Bratislava 16. mája (Teraz.sk) - Črevná mikroflóra a všeobecne ľudský mikrobióm predstavujú súhrn mikróbov, ktoré s nami spolunažívajú zvnútra. Teda obývajú útroby ľudského tela. Ich počet pravdepodobne významne prevyšuje počet samotných buniek, z ktorých sa skladáme.

Kvalifikovaný odhad priemerného počtu buniek v ľudskom tele je 37,2 bilióna. Uvádza to štúdia uverejnená koncom roku 2013 v časopise Annals of Human Biology. Hmotnostne to u bežného človeka zodpovedá niekoľkým kilogramom.

Mikrobióm a zdravie

V poslednom čase pribúdajú biomedicínske údaje, podľa ktorých sa zloženie a vyváženosť mikrobiálnej zložky ľudského tela veľmi významne podieľa na zdraví. Vyšlo totiž najavo, že k hlavným príznakom celého radu vážnych chorôb patrí zmena zloženia črevnej mikroflóry. A že práve to vyvoláva iné príznaky, alebo ich zosilňuje.
V tejto súvislosti znamená dobrú správu skutočnosť, že v mnohých prípadoch sa s tým dá čosi robiť. Pritom pomerne ľahko. Zvlášť vhodnou úpravou zloženia stravy. Ale aj transplantáciou obsahu hrubého čreva zo zdravého človeka na chorého. „Nevonia to“, ale zväčša funguje.

"Západniari" verzus Papuánci

Viaceré nedávne výskumy preukázali, že životný štýl moderného človeka, osobitne spôsob stravovania, výrazne narúša populáciu črevných mikróbov. Dosiaľ však nebolo celkom jasné, do akej miery to postihuje rozmanitosť črevného mikrobiómu.

To motivovalo k novému výskumu sedemčlenný medzinárodný tím, ktorý viedli Jens Walter z University of Alberta v Edmontone a Andrew Greenhill z Federation University Australia v Churchille. Okrem kanadských a austrálskych ho tvorili odborníci z USA a Papuy-Novej Guiney. Prvou autorkou článku uverejneného v časopise Cell Reports bola Walterova kolegyňa Inés Martínezová.

Foto: Andrew Greenhill

Rozhodli sa preskúmať črevnú mikroflóru Američanov a Papuáncov. Potvrdili, že životný štýl Západu zmenšuje rozmanitosť baktérií v tráviacej sústave. Konkrétne tým, že obmedzuje ich prenos z jedného človeka na iného. „Podľa doterajších hypotéz existuje niekoľko zreteľov západného životného štýlu, ktoré menia črevný mikrobióm a znižujú jeho rozmanitosť. Najmä strava, hygiena a používanie antibiotík a cisárske rezy. Chýbalo však naozaj koncepčné pochopenie, ako sa zmenili naše mikrobiómy,“ povedal Jens Walter.

O päťdesiatku druhov menej

Členovia tímu porovnali fekálne baktérie dospelých ľudí, žijúcich v dvoch vidieckych, nepriemyselnených oblastiach Papuy-Novej Guiney, s fekálnymi baktériami obyvateľov USA. Chceli dosiahnúť čo najväčší civilizačný kontrast. Preto zvolili práve Papuu-Novú Guineu. Stále jednu z najmenej urbanizovaných krajín na svete. Mnohí Papuánci si zachovali tradičný životný štýl. Živia sa poľnohospodárstvom pre potreby vlastnej rodiny.

Ukázalo sa, že mikrobiómy Papuáncov obsahujú výrazne rozmanitejšie baktérie. Súčasne sa nimi Papuánci menej líšili navzájom. No celkovým zložením výrazne od Američanov. Tým chýbalo približne 50 bakteriálnych typov, tvoriacich jadro mikrobiómu Papuáncov. Papuánci boli „mikrobiómovo jednotní“ najmä vďaka prenosu baktérií z osoby na osobu. V prípade Američanov k tomu tak často nedochádza. Zväčša sa od seba trvale mikrobiómovo líšia.

Ako znížiť daň za civilizáciu?

„Tieto poznatky naznačujú, že postupy, ktoré obmedzujú šírenie baktérií, zvlášť hygiena a úprava pitnej vody, sú dôležitými príčinami zmien črevného mikrobiómu. Zostavili sme ekologický model, ktorý sa zhoduje s reálnymi údajmi a vysvetľuje pokles rozmanitosti mikrobiómu v mestských-industrializovaných spoločnostiach,“ doplnil Jens Walter.

Získané výsledky nespochybňujú všeobecnú prospešnosť spomenutých sanitárnych postupov, nerozlučne spojených s moderným životom. Veď celková úroveň zdravia a očakávaná dĺžka života sú v „západných“ spoločnostiach vyššie.

„Môžeme sa však zamyslieť nad tým, ako by sa dali znížiť takpovediac vedľajšie škody moderného životného štýlu na črevný mikrobióm. Samozrejme bez toho, aby sme ohrozili priaznivé zretele nášho spôsobu života. Údaje z tohto výskumu poskytujú informácie, ktoré možno použiť na vývoj stratégií prevencie a nápravy nepriaznivých faktorov západného životného štýlu. Znamená to, že možno dokonca podporíme šírenie a prenos istých medzitým v rozvinutých krajinách vyhubených mikróbov,“ vysvetlil Andrew Greenhill.
Zdroje: Cell Reports z 28.4. 2015; Komuniké Cell Press zo 16.4. 2015