Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Národné pamiatky tvoria najvýznamnejšiu časť kultúrneho bohatstva Česka a vzťahuje sa na ne prísnejšia ochrana ako na kultúrne pamiatky, ktorých je oveľa viac.
Autor TASR
Praha 1. novembra (TASR) - Česko bude mať sedem nových národných kultúrnych pamiatok. Ich výber sa sústredil na obdobie od vzniku demokratického Československa po obdobie dvoch totalít 20. storočia. Vyplýva to z návrhu ministerstva kultúry, ktorý schválila vláda.
"Sedem objektov a ich vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku v súvislosti s 30. výročím novembrových udalostí spája to, že sú určitým symbolom boja za slobodu a demokraciu tejto krajiny v 20. storočí," povedal o nových národných kultúrnych pamiatkach pred stredajším rokovaním vlády minister kultúry Lubomír Zaorálek, ktorého citoval Český rozhlas.
Národné pamiatky tvoria najvýznamnejšiu časť kultúrneho bohatstva Česka a vzťahuje sa na ne prísnejšia ochrana ako na kultúrne pamiatky, ktorých je oveľa viac.
Medzi národné kultúrne pamiatky pribudne Kostol svätých Cyrila a Metoda na Resslovej ulici v Prahe, ktorý bol posledným útočiskom parašutistov z operácie Anthropoid. V kostole v júni 1942 hrdinsky čelili presile nacistov po atentáte na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha.
Rovnaký štatút získa aj Larischova vila v Pardubiciach, ktorá je jedným z významných symbolov československého odboja. Počas druhej svetovej vojny v nej boli väznení, vypočúvaní a popravení obyvatelia obce Ležáky.
Národnou pamiatkou sa stane tiež hrobka prvého československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka v Lánoch - ako symbol úsilia a boja o vznik samostatného Československa.
Na zoznam sa dostane aj Hlávkov študentský internát v Prahe ako symbol snahy študentov o ubránenie slobody a demokracie proti nemeckým okupantom 17. novembra 1939 a pripomienka študenta Jana Opletala, ktorý bol smrteľne zranený pri účasti na protinacistickej demonštrácii 28. októbra 1939.
Ďalšia časť návrhov na nové národné kultúrne pamiatky sa vzťahovala k neskoršej histórii, predovšetkým k rokom 1968 a 1969, k okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy a dobe nastupujúcej normalizácie.
Národnou kultúrnou pamiatkou sa tak stane budova Československého rozhlasu v Prahe, ktorá je symbolom boja proti okupantom ako v roku 1945, tak aj v roku 1968.
Najvyššiu pamiatkovú ochranu budú mať aj náhrobok Jana Palacha na Olšanských cintorínoch v Prahe od sochára Olbrama Zoubka a náhrobok Jana Zajíca na cintoríne vo Vítkove od toho istého autora. Palach aj Zajíc sa upálili na protest proti okupácii v roku 1968 a následnej normalizácii.
"Sedem objektov a ich vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku v súvislosti s 30. výročím novembrových udalostí spája to, že sú určitým symbolom boja za slobodu a demokraciu tejto krajiny v 20. storočí," povedal o nových národných kultúrnych pamiatkach pred stredajším rokovaním vlády minister kultúry Lubomír Zaorálek, ktorého citoval Český rozhlas.
Národné pamiatky tvoria najvýznamnejšiu časť kultúrneho bohatstva Česka a vzťahuje sa na ne prísnejšia ochrana ako na kultúrne pamiatky, ktorých je oveľa viac.
Medzi národné kultúrne pamiatky pribudne Kostol svätých Cyrila a Metoda na Resslovej ulici v Prahe, ktorý bol posledným útočiskom parašutistov z operácie Anthropoid. V kostole v júni 1942 hrdinsky čelili presile nacistov po atentáte na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha.
Rovnaký štatút získa aj Larischova vila v Pardubiciach, ktorá je jedným z významných symbolov československého odboja. Počas druhej svetovej vojny v nej boli väznení, vypočúvaní a popravení obyvatelia obce Ležáky.
Národnou pamiatkou sa stane tiež hrobka prvého československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka v Lánoch - ako symbol úsilia a boja o vznik samostatného Československa.
Na zoznam sa dostane aj Hlávkov študentský internát v Prahe ako symbol snahy študentov o ubránenie slobody a demokracie proti nemeckým okupantom 17. novembra 1939 a pripomienka študenta Jana Opletala, ktorý bol smrteľne zranený pri účasti na protinacistickej demonštrácii 28. októbra 1939.
Ďalšia časť návrhov na nové národné kultúrne pamiatky sa vzťahovala k neskoršej histórii, predovšetkým k rokom 1968 a 1969, k okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy a dobe nastupujúcej normalizácie.
Národnou kultúrnou pamiatkou sa tak stane budova Československého rozhlasu v Prahe, ktorá je symbolom boja proti okupantom ako v roku 1945, tak aj v roku 1968.
Najvyššiu pamiatkovú ochranu budú mať aj náhrobok Jana Palacha na Olšanských cintorínoch v Prahe od sochára Olbrama Zoubka a náhrobok Jana Zajíca na cintoríne vo Vítkove od toho istého autora. Palach aj Zajíc sa upálili na protest proti okupácii v roku 1968 a následnej normalizácii.
