Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Štátnym sviatkom je 28.september od roku 2000, kedy Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky schválila príslušný návrh parlamentného Výboru pre vedu, vzdelávanie, kultúru, mládež a telovýchovu.
Autor TASR
Praha/Bratislava 28. septembra (TASR) - Štátny sviatok Deň českej štátnosti, ktorý pripadá na 28. september, je súčasne dňom sviatku svätého Václava, patróna Čiech a Moravy. V tento deň sa totiž pripomína zavraždenie kniežaťa Václava, ktorý sa stal symbolom českej štátnosti.
Štátnym sviatkom je 28. september od roku 2000, kedy Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky schválila príslušný návrh parlamentného Výboru pre vedu, vzdelávanie, kultúru, mládež a telovýchovu. Zákon č. 245/2000 Zb. nadobudol účinnosť 9. augusta 2000.
Jedna z najvýznamnejších postáv dejín českého štátu svätý Václav bol najstarším synom kniežaťa z rodu Přemyslovcov Vratislava I. a jeho manželky Drahomíry. Narodil sa na začiatku 10. storočia - najčastejšie sa spomína rok 907, ale uvádza sa aj rok 903. Dôležitú úlohu v jeho živote zohrala babička, svätá Ľudmila, ktorá sa výrazne podieľala na jeho výchove. Na kniežací stolec nastúpil pravdepodobne v roku 924. Bol vzorom kresťanského panovníka a výrazne prispel k šíreniu kresťanstva v Čechách - založil chrám svätého Víta, hlavný kostol kniežactva.
Od roku 929, kedy kniežaťa Václava porazili saské vojská kráľa Henricha I., platil síce nemeckému panovníkovi tribút, ale moc si uchoval a zaslúžil sa o zachovanie suverenity českého štátu.
Predovšetkým Václavova zahraničná orientácia a mocenské ambície jeho mladšieho brata Boleslava I. stáli za jeho úkladnou vraždou v Starej Boleslavi. Na tomto starobylom českom pútnickom mieste bol knieža Václav svojim ctižiadostivým bratom a jeho pomocníkmi 28. septembra 935 (ani v tomto prípade nie sú pramene jednotné a niektoré uvádzajú rok 929) zavraždený. Neskôr to bol práve knieža Boleslav I., ktorý dal preniesť bratove telo zo Starej Boleslavi do pražského chrámu sv. Víta, čím podľa vtedajších platných predstáv previedol akt kanonizácie.
Po smrti sa začal po celej krajine i za jej hranicami šíriť kult panovníka svätého Václava. Svätováclavská tradícia zohrala v českých dejinách dôležitú úlohu. Už od konca 10. storočia sa knieža Václav prezentoval ako svätec a ochranca národa. Veľkou mierou k tomu neskôr prispel aj český kráľ Karol IV. svojim dielom Nová história o sv. Václavovi, mučeníkovi a českom vojvodovi.
K významným objektom, ktoré pripomínajú pamiatku českého patróna patrí jazdecká socha sv. Václava na Václavskom námestí v Prahe, socha svätého Václava na Karlovom moste, socha svätého Václava na Vyšehrade či bazilika svätého Václava v Starej Boleslavi. V tomto starobylom meste sa každý rok koná v deň sviatku svätého Václava - 28. septembra - tradičná Národná svätováclavská púť a podobizeň sv. Václava na koni je tiež vyobrazená na dvadsaťkorunovej minci.
Zdroj: https://www.mzv.cz, kol.: Kronika ľudstva (1992)
Štátnym sviatkom je 28. september od roku 2000, kedy Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky schválila príslušný návrh parlamentného Výboru pre vedu, vzdelávanie, kultúru, mládež a telovýchovu. Zákon č. 245/2000 Zb. nadobudol účinnosť 9. augusta 2000.
Jedna z najvýznamnejších postáv dejín českého štátu svätý Václav bol najstarším synom kniežaťa z rodu Přemyslovcov Vratislava I. a jeho manželky Drahomíry. Narodil sa na začiatku 10. storočia - najčastejšie sa spomína rok 907, ale uvádza sa aj rok 903. Dôležitú úlohu v jeho živote zohrala babička, svätá Ľudmila, ktorá sa výrazne podieľala na jeho výchove. Na kniežací stolec nastúpil pravdepodobne v roku 924. Bol vzorom kresťanského panovníka a výrazne prispel k šíreniu kresťanstva v Čechách - založil chrám svätého Víta, hlavný kostol kniežactva.
Od roku 929, kedy kniežaťa Václava porazili saské vojská kráľa Henricha I., platil síce nemeckému panovníkovi tribút, ale moc si uchoval a zaslúžil sa o zachovanie suverenity českého štátu.
Predovšetkým Václavova zahraničná orientácia a mocenské ambície jeho mladšieho brata Boleslava I. stáli za jeho úkladnou vraždou v Starej Boleslavi. Na tomto starobylom českom pútnickom mieste bol knieža Václav svojim ctižiadostivým bratom a jeho pomocníkmi 28. septembra 935 (ani v tomto prípade nie sú pramene jednotné a niektoré uvádzajú rok 929) zavraždený. Neskôr to bol práve knieža Boleslav I., ktorý dal preniesť bratove telo zo Starej Boleslavi do pražského chrámu sv. Víta, čím podľa vtedajších platných predstáv previedol akt kanonizácie.
Po smrti sa začal po celej krajine i za jej hranicami šíriť kult panovníka svätého Václava. Svätováclavská tradícia zohrala v českých dejinách dôležitú úlohu. Už od konca 10. storočia sa knieža Václav prezentoval ako svätec a ochranca národa. Veľkou mierou k tomu neskôr prispel aj český kráľ Karol IV. svojim dielom Nová história o sv. Václavovi, mučeníkovi a českom vojvodovi.
K významným objektom, ktoré pripomínajú pamiatku českého patróna patrí jazdecká socha sv. Václava na Václavskom námestí v Prahe, socha svätého Václava na Karlovom moste, socha svätého Václava na Vyšehrade či bazilika svätého Václava v Starej Boleslavi. V tomto starobylom meste sa každý rok koná v deň sviatku svätého Václava - 28. septembra - tradičná Národná svätováclavská púť a podobizeň sv. Václava na koni je tiež vyobrazená na dvadsaťkorunovej minci.
Zdroj: https://www.mzv.cz, kol.: Kronika ľudstva (1992)
