Bratislava 29. októbra (TASR) - Od roku 1996 si na Slovensku každoročne pripomíname pamätný deň - Deň narodenia Ľudovíta Štúra, ktorý pripadá na 29. októbra. Tento rok význam pamätného dňa zvýrazňuje skutočnosť, že rok 2022 vyhlásila Matica slovenská za Rok odkazu štúrovcov. Deje sa tak preto, lebo práve pred 200 rokmi sa narodili viacerí významní štúrovskí dejatelia, ako napríklad Ján Francisci, Janko Kráľ, Ján Rotarides, Ján Kalinčiak, August Horislav Krčméry či Štefan Marko Daxner.
Legislatívna rada vlády SR schválila v apríli 1996 návrh zákona Národnej rady (NR) SR, ktorým sa doplnil Zákon NR SR č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. V nich je 29. október, Deň narodenia Ľudovíta Štúra, uvedený medzi pamätnými dňami.
Štúr bol najvýznamnejším predstaviteľom slovenského národného života prvej polovice 19. storočia. Narodil sa 29. októbra 1815 v Uhrovci. V tom istom dome sa o viac ako storočie neskôr, 27. novembra 1921, narodila ďalšia významná slovenská osobnosť Alexander Dubček. Ich rodný dom v Uhrovci je národnou kultúrnou pamiatkou.
V odbornej literatúre, v životopisných kalendároch či v popularizačných materiáloch sa však stretávame s dvoma dátumami narodenia Štúra, a to 28. októbra 1815 a 29. októbra 1815. Prvý dátum sa opiera o rodinnú tradíciu, druhý je uvedený v matrike pokrstených Evanjelickej a. v. farnosti v Zay-Uhrovci.
Štúr sa už počas štúdií podieľal na priekopníckej práci v Spoločnosti česko-slovenskej, v roku 1835 sa stal jej podpredsedom. Pamätným sa stal výlet študentov bratislavského lýcea pod jeho vedením na Devín 24. apríla 1836, ktorý bol jedným z najvýznamnejších historicko-obrodeneckých podujatí slovenskej mládeže v procese národného uvedomovania sa v prvej polovici 19. storočia. Na ňom sa zaviazali slúžiť národu a zároveň prijali slovanské mená. Ľudovít Štúr si zvolil meno Velislav.
Vrcholom Štúrovej politickej a kultúrnej činnosti pred revolučnými rokmi 1848 - 1849, keď sa stal organizátorom ozbrojeného boja Slovákov za národné oslobodenie, bolo ustanovenie spisovnej slovenčiny. Rozhodnutie padlo v júli 1843 na fare v Hlbokom, kde sa Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža dohodli na nutnosti novej kodifikácie spisovného slovenského jazyka na základe stredoslovenského nárečia. V lete roku 1844 založili spoločne v Liptovskom Mikuláši spolok Tatrín, ktorý vydával Slovenské národné noviny s literárnou prílohou Orol tatranský. Ako 32-ročný sa stal Štúr v roku 1847 poslancom uhorského snemu za mesto Zvolen.
Na archívnej snímke busty (zľava) Michal Miloslav Hodža, Jozef Miloslav Hurban a Ľudovít Štúr v Múzeu slovenských národných rád.Foto: TASR - Radovan Stoklasa
Po porážke revolúcie sa venoval literárnej tvorbe a vedeckej práci v oblasti slavistiky, najskôr v rodnom Uhrovci a od roku 1851 v Modre. Dňa 22. decembra 1855 sa na poľovačke za Modrou nešťastne postrelil puškou. Na následky týchto zranení zomrel 12. januára 1856 v Modre vo veku 40 rokov.
Od roku 1994 udeľuje prezident SR významným osobnostiam štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra.
