Bratislava/San Salvador 12. júna (Teraz.sk) - Dva dni cesty, štyri lety a vyše 10-tisíc kilometrov od domova. Ocitol som sa v autentickej, vysoko exotickej krajine uprostred šije, ktorá spája Severnú a Južnú Ameriku.
Možno nie je najnavštevovanejšou, ba priam naopak, ide o jednu z najmenej navštevovaných krajín celého amerického kontinentu i sveta, no práve o to je originálnejšia, autentickejšia, intenzívnejšia, dobrodružnejšia.
Nachádzam sa v krajine, kde dominuje niekoľko tisícročná história. Tento malý kúsok zeme obývali civilizácie Aztékov, Mayov, Toltékov, či Španielov. No a keď sa k tomu pridá ešte aj autentické indiánske obyvateľstvo, ktoré do dnešných dní má po krajine svoje komunity, či potomkovia otrokov z Afriky, tak sa namieša jedna krásna unikátna zmes obyvateľstva, z ktorej každý turista a návštevník má možnosť ochutnať.
Táto na prvý pohľad menej nápadná krajina má svoje svojské čaro. Práve preto by sme jej mohli dať viacero prívlastkov. Vitajte v krajine vulkánov, jazier, tropickej džungle, starých civilizácií, Indiánov, domorodcov, surfistov, pláží, vodopádov, kávy, kakaa, no a najnovšie aj Bitcoinu. Vitajte v najmenšej, no najviac osídlenej krajine stredoamerického pásu. Vitajte v Salvádore.
DOPRAVA DO SALVÁDORU
Do krajín Strednej Ameriky sa najčastejšie lieta cez USA. Ja som letel najprv z Viedne cez západnú Európu do Washingtonu, následne odtiaľ do texaského Houstonu, a nakoniec do hlavného mesta San Salvador, na medzinárodné letisko San Óscar Arnulfo Romero, ktoré je pomenované po jednej z najvýznamnejších osobností histórie krajiny.
Bol to salvádorský rímskokatolícky duchovný a štvrtý arcibiskup v San Salvadore, na ktorého bol v roku 1980 spáchaný atentát. Jeho chladnokrvné zavraždenie vystupňovalo tlak na mierové ukončenie dlhoročných nepokojov v krajine. Romero je pochovaný v podzemnej hrobke priamo pod najväčšou katedrálou na hlavnom námestí San Salvadoru.
Letisko je známe aj pod menom Comalapa, no starší obyvatelia ho poznajú aj ako Cuscatlán podľa jeho bývalého názvu. Zaujímavosťou je, že sa nenachádza priamo v hlavnom meste, ale leží až vyše 40 km juhovýchodne od neho, pri mestečku San Luis Talpa. Po prílete je fajn mať dopredu vybavený odvoz. Lietajú tam letecké spoločnosti United Airlines, American Airlines, Copa Airlines, Delta Airlines, či Avianca. Volaris El Salvador je novou leteckou spoločnosťou Salvádoru, ktorá má ani nie dva roky a spája krajinu so susednými štátmi. Pridávajú sa k nej aj TACA, HELICA, TAES prevádzkujúce charterové a turistické lety nad Salvádorom s pridanou hodnotou a zážitkom.
Jedna z najväčších vlajok Salvádoru veje na Plaza Salvador del Mundo, teda na Námestí Spasiteľa sveta, hneď vedľa obrej sochy Spasiteľa. Foto: Teraz.sk/MICHAL HERTLÍK
DOPRAVA V SALVÁDORE
Salvádor je rozlohou dvojnásobne menší ako Slovensko, takže prepravovať sa po krajine je kvázi rýchle, veď za pár hodín sa človek dostane zo západných na východné hranice. Zo severu na juh ani nehovoriac, čo by kameňom dohodil. Ale ako to už na svete býva, čím je niečo jednoduchšie, tým je to paradoxne zložitejšie a musí v tom byť nejaký háčik. Presne toto je prípad Salvádoru.
Riadený chaos. Aj tak by sa dalo nazvať prostredie na väčšine miest, kde je trochu viac obyvateľov. V turistickom meste Ataco o tom vedia svoje. Foto: Teraz.sk/MICHAL HERTLÍK
Všade síce chodia autobusy, minibusy, taxíky, mototaxíky, motorky. Medzi veľkými mestami po celej krajine premávajú diaľkové autobusové spoje.
Lenže situácia v krajine nie je ešte stále úplne stabilná a teoretické nebezpečenstvo môže číhať na každom kroku. Z toho dôvodu je vždy lepšie presúvať sa na súkromných autách než používať MHD. Autobusové stanice po celej krajine sú chaotické a špinavé. Informácie o linkách sú vyvesené len zriedka, odporúča sa pýtať iných domácich pasažierov. Pestro pomaľované americké školské autobusy jazdia často a sú lacné, no bývajú plné a nie bezpečné.
Lístky sa kupujú priamo v autobuse u šoféra. Miestni šoféri jazdia nie vždy bezpečne a treba dbať aj na časté výpadky na vozovkách, ktoré sú zapríčinené buď rekonštrukciami, zvieratami, či nepokojmi. Na prepravu medzi ostrovmi v Tichom oceáne sú k dispozícii malé motorové člny. Loďou sa dá najlepšie plaviť okolo Bahía de Jiquilisco, cez jazero Suchitlán sa plavia trajekty. Salvádor je častou zastávkou na medzinárodných výletných trasách a raz ho navštívila i Alžbeta II.
Jeden z hlavných bulvárov San Salvadoru vyzerá presne takto. Zápchy, nekonečný ruch, guče káblov, svietiace billboardy, katedrála obďaleč. Foto: Teraz.sk/MICHAL HERTLÍK
Okrem motorových vozidiel je v krajine populárna doprava aj na koňoch, čo je veľmi typické pre vidiek latinskoamerických krajín. Foto: Teraz.sk/MICHAL HERTLÍK
UBYTOVANIE
Ja osobne cestujem tak, že vždy a všade bývam priamo u domácich ľudí v ich domovoch. Hotely, hostely, penzióny, či Airbnb vôbec neriešim. Presne takto som mal vyriešené ubytovanie aj v Salvádore, kedy som počas pobytu v krajine vystriedal niekoľko pohostinných rodín. V Salvádore však nie je problém zohnať si ubytovanie, pretože krajina má skúsenosti s cestovným ruchom. Pri dlhšom pobyte v krajine môžete zvoliť stratégiu, že vždy jedno veľké mesto bude vašou základňou aj s ubytovaním, odkiaľ budete vyrážať na výlety po okolí.
Takto vyzerá otvorená vonkajšia kuchyňa pri dvore a garáži u afro-salvádorskej rodiny. Hlava rodiny má všetky ingrediencie doslova poruke. Bez popisuFoto: Teraz.sk/MICHAL HERTLÍK
Niektorí do práce nemusia chodiť ďaleko. Stačí si nasunúť šľapky a vyjsť z domu a biznis sa môže začať. Deti po škole pomáhajú rodičom. Foto: Teraz.sk/MICHAL HERTLÍK
PENIAZE
Hlavnou menou krajiny je od roku 2001 americký dolár USD. Do toho roku sa však v Salvádore platilo colónom. Colón je menovou jednotkou Salvádoru od roku 1892. V súčasnosti je síce stále zákonným platidlom, v praxi sa však absolútne nepoužíva. Jediným miestom, kde som našiel staré colóny, bol trh starožitností v hlavnom meste. Ako možno správne tušíte, túto svoju menu pomenovali na počesť Krištofa Kolumba (španielsky Cristóbal Colón).
Od roku 1892 až do roku 2001 sa v Salvádore platilo colónom. V súčasnosti je síce stále zákonným platidlom, v praxi sa však nepoužíva. Foto: Teraz.sk/MICHAL HERTLÍK
Prvou menou krajiny však bolo kakao. Odkedy existuje obchod, veci sa oceňujú v jednotkách miestneho najcennejšieho predmetu. V tomto zmysle je logické, že domorodci zo salvádorského územia pred príchodom Španielov používali ako peniaze kakao, keďže z neho pripravovali čokoládu, ktorá bola považovaná za nápoj bohov.
Prvou menou Salvádoru bolo kakao a jeho bôby. Domorodci pred príchodom Španielov používali ako peniaze túto vzácnu plodinu. Foto: Teraz.sk/MICHAL HERTLÍK
Keď je reč o peniazoch, ekonomike a Salvádore, tak je úplne logické, že musím spomenúť aj fakt, že Salvádor je prvou krajinou na svete, ktorá prijala Bitcoin za svoju oficiálnu menu v septembri 2021. Preto sa o Salvádore začalo vo svete viac hovoriť a začali do krajiny prichádzať zvedavci snažiaci sa zdokumentovať proces, ako si tri banány kúpiť za Bitcoiny.
Na reálnu platbu Bitcoinom potrebujete však mať v mobile vládnu aplikáciu Chivo, ktorá slúži ako peňaženka, v ktorej máte vaše Bitcoiny. Ja som ani raz touto virtuálnou menou neplatil, vy to vyskúšať môžete. Vo väčších mestách sú všade bankomaty, v lepších podnikoch sa dá platiť kartou a peniaze sa dajú zmeniť aj priamo v bankách, pokiaľ so sebou nemáte doláre v hotovosti.
Mnoho prevádzok po krajine má ceduľu s nápisom, že akceptujú bitcoin ako platidlo za tovar alebo služby, no aj tak je ich málo. Foto: Teraz.sk/MICHAL HERTLÍK
VÍZA A ÚRAD
Na cestu do krajiny postačuje slovenským občanom platný cestovný pas, platný minimálne 6 mesiacov pred vycestovaním. Bezvízový vstup sa týka turistických, obchodných a služobných ciest, ktorých dĺžka v jednom polroku neprekročí 90 dní. Túto lehotu je možné predĺžiť na príslušnom Úrade pre migráciu a cudzincov.
Keďže v Strednej Amerike má Slovensko iba jedno naše veľvyslanectvo v Mexiku, Salvádor automaticky patrí pod nich. V prípade akejkoľvek potreby sa preto treba vždy obrátiť na náš zastupiteľský úrad v Mexiku. Momentálne sa však plánuje otvorenie nášho Honorárneho konzulátu v San Salvadore, takže po jeho otvorení sa v prípade potreby bude možné obrátiť aj na nášho honorárneho konzula.
BEZPEČNOSŤ
Úroveň kriminality je podobná ako v susedných stredoamerických krajinách. Riziko okradnutia je vysoké hlavne v autobusoch a na preplnených uliciach. Vo všeobecnosti treba dodržiavať základné bezpečnostné pravidlá: nosiť so sebou len najnutnejšie veci, nenosiť drahé fotoaparáty, hodinky, šperky, vyššiu hotovosť. Čím je oblečenie a vybavenie bližšie miestnym pomerom, tým ste nenápadnejší. Odporúča sa vyhýbať sa okázalému obliekaniu a správaniu a nefotografovať v blízkosti polície či zakázané objekty.
Príslušníci vojenskej armády oddychujú na lavičkách pred jednou z významných katedrál v hlavnom meste San Salvador. Foto: Teraz.sk/MICHAL HERTLÍK
Pred cestou sa odporúča nechať si urobiť kópie kreditných kariet a cestovných dokumentov. Pri cestovaní po krajine je lepšie cestovať s kópiami a originály nechať inde na bezpečnom mieste. Po zotmení sa odporúča cestovať taxíkom, prípadne vôbec nepokúšať nešťastie a radšej nevychádzať von. Je dôležité to dodržiavať hlavne v San Salvadore, San Migueli, Sonsonate, La Unión a La Libertad.
Pri výstupoch na sopky sa odporúča vziať si policajnú eskortu, sčasti pre bezpečnosť pred gangmi, sčasti pre orientáciu na neznačených cestách a chodníkoch. Táto služba je zadarmo, je potrebné objednať sa vopred. Policajti sú priateľskí a hodnoverní. Útoky na turistov sú vzácne, ale dochádza k nim. Salvádor mal vysokú mieru vrážd, avšak od nástupu nového prezidenta Nayiba Bukeleho tieto smutné čísla klesajú každým jedným dňom. Zahraniční návštevníci by sa do nepríjemností väčšinou dostať nemali, turistické oblasti sú pod dohľadom polície. Napriek tomu sa cestovanie v noci neodporúča, keďže zbrane sú medzi obyvateľstvom stále husto rozšírené a používané. Salvádor je presne ten typ krajiny, kde je dobré mať oči na stopkách a s chladnou hlavou rozhľad, kde sa čo okolo vás deje.
Určite teraz premýšľate, či je bezpečné Salvádor navštíviť. Cestovný ruch je vo všeobecnosti nízky v porovnaní s Kostarikou či Panamou, hlavne kvôli zlej povesti krajiny s veľmi nízkou bezpečnosťou. Turisti však nečelia žiadnemu násiliu a vláda sa snaží znížiť mieru kriminality. Ľudia vracajúci sa zo Salvádoru majú zvyčajne úžasné príbehy o krajine a jej obyvateľoch. Ja vás preto všetkých pozývam na jedinečné stredoamerické rande so Spasiteľom - Salvádorom.
