Bratislava 28. októbra (TASR) - Česko-slovenské légie, ktoré mali viac ako 100.000 príslušníkov, z toho 7200 Slovákov, mali zásadný význam pre vznik prvej Československej republiky (ČSR), od vzniku ktorej uplynie v sobotu 28. októbra 105 rokov.

Dobrovoľnícke vojsko sa formovalo na troch hlavných územiach – v Rusku, Francúzsku a Taliansku a ich cieľom bolo presadenie myšlienky samostatného Československa u dohodových mocností. V légiách pôsobili mnohí neskorší poprední predstavitelia slovenského kultúrneho, politického a vojenského života.

"Po vypuknutí prvej svetovej vojny sa slovenskí a českí krajania žijúci v štátoch združených v Dohode (Rusku, Francúzsku i Anglicku) dostali do ťažkého postavenia. Tamojšie úrady hľadeli na nich ako na cudzincov pochádzajúcich z nepriateľského štátu. Začali preto vytvárať politické i vojenské skupiny ochotné bojovať po boku dohodových štátov," vysvetlila pre TASR vedecká pracovníčka Vojenského historického ústavu (VHÚ) Jana Zaťková.

Vo Francúzsku vytvorilo 300 dobrovoľníkov z radov krajanov v auguste 1914 rotu Nazdar. Rovnako v auguste 1914 vznikla v Rusku Česká Družina. Jej poslaním bola agitácia a tlmočnícke služby po prekročení rakúsko-uhorských hraníc ruskou armádou. V januári 1916 bola Česká družina premenovaná na Česko-slovenský strelecký pluk a o 4 mesiace neskôr sa pretransformovala do Česko-slovenskej streleckej brigády.

"Rozhodujúcu úlohu pri formovaní sa česko-slovenských légií mala Československá národná rada, ktorá vznikla vo februári 1916 v Paríži. K tomu prispelo predovšetkým diplomatické úsilie Milana Rastislava Štefánika a jeho kontakty v politických a vojenských kruhoch vo Francúzsku. Štefánik presadzoval ako cestu na vytvorenie samostatného Česko-slovenského štátu vytvorenie vojska, ktoré by bojovalo po boku dohodových štátov," priblížila Zaťková.

Štefánik podľa nej vychádzal z tzv. "zajateckej koncepcie", teda náboru dobrovoľníkov z radov rakúsko-uhorských zajatcov českej a slovenskej národnosti. Od apríla 1916 pôsobil v Taliansku, kde organizoval letákovú akciu, ktorá nabádala slovanských vojakov rakúsko-uhorskej armády k dezertovaniu. V tom istom roku rokoval aj v Rusku o nábore česko-slovenských dobrovoľníkov z radov zajatcov a ich presune do Francúzska. Následne od mája 1917 pôsobil v USA, kde organizoval nábor dobrovoľníkov z radov krajanov, čo viedlo k úspešnému sformovaniu sa légií. Vláda USA súhlasila s náborom na jej území a na základe toho začali do Francúzska prichádzať aj dobrovoľníci z tejto krajiny.

Dekrét povoľujúci zriadenie samostatného česko-slovenského vojska vo Francúzsku bol podpísaný 19. decembra 1917. Legionári boli ako bojová jednotka nasadení na jeseň 1918 neďaleko Mylhúz pri Remeši a Vouziers. V česko-slovenských légiách vo Francúzsku slúžilo 9957 mužov, z toho 1591 Slovákov.

Obrat v organizovaní československých jednotiek v Rusku nastal v roku 1917 v súvislosti s ruskou revolúciou. Československá strelecká brigáda bola počas tzv. Kerenského ofenzívy začlenená do 49. armádneho zboru 11. ruskej armády v oblasti Zborova. V legionárskom vojsku sa koncentrovalo stále viac dobrovoľníkov a vytvoril sa Česko-slovenský zbor.

"Po podpísaní Brest-litovského mieru medzi Ruskom, Nemeckom a Rakúsko-Uhorskom v marci 1918 bol dohodnutý odchod zboru z Ruska. Zmluva zaručovala légiám voľnú cestu do Vladivostoku. Jednou z rozhodujúcich akcií vedúcich k vystúpeniu česko-slovenských légií v Rusku proti sovietskej vláde bol tzv. Čeľjabinský incident v máji 1918, kedy sa neozbrojení legionári dostali do konfliktu s miestnym sovietom. Sovietska vláda sa pokúsila česko-slovenské jednotky odzbrojiť. Legionári však siahli po zbraniach a v priebehu niekoľkých týždňov ovládli takmer celú trans-sibírsku magistrálu," uviedla Zaťková.

V novembri 1918 minister vojny ČSR Štefánik prišiel na Sibír a rozhodol, že česko-slovenské pluky opustia protiboľševický front. V dôsledku zhoršenej situácie sa zrealizovala lodnými transportmi z Vladivostoku evakuácia legionárov do vlasti. Tá trvala do konca novembra 1920. Počas existencie československých légií v Rusku ich radami prešlo 71.310 dobrovoľníkov, z toho 5104 Slovákov.

V Taliansku nábor prebiehal len medzi zajatcami. Dňa 15. januára 1917 v tábore Santa Maria Capua di Vetere došlo k vytvoreniu spolku zajatcov pod názvom Československý dobrovoľnícky zbor. "V máji 1917 bola väčšina zajatcov presunutá do tábora v Certose di Padua, ktorý sa stal základňou budovania česko-slovenských légií v Taliansku. Po porážke talianskej armády pri Kobaride na jeseň 1917 nastala zmena v postoji talianskej vlády k formovaniu česko-slovenského vojska v Taliansku," vysvetlila Zaťková.

Vznikli česko-slovenské pracovné prápory a 21. apríla 1918 bola uzatvorená zmluva o zriadení samostatného česko-slovenského vojska. "Zmluva určovala, že vojenské jednotky budú súčasťou česko-slovenskej armády vo Francúzsku, vojensky však budú podliehať talianskemu veleniu. Presun legionárov na front sa uskutočnil v polovici augusta 1918. Česko-slovenský armádny zbor v Taliansku mal 19.476 mužov, z toho 591 Slovákov a bol prvou zložkou čs. zahraničného vojska, ktorá sa už v priebehu decembra 1918 vrátila do Československa a zapojila sa do vojenského obsadzovania a bojov o Slovensko," dodala pre TASR Zaťková.

V Rusku ako legionári pôsobili mnohí neskorší poprední predstavitelia slovenského života. Boli nimi napríklad spisovatelia Janko Jesenský, Jozef Gregor Tajovský a Mikuláš Gacek, diplomat Vladimír Hurban, politik a v roku 1920 minister obrany ČSR Ivan Markovič, generál a veliteľ povstaleckej armády počas Slovenského národného povstania (SNP) Rudolf Viest či generál a minister obrany vojnovej Slovenskej republiky Ferdinand Čatloš. Príslušníkmi légií na západe boli napríklad aj významní diplomati Štefan Osuský a Ján Papánek.