Londýn/Paríž/Bern 30. júna (TASR) - Cieľom Svetového dňa asteroidov je upriamiť pozornosť verejnosti na riziko, ktoré tieto telesá predstavujú pre Zem, a zvýšiť informovanosť verejnosti o tomto fenoméne. Ďalším dlhodobým cieľom tohto dňa je zachovať planétu Zem a všetko živé na nej tým, že sa zmapujú všetky telesá lietajúce v blízky Zeme (Near Earth Object, NEO), ktoré by ju mohli potenciálne ohrozovať. Prvýkrát si Svetový deň asteroidov, ktorý pripadá na 30. júna, na svete pripomenuli v roku 2015.

Dátum pre nový svetový deň nevybrali jeho organizátori náhodou - 30. júna 1908 dopadla v oblasti Tungusky na Sibíri ohnivá guľa a vybuchla. Tlaková vlna bola natoľko silná, že zničila od 1200 do 2000 kilometrov štvorcových lesov, čo predstavuje 70 až 80 miliónov zničených stromov. Podľa portálu national-geographic.cz žiadny meteorit na mieste nikdy nenašli. Na mieste sa nenachádza ani kráter, takže k výbuchu pravdepodobne došlo už v atmosfére.

Práve dátum tunguskej katastrofy sa stal Svetovým dňom asteroidov. Tento deň predstavuje skôr kampaň zameranú na hlbšie poznanie a na štúdium telies lietajúcich v blízkosti Zeme (NEO) s ich následným zmapovaním.

Asteroid je malý, pevný objekt vo vesmíre, ktorý zväčša obieha okolo väčšieho telesa, napríklad hviezdy či planéty. Pojem asteroid, ktorý znamená v gréčtine hviezda, prvýkrát použil britský astronóm nemeckého pôvodu Sir William Herschel (1738-1822) v roku 1802. Bolo to krátko po tom, čo nemecký astronóm a fyzik Heinrich Wilhelm Olbers (1758-1840) objavil druhý asteroid Pallas 28.marca toho istého roku.

Presná definícia asteroidu však ustálená nie je. Jedna možná klasifikácia asteroidov je z hľadiska ich veľkostí a znie: Asteroidy dosahujú v priemere viac ako 50 metrov, čo ich odlišuje od meteoritov ktoré majú typicky veľkosť balvana alebo menšiu. Toto rozlišovanie sa robí kvôli tomu, že asteroidy sú dosť veľké na to, aby prežili prechod atmosférou a zasiahli zemský povrch pomerne neporušené, kým menšie meteority sa rozpadnú počas preletu atmosférou.