Paríž/Londýn 27. januára (TASR) - Každý rok na svete je diagnostikovaných 240.000 nových prípadov lepry, z toho päť percent tvoria deti do 15 rokov. Lepra zostáva tropickou chorobou vyskytujúcou sa najmä v najchudobnejších oblastiach sveta. V súčasnosti lepra postihuje vyše troch miliónov ľudí na svete. Témou tohtoročného Svetového dňa lepry je Nulová diskriminácia: skoncujme so stigmatizáciou a predsudkami v spojitosti s leprou. Tento svetový deň pripadá na poslednú januárovú nedeľu, v tomto roku je ňou 27. január.

Ako upozornil britský portál venovaný lepre, v tomto roku chcú odborníci na toto ochorenie vyzvať vlády a autority, aby vyčlenili viac prostriedkov na výskum lepry. Vo Francúzsku Nadácia Raoula Follereaua organizuje v dňoch 25.-27. januára zbierku na činnosť proti lepre.

V roku 2019 ide o 66. Svetový deň lepry a organizácie, zasadzujúce sa za odstránenie lepry vo svete, naďalej zdôrazňujú, že predstavuje stále hrozbu. Tento svetový deň dáva stále príležitosťou uvedomiť si, že lepru sa nepodarilo úplne odstrániť.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) od roku 1981 odporúča polychemoterapiu, pretože Mycobacterium leprae si v prípade podávania jedného liečiva vytvorí rezistenciu na danú monoterapiu. Podľa závažnosti stupňa choroby trvá liečba od šiestich do 24 mesiacov. WHO 20. apríla 2016 oficiálne spustila Svetovú stratégiu boja proti lepre na roky 2016-2020. Jej hlavným cieľom je vo väčšej miere znížiť chorobnosť na lepru, a to aj poskytnutím komplexnejšej starostlivosti v súlade s princípmi rovnosti a sociálnej spravodlivosti.

Lepra, známa aj pod názvom Hansenova choroba prípadne malomocenstvo, postihuje ľudí od dávnych čias. Prvé zmienky o nej sa datujú do obdobia okolo roku 600 pred Kristom v starých civilizáciách na území dnešnej Číny, Egypta a Indie. V súčasnosti lepra stále predstavuje zdravotnícky problém najmä v tropických štátoch Afriky, Strednej a Južnej Ameriky a Ázie.

Lepra je choroba vyvolaná baktériou Mycobacterium leprae a spôsobuje ju nedostatok vitamínu B2. Vyvíja sa a prebieha veľmi dlho. Postihuje kožu, sliznicu a nervy. Na koži sa objavujú škvrny, tie sa menia na vredy a hoja sa jazvami. Pri vývoji choroby dochádza k výraznému poškodeniu rôznych častí tela, napríklad článkov prsta.

Baktériu vyvolávajúcu lepru objavil v roku 1873 nórsky vedec Gerhard Armauer Hansen (1841 - 1912), podľa ktorého sa ochorenie volá - Hansenova choroba. V minulosti bola prakticky neliečiteľná, preto sa ostatné obyvateľstvo chránilo kontaktu s postihnutými. Tých sústreďovali na jednom mieste - v leprozóriu. V súčasnosti možno Hansenovu chorobu liečiť podávaním niekoľkých antibiotík.

O malomocenstve sa píše aj v Starom a Novom zákone. V evanjeliách sú zaznačené prípady, keď Ježiš vyliečil chorých na lepru.

Svetový deň lepry inicioval v roku 1954 francúzsky básnik, spisovateľ, novinár a advokát Raoul Follereau (1903-1977), aby "v prospech postihnutých leprou" vyvolal "mobilizáciu sŕdc a ducha vo svete". V tom čase trpelo touto chorobou vyše desať miliónov osôb. Follereau ako 15-ročný na prvej prednáške vyšiel s heslom: "Žiť znamená pomáhať iným, aby mohli žiť." Tohto hesla sa držal celý život. Počas neho predniesol 1200 prednášok. Prvú z nich v roku 1942 zameranú na vyzbieranie prostriedkov na vybudovanie leprozória v Pobreží Slonoviny.

Follereau založil aj nadáciu. Tá od roku 1967 obhajuje postihnutých leprou najmä v Afrike.



Zdroje:

www.raoul-follereau.org

www.missionlepre.org

www.who.int https://apps.who.int/iris/bitstream/handle/10665/250119/9789290225409 -fre.pdf

www.ilepfederation.org

www.lepra.org.uk

www.ordredemaltefrance.org

https://ciomal.org