Už v roku 2003 sa Čína stala treťou krajinou sveta po Rusku a USA, ktorá vlastnými silami vyslala do vesmíru svojho astronauta, dnes sa stala tretím štátom, ktorá realizovala aj pristátie na Mesiaci.
Autor TASR
Peking 14. decembra (TASR) - Čínska lunárna sonda Čchang-e 3, vybavená vozidlom na prieskum geologickej štruktúry Mesiaca, pristála dnes popoludní SEČ na jeho povrchu. V riadiacom stredisku v Pekingu to vyvolalo búrlivý aplauz.
Pristávací manéver, ktorého dejiskom bola v súlade s plánmi oblasť Sinus Iridum, "Zálivu dúhy" na privrátenej strane Mesiaca, trval 11 minút. Už po ôsmich minútach odvysielala sonda prvé zábery z mesačného povrchu, informovala tlačová agentúra DPA.
Podľa rovnakého zdroja, ktorý sa odvoláva na dobré informované miesta, potrvá uvoľnenie spomínaného prieskumného vozidla Jü-tchu od robotického modulu jeden deň. Jü-tchu bude približne tri mesiace odoberať vzorky z mesačného povrchu so zameraním na prieskum tamojších prírodných zdrojov. Šesťkolesové vozidlo je vybavené radarom, astronomickým ďalekohľadom i ultrafialovou kamerou.
Misia Čchang-e 3 dostala meno po staročínskej mesačnej bohyni. Ide o druhú fázy ambiciózneho čínskeho programu výskumu Mesiaca, ktorý sa začal v roku 2007. Predchádzajúce automatické družice Čchang-e 1 a 2 vykonávali výskumné úlohy len z obežnej dráhy okolo Mesiaca.
Už v roku 2003 sa Čína stala treťou krajinou sveta po Rusku a USA, ktorá vlastnými silami vyslala do vesmíru svojho astronauta, dnes sa stala tretím štátom po spomínaných mocnostiach, ktorá realizovala pristátie na Mesiaci.
Pristávací manéver, ktorého dejiskom bola v súlade s plánmi oblasť Sinus Iridum, "Zálivu dúhy" na privrátenej strane Mesiaca, trval 11 minút. Už po ôsmich minútach odvysielala sonda prvé zábery z mesačného povrchu, informovala tlačová agentúra DPA.
Podľa rovnakého zdroja, ktorý sa odvoláva na dobré informované miesta, potrvá uvoľnenie spomínaného prieskumného vozidla Jü-tchu od robotického modulu jeden deň. Jü-tchu bude približne tri mesiace odoberať vzorky z mesačného povrchu so zameraním na prieskum tamojších prírodných zdrojov. Šesťkolesové vozidlo je vybavené radarom, astronomickým ďalekohľadom i ultrafialovou kamerou.
Misia Čchang-e 3 dostala meno po staročínskej mesačnej bohyni. Ide o druhú fázy ambiciózneho čínskeho programu výskumu Mesiaca, ktorý sa začal v roku 2007. Predchádzajúce automatické družice Čchang-e 1 a 2 vykonávali výskumné úlohy len z obežnej dráhy okolo Mesiaca.
Už v roku 2003 sa Čína stala treťou krajinou sveta po Rusku a USA, ktorá vlastnými silami vyslala do vesmíru svojho astronauta, dnes sa stala tretím štátom po spomínaných mocnostiach, ktorá realizovala pristátie na Mesiaci.