Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vlani sa na aktivitách ku Dňu Zeme zúčastnila v 192 krajinách sveta viac ako miliarda ľudí. Tento rok, keď si tento deň pripomíname už po päťdesiaty raz, však podujatia výrazne ovplyvní koronavírus.
Autor TASR
New York 21. apríla (TASR) – Od roku 1970 si ľudia na celom svete 22. apríla už tradične pripomínajú Deň Zeme. Tento deň vznikol ako reakcia na rozsiahle poškodzovanie životného prostredia a jeho cieľom je upozorniť na to, aká krehká i zraniteľná je planéta Zem a aká nevyhnutná i naliehavá je jej ochrana so všetkým, čo ju robí jedinečným.
Vlani sa na aktivitách ku Dňu Zeme zúčastnila v 192 krajinách sveta viac ako jedna miliarda ľudí. Tento rok, keď si tento deň pripomíname už po päťdesiaty raz, však podujatia výrazne ovplyvní koronavírus, a tak sa rôzne akcie presunú najmä do on-line priestoru.
Tak napríklad na Slovensku pripravilo Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica a kancelária programu Zelená škola cyklus on-line stretnutí s odborníkmi.
"Ich cieľom je podporiť úsilie škôl vo výučbe envirotém, ako aj priniesť inšpirácie pre deti, rodičov a starých rodičov pre rôzne aktivity a hry," spresnila pre TASR manažérka programu Zelená škola Zuzana Gallayová.
Iniciátorom vyhlásenia Dňa Zeme bol environmentálny aktivista, americký senátor z Wisconsinu Gaylord Nelson. Povzbudzoval študentov, aby vypracovali projekty zamerané na ochranu životného prostredia a upozorňovali na potrebu jeho ochrany v okolí, v ktorom sa pohybovali. Študenti Stanfordovej univerzity v Kalifornii zorganizovali po prvý raz Deň Zeme v roku 1970 formou protestného happeningu.
Avšak už rok predtým začal v roku 1969 mierový a ekologický aktivista John McConnell volať po vzniku medzinárodného Dňa Zeme, pričom vytvoril aj jeho neoficiálnu zástavu.
OSN si začala tento deň pripomínať v roku 1971, ale až do roku 1990 venovali pozornosť Dňu Zeme predovšetkým na americkom kontinente. Od toho roku, v ktorom začalo zároveň pôsobiť Medzinárodné ústredie Dňa Zeme so sídlom v Stanforde, sa stal skutočne celosvetovým.
Človek sa však k prírode správa stále necitlivo. Napríklad zvýšenie ľudského blahobytu poškodilo vyše polovicu zemských ekosystémov a za uplynulých 50 rokov klesol počet cicavcov, plazov i vtákov o 50 percent. Popritom človek stále vypúšťa do vzduchu milióny ton splodín a do morí milióny ton hektolitrov odpadu.
Akoby mementom pripomenutia si naliehavosti odkazu sviatku Zeme sa stal 22. apríl 2010. Iróniou osudu práve v Deň Zeme došlo pred desiatimi rokmi v Mexickom zálive v dôsledku explózie k potopeniu plávajúcej vrtnej plošiny Deepwater Horizon. Unikajúcu ropu z hlbín Zeme sa podarilo zastaviť až po troch mesiacoch. Bezprostredne pri výbuchu prišlo o život 11 ľudí, ale havária, po ktorej sa vytvorila na mori rozsiahla ropná škvrna - do mora uniklo 800 miliónov litrov ropy -, spôsobila aj obrovskú prírodnú katastrofu.
Americký prezident Barack Obama vtedy vyhlásil, že ropná katastrofa v Mexickom zálive bude mať na psychiku občanov USA rovnaký vplyv ako udalosti z 11. septembra 2001.
"Myslím si, že táto katastrofa na niekoľko rokov utvorí náš názor na našu zraniteľnosť v environmentálnej a energetickej oblasti rovnako, ako sa vyvíjal pohľad verejnosti na zahraničné vzťahy po udalostiach z 11. septembra 2001," povedal Barack Obama.
Vlani sa na aktivitách ku Dňu Zeme zúčastnila v 192 krajinách sveta viac ako jedna miliarda ľudí. Tento rok, keď si tento deň pripomíname už po päťdesiaty raz, však podujatia výrazne ovplyvní koronavírus, a tak sa rôzne akcie presunú najmä do on-line priestoru.
Tak napríklad na Slovensku pripravilo Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica a kancelária programu Zelená škola cyklus on-line stretnutí s odborníkmi.
"Ich cieľom je podporiť úsilie škôl vo výučbe envirotém, ako aj priniesť inšpirácie pre deti, rodičov a starých rodičov pre rôzne aktivity a hry," spresnila pre TASR manažérka programu Zelená škola Zuzana Gallayová.
Iniciátorom vyhlásenia Dňa Zeme bol environmentálny aktivista, americký senátor z Wisconsinu Gaylord Nelson. Povzbudzoval študentov, aby vypracovali projekty zamerané na ochranu životného prostredia a upozorňovali na potrebu jeho ochrany v okolí, v ktorom sa pohybovali. Študenti Stanfordovej univerzity v Kalifornii zorganizovali po prvý raz Deň Zeme v roku 1970 formou protestného happeningu.
Avšak už rok predtým začal v roku 1969 mierový a ekologický aktivista John McConnell volať po vzniku medzinárodného Dňa Zeme, pričom vytvoril aj jeho neoficiálnu zástavu.
OSN si začala tento deň pripomínať v roku 1971, ale až do roku 1990 venovali pozornosť Dňu Zeme predovšetkým na americkom kontinente. Od toho roku, v ktorom začalo zároveň pôsobiť Medzinárodné ústredie Dňa Zeme so sídlom v Stanforde, sa stal skutočne celosvetovým.
Človek sa však k prírode správa stále necitlivo. Napríklad zvýšenie ľudského blahobytu poškodilo vyše polovicu zemských ekosystémov a za uplynulých 50 rokov klesol počet cicavcov, plazov i vtákov o 50 percent. Popritom človek stále vypúšťa do vzduchu milióny ton splodín a do morí milióny ton hektolitrov odpadu.
Akoby mementom pripomenutia si naliehavosti odkazu sviatku Zeme sa stal 22. apríl 2010. Iróniou osudu práve v Deň Zeme došlo pred desiatimi rokmi v Mexickom zálive v dôsledku explózie k potopeniu plávajúcej vrtnej plošiny Deepwater Horizon. Unikajúcu ropu z hlbín Zeme sa podarilo zastaviť až po troch mesiacoch. Bezprostredne pri výbuchu prišlo o život 11 ľudí, ale havária, po ktorej sa vytvorila na mori rozsiahla ropná škvrna - do mora uniklo 800 miliónov litrov ropy -, spôsobila aj obrovskú prírodnú katastrofu.
Americký prezident Barack Obama vtedy vyhlásil, že ropná katastrofa v Mexickom zálive bude mať na psychiku občanov USA rovnaký vplyv ako udalosti z 11. septembra 2001.
"Myslím si, že táto katastrofa na niekoľko rokov utvorí náš názor na našu zraniteľnosť v environmentálnej a energetickej oblasti rovnako, ako sa vyvíjal pohľad verejnosti na zahraničné vzťahy po udalostiach z 11. septembra 2001," povedal Barack Obama.
