Bratislava/Bukurešť 8. októbra (Teraz.sk) - Rumunsko je jedna z najrozsiahlejších európskych krajín. Svojim územím zasahuje na Balkánsky polostrov, hoci by sa dalo povedať, že severná polovica krajiny je súčasťou stredu Európy. Na juhovýchode využíva výhody prímorského štátu. Väčšina krajiny má ale k moru ďaleko, teda z 90% je Rumunsko vnútrozemská krajina. Má veľmi vhodné podmienky pre poľnohospodárstvo a chov obytka, veď rumunský vidiek je známy svojou autentickosťou. Najdlhšiu hranicu tvorí s Bulharskom, ďalej nasleduje Srbsko, Maďarsko, Ukrajina, Moldavsko a kúsok z ruskej zeme. Toto všetko sa odráža aj v pestrosti rumunskej gastronómie.
Rumunská kuchyňa bola už od nepamäti ovplyvňovaná kuchyňami ostatných balkánskych národov, ale aj kuchyne ako francúzska, talianska, či turecká tu zaznamenávajú silný vplyv. Koniec koncov, vždy je kuchyňa danej krajiny ovplyvnená históriou a geografiou. Rumunská gastronómia je veľmi pestrá, pikantná a výdatná, teda v preklade majú jedlá výrazné farby, trošku pália a veľmi dobre som sa vždy do sýtosti najedol. Najčastejšie používaným mäsom je bravčové, ale nezaostáva ani hovädzina, kuracina, či teľacina. Väčšinou sa mäso pripravuje na grile, čo je nielen rumunskou, ale celkovo balkánskou špecialitou a symbolikou. Veľmi typická je veľká spotreba zeleniny, predovšetkým póru, baklažánu, papriky a paradajok.
Rumuni majú veľkú spotrebu zeleniny, najmä póru, baklažánu, papriky a paradajok. Jedia ich surové, uvarené, udusené, či grilované.Foto: Teraz.sk - Michal Hertlík
Špecialitou rumunskej kuchyne je nakladaná zelenina, kedy do dreveného súdka dobre vymasteného cesnakom sa naskladajú uhorky, malé zelené melóny, paprikové struky, malé zelené paradajky, menšie hlávky kapusty, jablká, koreňová zelenina a červená kapia. To všetko sa zaleje vriacim roztokom pripraveným z vody, octu a väčšieho množstva soli. Takto pripravená zelenina potom domácim vydrží celú zimu a pokrmom dodáva špecifickú chuť.
Rumunské polievky sú takisto ako tie naše veľmi chutné. Ak ich máte radi, prídete si celkom určite na svoje v Transylvánii. Tento rozsiahly vnútrozemský región je preslávený sýtymi hustými polievkami s mäsom a zeleninou. V najobľúbenejšej miestnej polievke nájdete cesnak, paradajky, petržlen a plátky domácej šunky. Najznámejšou polievkou je ciorbă, ktorá je uvarená zo skvasených otrúb, údeniny, zemiakov a hovädzieho alebo kuracieho mäsa.
Keďže Rumuni si na svoje tradície nedajú dopustiť, aj svoje tradičné jedlá mnohí dodnes pripravujú tradičným spôsobom s dreveným náradím.Foto: Teraz.sk - Michal Hertlík
Rumunskými bryndzovými haluškami, teda ich najtypickejším jedlom, je sarmale cu mămăligă. Sarmale sú rolky mletého bravčového mäsa zabalené v kapustových listoch alebo listoch viniča. Podávajú sa s extra kapustou a kukuričnou kašou zvanou polenta. Toto bolo bezpochyby moje najobľúbenejšie rumunské jedlo, ktoré som si s malými prestávkami dával každý deň a doteraz sa mi za nim cnie. Samotnú kapustu aj samotnú polentu podávajú na rôzne štýly a vždy sú doplnené o ďalšie prísady a ingrediencie. Ďalšími špecialitami sú napr. tochitură – dusené mäso v paradajkovej omáčke podávané s vajcami a polentou, či mititei – grilovaná mletá zmes v tvare roliek z hovädzieho, bravčového a jahňacieho mäsa s korením.
Najtypickejšie a najtradičnejšie rumunské jedlo sa nazýva sarmale cu mămăligă. Každá správna tradičná rumunská reštaurácia ho musí mať.Foto: Teraz.sk - Michal Hertlík
Vďaka Dunaju a Čiernemu moru nechýbajú ani rybie špeciality. Výborné sú vyprážané alebo grilované dunajské makrely. Špecialitou z oblasti delty Dunaja je kapor na grile. Na pobreží, a najmä v turistických oblastiach, by mala každá dobrá reštaurácia mať v menu rybie jedlá.
Známym po celom Rumunsku je mesto Brăila, kde sa pripravuje lokálna brînză de Brăila. Je to tvarohovo biely ovčí syr, ktorý sa svojou chuťou, prípravou aj názvom podobá našej bryndzi. V Brăile môžeme tiež dostať zvláštnu špecialitu pastramă, čo je vykostené mäso (jahňacie, baranie, husacie, bravčové) roztiahnuté do šírky, ocesnakované a vyúdené. Okrem jedál pečených na ražni a rošte pripravujú mäsá dusením so zeleninou a s ovocím. Okrem zeleniny je aj ovocie dôležitou súčasťou miestnej kuchyne. Nájdeme ho aj v kombinácii so slanými jedlami, ktoré poznáme už z našej kuchyne, a takisto aj pri výrobe džemov a sladkého pečiva. Z dezertov sú vyhľadávanou špecialitou plăcintă – tradičné pečivo pripomínajúce tenký, malý, okrúhly alebo štvorcový koláč, obvykle plnené jablkami alebo syrom, a papanaşi – tradičné vyprážané alebo varené pečivo na štýl šišiek plnené syrom, ktoré sa podáva s kyslou smotanou a polevou z ovocnej marmelády. Sladké ako šľak, ale nebíčko na jazyku zaručené.
Ovocné džemy z malín, sliviek, marhúľ, jahôd, či zelených orechov nesmú chýbať v rumunskej špajze a predávajú sa v obchodoch a na trhoch.Foto: Teraz.sk - Michal Hertlík
Alkoholické nápoje na Balkáne skrátka nemôžu chýbať. Národným nápojom je slivková brandy ţuică, čo je v podstate niečo na štýl našej slivovice. Vyrába sa výhradne len zo sliviek a má niekoľko druhov, ktoré sa rozlišujú podľa sily, chuti a lokality. Țuică je tiež základným prvkom na vytvorenie tradičného rumunského koňaku z rôznych druhov aromatizovaného ovocia s kávovou príchuťou. Ostatné liehoviny, ktoré sa vyrábajú z iného ovocia alebo z obilných zŕn, sa nazývajú rachiu, čo je populárna rakija. Veľmi preslávené a chutné sú rumunská vína, ktoré dostali niekoľko medzinárodných ocenení. Priaznivé teploty v oblasti vytvárajú dobrý základ pre rozsiahle pestovanie viniča naprieč celou krajinou. Známe a veľmi autentické je červené polosuché víno odrody Merlot značky Dracula. Práve vďaka tomuto kniežaťu s pôvodným menom Vlad III. Ţepeş je Rumunsko vo svete naozaj preslávené.
