Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vybudovať chrám na mieste označovanom ako Golgota či Kalvária, kde bol Ježiš ukrižovaný, nariadil v roku 326 n.l. rímsky cisár Konštantín I. Veľký, ktorý sám konvertoval na kresťanstvo.
Autor TASR
Jeruzalem 5. novembra (TASR) - Chrámu Božieho hrobu v Jeruzaleme hrozí zatvorenie pre verejnosť kvôli nezaplateným faktúram za dodávku vody.
Chrám je jedným z najposvätnejších miest kresťanstva, keďže podľa tradície leží na mieste, kde bol ukrižovaný Ježiš.
Dodávateľ vody - firma Hagihon - žiada od správcu chrámu uhradiť sumu vo výške 2,3 milióna dolárov za dodávky vody za uplynulých osem rokov. Až dovtedy bazilika za vodu neplatila. Zrejme aj na základe toho považovala účty za dodávku vody za omyl.
Na žiadosť firmy Hagihon boli pred dvoma týždňami zablokované účty gréckej pravoslávnej cirkvi, ktorá je jedným zo správcov chrámu. "Cirkev je úplne paralyzovaná," uviedol pre izraelský denník Maariv nemenovaný zdroj z patriarchátu. "Hagihon nám vyhlásil vojnu," dodal.
Patriarchát, ktorý je správcom baziliky spolu s arménskou cirkvou a rehoľou františkánov, nemôže disponovať peniazmi na účte ani na platy duchovných alebo na prevádzku škôl.
Jeruzalemské úrady i izraelské ministerstvo vnútra sa pokúšali sprostredkovať rokovania o kompromise, ktoré však zlyhali po tom, ako predstavitelia cirkvi oznámili, že už nechcú Hagihon ako dodávateľa vody a požiadajú veriacich, aby prinášali vodu vo fľašiach.
Predstavitelia dotknutých cirkví sa obrátili listom so žiadosťou o pomoc na patriarcháty pravoslávnej cirkvi v celom svete, na Vatikán, na úrad izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, ako aj na prezidenta Šimona Peresa.
V spore podľa názoru zástupcov kresťanských cirkví nejde o účty za vodu, ale o porušenie status quo vo vzťahoch medzi chrámom, cirkvami, čo ho spravujú, a svetskou mocou, ktorý sa zachováva od čias Osmanskej ríše - od roku 1575.
"Akákoľvek zmena vytvorí veľmi nebezpečnú situáciu," tvrdí Dimitri Dilani, zástupca kresťanských cirkví v Svätej zemi. Podľa jeho názoru chce Izrael získať kontrolu nad bazilikou pre jej historickú, ale aj ekonomickú hodnotu.
Hovorca izraelského ministerstva zahraničných vecí Jigal Palmor takéto obvinenie odmietol s tým, že "skutočne ide len o nezaplatené účty za vodu". Za "trochu smiešne" označil v tejto súvislosti aj odvolávanie sa na dohodu z osmanských čias. Dodal, že príslušné ministerstvo nariadilo firme Hagihon okamžité zrušenie požiadavky na zablokovanie bankových účtov baziliky. "Voda bude tiecť," ubezpečil.
Izraelské ministerstvo pre turistický ruch vyjadrilo nádej v skoré vyriešenie sporu, aby sa predišlo sklamaniu stoviek turistov, ktorí do chrámu denne prichádzajú.
Vybudovať chrám na mieste označovanom ako Golgota či Kalvária, kde bol Ježiš ukrižovaný, nariadil v roku 326 n.l. rímsky cisár Konštantín I. Veľký, ktorý sám konvertoval na kresťanstvo. Podľa kresťanskej legendy Ježišov hrob a jeho kríž objavila v roku 325 n.l. Konštantínova matka svätá Helena.
Chrám je jedným z najposvätnejších miest kresťanstva, keďže podľa tradície leží na mieste, kde bol ukrižovaný Ježiš.
Dodávateľ vody - firma Hagihon - žiada od správcu chrámu uhradiť sumu vo výške 2,3 milióna dolárov za dodávky vody za uplynulých osem rokov. Až dovtedy bazilika za vodu neplatila. Zrejme aj na základe toho považovala účty za dodávku vody za omyl.
Na žiadosť firmy Hagihon boli pred dvoma týždňami zablokované účty gréckej pravoslávnej cirkvi, ktorá je jedným zo správcov chrámu. "Cirkev je úplne paralyzovaná," uviedol pre izraelský denník Maariv nemenovaný zdroj z patriarchátu. "Hagihon nám vyhlásil vojnu," dodal.
Patriarchát, ktorý je správcom baziliky spolu s arménskou cirkvou a rehoľou františkánov, nemôže disponovať peniazmi na účte ani na platy duchovných alebo na prevádzku škôl.
Jeruzalemské úrady i izraelské ministerstvo vnútra sa pokúšali sprostredkovať rokovania o kompromise, ktoré však zlyhali po tom, ako predstavitelia cirkvi oznámili, že už nechcú Hagihon ako dodávateľa vody a požiadajú veriacich, aby prinášali vodu vo fľašiach.
Predstavitelia dotknutých cirkví sa obrátili listom so žiadosťou o pomoc na patriarcháty pravoslávnej cirkvi v celom svete, na Vatikán, na úrad izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, ako aj na prezidenta Šimona Peresa.
V spore podľa názoru zástupcov kresťanských cirkví nejde o účty za vodu, ale o porušenie status quo vo vzťahoch medzi chrámom, cirkvami, čo ho spravujú, a svetskou mocou, ktorý sa zachováva od čias Osmanskej ríše - od roku 1575.
"Akákoľvek zmena vytvorí veľmi nebezpečnú situáciu," tvrdí Dimitri Dilani, zástupca kresťanských cirkví v Svätej zemi. Podľa jeho názoru chce Izrael získať kontrolu nad bazilikou pre jej historickú, ale aj ekonomickú hodnotu.
Hovorca izraelského ministerstva zahraničných vecí Jigal Palmor takéto obvinenie odmietol s tým, že "skutočne ide len o nezaplatené účty za vodu". Za "trochu smiešne" označil v tejto súvislosti aj odvolávanie sa na dohodu z osmanských čias. Dodal, že príslušné ministerstvo nariadilo firme Hagihon okamžité zrušenie požiadavky na zablokovanie bankových účtov baziliky. "Voda bude tiecť," ubezpečil.
Izraelské ministerstvo pre turistický ruch vyjadrilo nádej v skoré vyriešenie sporu, aby sa predišlo sklamaniu stoviek turistov, ktorí do chrámu denne prichádzajú.
Vybudovať chrám na mieste označovanom ako Golgota či Kalvária, kde bol Ježiš ukrižovaný, nariadil v roku 326 n.l. rímsky cisár Konštantín I. Veľký, ktorý sám konvertoval na kresťanstvo. Podľa kresťanskej legendy Ježišov hrob a jeho kríž objavila v roku 325 n.l. Konštantínova matka svätá Helena.
