Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Štúdiu tímu vedcov Čínskej akadémie vied zverejnil 30. júna odborný žurnál The Innovation.
Autor TASR
Peking 18. júla (TASR) – Čínski vedci objavili v autonómnej oblasti Sin-ťiang na severozápade Číny odolný druh machu, ktorý môže pomôcť kolónizovať Mars, uvádza nová štúdia. TASR informuje na základe správy agentúry Reuters, denníka The Guardian a portálu New Scientist.
Štúdiu tímu vedcov Čínskej akadémie vied zverejnil 30. júna odborný žurnál The Innovation. Vedci v nej popisujú výsledky výskumu machu druhu Syntrichia caninervis schopného znášať extrémne sucho, vysoké dávky radiácie aj extrémne nízke teploty.
Mach na Zemi okrem Číny rastie napríklad aj v Tibete či Antarktíde a podľa štúdie môže poslúžiť ako základný a udržiavajúci prvok ekosystému prispievajúci k produkcii kyslíka, sekvestrácii uhlíka a zúrodňovaniu pôdy. Agata Zupanská z Inštitútu SETI v Kalifornii uvádza, že môže transformovať kamenistý povrch Marsu a obohatiť ho o živiny, čím pripraví pôdu pre ďalšie druhy rastlín. Jeho potenciálne využitie ako zdroja obživy je však pre jeho nepríjemnú chuť vylúčené.
Výskumníci rastlinu podrobili sérii pokusov. Zistili, že sa do 30 dní dokáže plne zregenerovať aj z päťročného pobytu v prostredí s teplotou –80 stupňov Celzia alebo po mesiaci v tekutom dusíku s teplotou –196 stupňov Celzia.
Vedci zároveň zistili, že dávky žiarenia gama do 500 grayov (Gy) pomáhajú machu v regenerácií a že ho poškodzujú až extrémne vysoké dávky nad 8000 Gy. Väčšina rastlín pritom nedokáže zniesť radiáciu nad 500 Gy. Dávka 50 Gy u ľudí spôsobuje kŕče a smrť. Gray je jednotka absorbovanej radiačnej dávky.
Vedci však do výskumu nezahrnuli vplyv chloristanov, hoci sa predpokladá ich hojný výskyt v marťanskej pôde. Chloristany alebo perchloráty sú toxické soli derivované od kyseliny chloristej. Ich všeobecný chemický vzorec je M+IClO4.
David Eldridge z Univerzity Nového Južného Walesu (UNSW) v Sydney však varuje, že ak má mach prosperovať, bude potrebovať aj úľavu od extrémnych podmienok a príležitosť na regeneráciu. Na Zemi to síce možné je, podmienky na povrchu Marsu sú však trvalo drsné. Eldridge preto upozorňuje, že rastlina môže vysadenie na povrchu červenej planéty prežiť, no môže živoriť.
Štúdiu tímu vedcov Čínskej akadémie vied zverejnil 30. júna odborný žurnál The Innovation. Vedci v nej popisujú výsledky výskumu machu druhu Syntrichia caninervis schopného znášať extrémne sucho, vysoké dávky radiácie aj extrémne nízke teploty.
Mach na Zemi okrem Číny rastie napríklad aj v Tibete či Antarktíde a podľa štúdie môže poslúžiť ako základný a udržiavajúci prvok ekosystému prispievajúci k produkcii kyslíka, sekvestrácii uhlíka a zúrodňovaniu pôdy. Agata Zupanská z Inštitútu SETI v Kalifornii uvádza, že môže transformovať kamenistý povrch Marsu a obohatiť ho o živiny, čím pripraví pôdu pre ďalšie druhy rastlín. Jeho potenciálne využitie ako zdroja obživy je však pre jeho nepríjemnú chuť vylúčené.
Výskumníci rastlinu podrobili sérii pokusov. Zistili, že sa do 30 dní dokáže plne zregenerovať aj z päťročného pobytu v prostredí s teplotou –80 stupňov Celzia alebo po mesiaci v tekutom dusíku s teplotou –196 stupňov Celzia.
Vedci zároveň zistili, že dávky žiarenia gama do 500 grayov (Gy) pomáhajú machu v regenerácií a že ho poškodzujú až extrémne vysoké dávky nad 8000 Gy. Väčšina rastlín pritom nedokáže zniesť radiáciu nad 500 Gy. Dávka 50 Gy u ľudí spôsobuje kŕče a smrť. Gray je jednotka absorbovanej radiačnej dávky.
Vedci však do výskumu nezahrnuli vplyv chloristanov, hoci sa predpokladá ich hojný výskyt v marťanskej pôde. Chloristany alebo perchloráty sú toxické soli derivované od kyseliny chloristej. Ich všeobecný chemický vzorec je M+IClO4.
David Eldridge z Univerzity Nového Južného Walesu (UNSW) v Sydney však varuje, že ak má mach prosperovať, bude potrebovať aj úľavu od extrémnych podmienok a príležitosť na regeneráciu. Na Zemi to síce možné je, podmienky na povrchu Marsu sú však trvalo drsné. Eldridge preto upozorňuje, že rastlina môže vysadenie na povrchu červenej planéty prežiť, no môže živoriť.
