kreáciami zažiarila aj v divadle Viola, kde slávila neskonalý divácky úspech v hre írskej dramatičky Geraldiny Aron Můj báječný rozvod. Zaujímavosťou je, že sama hrala v inscenácii 18 postáv. Dielo má za sebou okolo 560 repríz a ani raz sa nestalo, že by nebolo vypredané, napísali české médiá.
Eliška Balzerová (rodená Havránková) sa narodila 25. mája 1949 vo Vsetíne. V mladosti sa rozhodla pre herectvo náhodou: "Moja sestra sa 'potatila' – inklinovala k chemickým smerom, ja som sa tomu vyhýbala, preto som utiekla na konzervatórium... Rozhodla som sa ísť na prijímačky do Brna, vedela o tom iba mamička. Skúsila som šťastie a ono mi podalo ruku," zaspomínala si herečka.
Pred kameru sa prvýkrát postavila na Slovensku v roku 1970. "Moja filmová kariéra sa začala filmom, ktorý režíroval Vido Horňák a volal sa S Rozárkou. Hrala som tam veľkú rolu, hoci som mala len 21 rokov. Čiže môj prvý film sa natáčal na Slovensku a rozprávala som tam po slovensky," pripomenula herečka.
Spolužiakmi budúcej herečky na akadémii boli Bolek Polívka, Karel Heřmánek a Pavel Zedníček i Tomáš Töpfer. Po štúdiách na konzervatóriu a absolvovaní katedry herectva a réžie na Janáčkovej akadémii múzických umení (JAMU) v Brne dostala Eliška Balzerová v roku 1971 angažmán do Juhočeského divadla v Českých Budějoviciach. Od roku 1977 bola 20 sezón členkou pražského Divadla na Vinohradoch. Hosťovala aj v Národnom divadle v Prahe.
Spolu so spolužiakom z konzervatória Tomášom Töpferom založili v roku 1995 Nadáciu Fidlovačka a angažovali sa pri obnove pražského Divadla Na Fidlovačce. Po Töpferovom odchode v roku 2012 sa stala jeho riaditeľkou. Tento post opustila koncom roka 2015, potom ako ju vystriedal Jan Koťátko.
Miláčikom publika sa stala vďaka televíznemu seriálu Nemocnice na kraji města (1977), ktorý napísal scenárista Jaroslav Dietl a nakrútil ho režisér Jaroslav Dudek. Účinkovala aj v jeho ďalších pokračovaniach Nemocnice na kraji města po dvaceti letech, 2003 a Nové osudy, 2008.
Ďalšie televízne a filmové úlohy stvárnila Balzerová v snímke Karla Kachyňu Zlatí úhoři (1979), či v komédii Zdeňka Svěráka a Ladislava Smoljaka Vrchní, prchni! Divácky mimoriadne úspešná bola komédia S tebou mě baví svět (1982), ktorú nakrútila Marie Poledňáková. Eliška Balzerová v nej vytvorila manželskú dvojicu s nedávno zosnulým hercom Václavom Postráneckým. Účinkovala v seriáli Bambiniot (1984), v snímke Jaroslava Soukupa Pěsti ve tmě (1986), či v inscenácii Odměna (1993) v réžii Evy Sadkovej, alebo tiež v hre slávneho amerického dramatika Neila Simona Drobečky z perníku (2000).
Jej hlas je známy aj z dabingu. Za postavu Rosemary Boxerovej v televíznom seriáli Zločiny v záhradách (2003, časť Vražda v divadle) jej v roku 2007 udelili prestížnu cenu Františka Filipovského.
Eliška Balzerová je držiteľkou najznámejšej diváckej ceny v Nemecku – Bambi za najlepšiu herečku (1982, Nemocnice na kraji města). Za obnovu Divadla Na Fidlovačce získala s T. Töpferom Cenu Thálie, za úlohu v cykle Soukromé pasti dostala v roku 2009 televíznu Cenu Elsa za najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe. Za najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe vo filme Ženy v pokušení (Jiří Vejdělek) získala v roku 2010 Modrú kostku a v roku 2011 Českého leva.
Známa herečka si neskôr zahrala v dvoch filmoch mamu herečky Taliany Vilhelmovej. V prvom z nich Teorie Tigra (Radek Bajgar, 2016) dochádza k stretu troch generácii žien v podaní Janžurová-Balzerová-Vilhelmová. Herečky predstavujú ukážkovú trojku "harpií", ktoré sa rozhodli ovládať svojich manželov. Druhýkrát sa Balzerová objavila v postave mamy ťažko chorej dcéry (Tatiana Vilhelmová) v snímke Tátova volha (2018). Vo filme hral svoj prím čierny humor, ktorý výdatne okorenil dej a odľahčil vážne témy. Film Jiřího Vejdělka prišiel do kín v roku 2018.
Festival českého divadla, s ktorým je pravidelne spájaná jeseň v bratislavskom Štúdiu L+S, odštartoval v novembri 2018 svoj 25. ročník. Na doskách bratislavského divadla sa predstavilo šesť českých divadelných scén s celou plejádou vynikajúcich hercov, medzi ktorými nechýbala ani herečka s čarovným zmyslom pre humor Eliška Balzerová.
