Zážitky, tipy, rady a odporúčania slovom aj obrazom. Tentokrát z exotického Peru.
Autor Michal Hertlík
Bratislava/Lima 2. augusta (Teraz.sk) - Na najzápadnejšej strane slávneho Posvätného údolia Inkov, dve hodiny jazdy od Cusca, leží stará malebná dedinka Ollantaytambo. Nad dedinou leží rovnomenná pevnosť, ktorá predstavuje impozantnú stavbu Inkov, pozostávajúcu z úžasných kamenných prác, keďže je postavená z obrovských balvanov, ktoré je možné vidieť takmer odkiaľkoľvek v dedine.
BITKA O STRATEGICKÝ BOD
Ollantaytambo leží na križovatke medzi vysokými Andami a povodím Amazonky, čo z neho robí rozhodujúci bod z geografického aj politického hľadiska. Inkovia boli obyvateľmi horských oblastí a ich ríša sa rozprestierala len na okraji pohoria Ánd. Za Ollantaytambom klesajú svahy vysokých Ánd do hustej a čoraz nepreniknuteľnejšej Amazonskej džungle. Keď Španieli dobyli Cusco a zatlačili tých, ktorí boli lojálni posledným Inkom, Ollantaytambo sa stalo poslednou pevnosťou Inkov v Andách predtým, ako sa posledný z nich stiahol do džungle. Pred ústupom však Manco Inca a jeho armáda bojovali proti španielskej výprave vedenej Hernandom Pizarrom a uväznili Španielov na rovinách údolia ústupom na vyššie položené terasy a zaplavením roviny. Aj keď Inkovia túto bitku v januári 1537 slávne vyhrali, Manco Inca si uvedomil, že jeho pozícia v Ollantaytambo bola zraniteľná kvôli blízkosti Cusca, a preto sa stiahol ďalej na sever do džungle do lokality Vitcos.
PEVNOSŤ SKRÝVA VEĽA ZÁHAD
O Ollantaytambo existuje mnoho faktov a fikcií. Prečo bolo vlastne postavené? Niektorí predpokladajú, že Ollantaytambo bolo postavené ako kráľovský majetok pre vládcu Inkov a jeho rodinu. To však nevysvetľuje tajomnú pevnosť na svahu nad mestom. Ruiny pevnosti Ollantaytambo pozostávajú zo 17 vrstiev kamenných terás, ktoré sa šplhajú do kopca, zakončených masívnymi múrmi, ktoré ohraničujú – a tu začína skutočná záhada – to, čo sa zdá byť chrámom alebo obradným centrom. Zdá sa, že terasy a múry, ako aj strategická poloha, naznačujú obranný účel stavby. To dáva zmysel, vzhľadom na polohu Ollantaytambo blízko Cusca, no zároveň na okraji Ánd a blízko džungle, kde sa končila ríša Inkov a kde vládli iné kmene. Terasovité svahy však neohraničujú skutočnú pevnosť alebo vojenské stanovište. Obklopujú to, čo sa dnes nazýva Chrám Slnka a Chrám Kondora.
Bez ohľadu na funkciu, pôvod alebo príbeh, Ollantaytambo dnes stojí ako pamätník ľudskej vynaliezavosti a záhad, ktoré nám zanechali naši predchodcovia, o ktorých vieme tak málo.
LOMY S OBLUDNÝMI BALVANMI
Okrem funkcie ruín kladú nezodpovedateľné otázky aj samotné stavby v oblasti. Niektoré časti pevnosti sú postavené zo 40 až 50 tonových balvanov a podobne ako pri iných budovách Inkov, kamene sú vytesané a dokonale do seba zapadajú. Balvany pochádzajú z lomov na druhej strane rieky, vysoko hore na svahu, najmenej 500 metrov nad údolím. Ide o svah s kameňolomami, ktoré Inkovia využívali ako zdroj poryfu. Lomy Cachiccata, v kečuánčine Kachi Qhata, sa nachádzajú asi 9 km juhozápadne od Ollantaytambo. Kameňolomy spoznáte podľa strašidelných malých okrúhlych budov, ktoré sú postavené na skalách všade okolo cesty. Sú príliš malé na to, aby sa do nich dalo vstúpiť, a museli v nich byť umiestnené modly alebo boli postavené na nejakú slávnostnú či náboženskú funkciu. Pozostávajú z obrovských skál a balvanov, z ktorých niektoré sú vyrezané do nejakého tvaru.
LEGENDA O ZAKÁZANEJ LÁSKE
Ollantaytambo a jeho pevnosť sa pripisujú rozsiahlemu stavebnému programu veľkého Inku Pachacuteca Yupanquiho, 9. Inku (1418–1471), ktorý rozšíril územie Inkov z oblasti Cusco na rozsiahlu ríšu. K mestečku Ollantaytambo sa však viaže aj slávna legenda o milostnom príbehu z čias Inkov, ktorý prežil stáročia a získal si väčšiu obľubu v modernej dobe. Príbeh rozpráva o Ollantayovi, najdôveryhodnejšom generálovi Inku Pachacuteca, ktorý bol uznávaný za svoje skvelé výkony ako generál armády Inkov, čo mu vynieslo dôležitú poctu. Ollantay sa počas jedného obradu zamiloval do Inkovej dcéry Cusi Coyllur (resp. Kusi Qoyllur, z kečuánčiny znamená „šťastná hviezda“). Pretože Ollantay nebol kráľovského pôvodu, ale len pôvodu obyčajného, ich milostný vzťah musel zostať utajený, vzhľadom na zákony impéria, ktoré umožňovali spojenie iba medzi ľuďmi kráľovskej krvi z línie Inkov. Napriek prekážkam dal Ollantay najavo svoju túžbu oženiť sa s touto princeznou, čo spôsobilo odmietnutie Pachacuteca, ktorý potom nariadil uväznenie jeho dcéry. Tento čin znamenal začiatok konfrontácie medzi Ollantayom a Inkom, ktorá trvala desať rokov. Po intenzívnych bojoch medzi armádou Ollantaya, ktorá sa usadila v pevnosti, ktorá neskôr ponesie meno Ollantaytambo, a silami Pachacuteca, ktorý po rokoch prirodzene zomrel, sa mladý vojenský generál konečne mohol stretnúť s Cusi Coyllur, ktorá medzičasom porodila vo väzení dievčatko s menom Yma Sumac, dcéru tohto mýtického vzťahu. Mesto Ollantaytambo bolo pomenované po tomto nebojácnom generálovi inkskej armády s romantickou povahou. Slovom „tambo“ sa označovala stavba Inkov postavená na administratívne a vojenské účely.
BITKA O STRATEGICKÝ BOD
Ollantaytambo leží na križovatke medzi vysokými Andami a povodím Amazonky, čo z neho robí rozhodujúci bod z geografického aj politického hľadiska. Inkovia boli obyvateľmi horských oblastí a ich ríša sa rozprestierala len na okraji pohoria Ánd. Za Ollantaytambom klesajú svahy vysokých Ánd do hustej a čoraz nepreniknuteľnejšej Amazonskej džungle. Keď Španieli dobyli Cusco a zatlačili tých, ktorí boli lojálni posledným Inkom, Ollantaytambo sa stalo poslednou pevnosťou Inkov v Andách predtým, ako sa posledný z nich stiahol do džungle. Pred ústupom však Manco Inca a jeho armáda bojovali proti španielskej výprave vedenej Hernandom Pizarrom a uväznili Španielov na rovinách údolia ústupom na vyššie položené terasy a zaplavením roviny. Aj keď Inkovia túto bitku v januári 1537 slávne vyhrali, Manco Inca si uvedomil, že jeho pozícia v Ollantaytambo bola zraniteľná kvôli blízkosti Cusca, a preto sa stiahol ďalej na sever do džungle do lokality Vitcos.
PEVNOSŤ SKRÝVA VEĽA ZÁHAD
O Ollantaytambo existuje mnoho faktov a fikcií. Prečo bolo vlastne postavené? Niektorí predpokladajú, že Ollantaytambo bolo postavené ako kráľovský majetok pre vládcu Inkov a jeho rodinu. To však nevysvetľuje tajomnú pevnosť na svahu nad mestom. Ruiny pevnosti Ollantaytambo pozostávajú zo 17 vrstiev kamenných terás, ktoré sa šplhajú do kopca, zakončených masívnymi múrmi, ktoré ohraničujú – a tu začína skutočná záhada – to, čo sa zdá byť chrámom alebo obradným centrom. Zdá sa, že terasy a múry, ako aj strategická poloha, naznačujú obranný účel stavby. To dáva zmysel, vzhľadom na polohu Ollantaytambo blízko Cusca, no zároveň na okraji Ánd a blízko džungle, kde sa končila ríša Inkov a kde vládli iné kmene. Terasovité svahy však neohraničujú skutočnú pevnosť alebo vojenské stanovište. Obklopujú to, čo sa dnes nazýva Chrám Slnka a Chrám Kondora.
Bez ohľadu na funkciu, pôvod alebo príbeh, Ollantaytambo dnes stojí ako pamätník ľudskej vynaliezavosti a záhad, ktoré nám zanechali naši predchodcovia, o ktorých vieme tak málo.
LOMY S OBLUDNÝMI BALVANMI
Okrem funkcie ruín kladú nezodpovedateľné otázky aj samotné stavby v oblasti. Niektoré časti pevnosti sú postavené zo 40 až 50 tonových balvanov a podobne ako pri iných budovách Inkov, kamene sú vytesané a dokonale do seba zapadajú. Balvany pochádzajú z lomov na druhej strane rieky, vysoko hore na svahu, najmenej 500 metrov nad údolím. Ide o svah s kameňolomami, ktoré Inkovia využívali ako zdroj poryfu. Lomy Cachiccata, v kečuánčine Kachi Qhata, sa nachádzajú asi 9 km juhozápadne od Ollantaytambo. Kameňolomy spoznáte podľa strašidelných malých okrúhlych budov, ktoré sú postavené na skalách všade okolo cesty. Sú príliš malé na to, aby sa do nich dalo vstúpiť, a museli v nich byť umiestnené modly alebo boli postavené na nejakú slávnostnú či náboženskú funkciu. Pozostávajú z obrovských skál a balvanov, z ktorých niektoré sú vyrezané do nejakého tvaru.
LEGENDA O ZAKÁZANEJ LÁSKE
Ollantaytambo a jeho pevnosť sa pripisujú rozsiahlemu stavebnému programu veľkého Inku Pachacuteca Yupanquiho, 9. Inku (1418–1471), ktorý rozšíril územie Inkov z oblasti Cusco na rozsiahlu ríšu. K mestečku Ollantaytambo sa však viaže aj slávna legenda o milostnom príbehu z čias Inkov, ktorý prežil stáročia a získal si väčšiu obľubu v modernej dobe. Príbeh rozpráva o Ollantayovi, najdôveryhodnejšom generálovi Inku Pachacuteca, ktorý bol uznávaný za svoje skvelé výkony ako generál armády Inkov, čo mu vynieslo dôležitú poctu. Ollantay sa počas jedného obradu zamiloval do Inkovej dcéry Cusi Coyllur (resp. Kusi Qoyllur, z kečuánčiny znamená „šťastná hviezda“). Pretože Ollantay nebol kráľovského pôvodu, ale len pôvodu obyčajného, ich milostný vzťah musel zostať utajený, vzhľadom na zákony impéria, ktoré umožňovali spojenie iba medzi ľuďmi kráľovskej krvi z línie Inkov. Napriek prekážkam dal Ollantay najavo svoju túžbu oženiť sa s touto princeznou, čo spôsobilo odmietnutie Pachacuteca, ktorý potom nariadil uväznenie jeho dcéry. Tento čin znamenal začiatok konfrontácie medzi Ollantayom a Inkom, ktorá trvala desať rokov. Po intenzívnych bojoch medzi armádou Ollantaya, ktorá sa usadila v pevnosti, ktorá neskôr ponesie meno Ollantaytambo, a silami Pachacuteca, ktorý po rokoch prirodzene zomrel, sa mladý vojenský generál konečne mohol stretnúť s Cusi Coyllur, ktorá medzičasom porodila vo väzení dievčatko s menom Yma Sumac, dcéru tohto mýtického vzťahu. Mesto Ollantaytambo bolo pomenované po tomto nebojácnom generálovi inkskej armády s romantickou povahou. Slovom „tambo“ sa označovala stavba Inkov postavená na administratívne a vojenské účely.