Zážitky, tipy, rady a odporúčania slovom aj obrazom. Tentokrát z exotickej Svätej Lucie.
Autor Michal Hertlík
Bratislava/Castries 10. septembra (Teraz.sk)- Ktoré veci sa mi na ostrove nepáčili alebo ktoré by som si prial, aby boli inak? Snažil som sa po celom ostrove stopovať, keď som sa potreboval presunúť na nejaké miesto a nebol po ruke autobus alebo som nešiel autom s mojimi miestnymi kamarátmi. Veľmi ma nemilo prekvapilo, že obyvatelia Svätej Lucie nezastavujú stopárom. Počas celého pobytu mi zastal a zobral ma do iného mesta iba jeden jediný človek. Keďže hovorím po španielsky, je škoda, že som na ostrove nestretol viac španielsky hovoriacich ľudí z Latinskej Ameriky. Iba moji susedia boli Kubánci. Keby som mal povedať vec, ktorú som mal najmenej rád, tak by to bolo jedlo, ale to rozpíšem nižšie. Keďže som filatelista, navštívil som hlavnú poštu v Castries aj filatelistický obchod, kde mi pani povedala, že obyvatelia Svätej Lucie sa vôbec nevenujú filatelii a že ani nepozná filatelistov, čo ma osobne sklamalo. Ďalej by som zmenil systém autobusov a dal by som presné časy odchodov, aby sa ľudia vedeli orientovať podľa času, nie podľa toho, kedy sa naplní celý autobus, pretože to môže trvať aj tri hodiny. Na druhú stranu úplne chápem, že sa jedná o karibský ostrov, takže veci nemôžu fungovať tak ako u nás.
MANIOKOVÝ CHLIEB S RUMOM
Vecí, ktoré sa mi páčili, je samozrejme oveľa viac. Skromne poviem, že sa mi páčil celý ostrov. Zažil som najkrajší karneval, aký som mohol zažiť. Vyskúšal som mnohé dobrodružné aktivity naprieč ostrovom. Strašne sa mi rátala interakcia s miestnymi, ktorí boli veľmi zvedaví a nadšení, keď ma zbadali. Zbožňoval som farebnosť všetkých miest a dedín, ktoré som navštívil, no a v neposlednom rade senzačné chleby z manioku a rumové likéry Marigot Bay. A či by som odporučil Slovákom ostrov navštíviť? Definitívne áno. Dokonca mám v pláne spraviť si môj vlastný itinerár a zobrať klientov zo Slovenska na Svätú Luciu, aby spoznali krásu a šarm tejto perly. Ostrov budem odporúčať a promovať aj v rozhovoroch v médiách.
VŠETKO AŽ NA GASTRONÓMIU
Ako som už spomenul, jedlo bolo pre mňa najmenej príjemným zážitkom. Ja ako cestovateľ sa snažím všade skúšať všetky miestne špeciality, aby som aj prostredníctvom gastronómie spoznal miestnu kultúru. V reštauráciách na Svätej Lucii buď národné jedlá vôbec nemali, alebo tie, ktoré mali, mi absolútne nechutili. Byť miestnym človekom, tak vytvorím také reštauračné podniky, že by ich navštevovali všetci turisti, pretože tie možnosti na ostrove sú, len ich ľudia nevedia využiť vo svoj prospech. Tropické ovocia, koreniny, morské ryby. Namiesto toho je všade všetko vyprážané, neosolené, nedovarené, bez chuti, jednoduché, skrátka zlé. Z pohľadu jedla by som si na ostrove nevedel predstaviť dlhodobo žiť. Niektorí domáci si to myslia tiež a takisto nie sú nadšení z miestnej gastronómie a výberu jedál. Dokonca mi povedali, že majú najvyššiu mieru cukrovky na obyvateľa na svete, takže situácia je vážnejšia. Veci, ktoré mi fakt chutili, boli chleby z manioku s ananásom, višňami a guavou vnútri, horúci kokosový čaj, banánový kečup, mangový jogurt a kozí syr s čučoriedkami.
POČULI STE UŽ O SVÄTEJ LUCII?
Keby som mal dať nejaké rady a odporúčania vláde, určite by som viac propagoval Svätú Luciu vo svete, hlavne v Európe, pretože ľudia o nej vôbec nevedia, alebo možno len počuli jej názov, ale nevedia si predstaviť, čo tam môžu zažiť. Európania majú financie, aby tam vycestovali a míňali peniaze, takže by to len prospelo štátnej pokladnici a cestovnému ruchu. Ministerstvo cestovného ruchu by mohlo viac spolupracovať s cestovateľmi, fotografmi a influencermi za účelom propagácie ostrova. Už na samotnom ostrove, propagoval by som viac aj iné destinácie, než len výstup na Gros Piton či natieranie sa bahnom v Sulphur Springs. Ostrov má oveľa viac čo ponúknuť. V ďalších miestach a oblastiach by som sa snažil vybudovať ďalšie turistické atrakcie a zlepšiť celkovú infraštruktúru, aby to bolo návštevníkom viac po chuti. Na viacerých miestach po ostrove by som vybudoval resp. zlepšil ochranu na vozovkách kvôli nebezpečným zákrutám a výškam ciest, pretože rýchlosť vodičov malých autobusov nie je kompatibilná s tým, aké cesty sú naprieč ostrovom, najmä v džungli.
PO OSTROVE AJ HELIKOPTÉROU
Vyššie som naznačil, že by som zmenil harmonogram dopravy autobusov. Trochu mi vadilo, že sa v dodávkach tlačilo veľa ľudí, ale to skrátka patrí k ostrovnej kultúre. Svätá Lucia je malý ostrov, takže malé autobusy sú jediným možným spôsobom dopravy, plus samozrejme ešte taxíky, takže spôsob dopravy hodnotím na miestne pomery a možnosti ako dobrý. Okrem toho sú k dispozícii všade na plážach motorové člny a loďky, odstavené a zakotvené pri brehu čakajúce na niekoho, kto si ich prenajme pri okružnej plavbe po danej oblasti. Dokonca majú na ostrove možnosť pozrieť sa na Svätú Luciu zhora vďaka službe letu v helikoptére. Paradoxom je, že zámorskí návštevníci nepriletia na letisko do hlavného mesta Castries na severe, ale priletia na letisko do druhého najväčšieho mesta Vieux Fort úplne na juhu, keďže iba tam je jediné medzinárodné letisko na ostrove. To v Castries slúži na vnútroštátne lety.
NA VLASTNÚ PÄSŤ AKO DOMÁCI
Svätá Lucia je nádhernou perlou východného Karibiku, takže rozhodne sa tam ešte plánujem vrátiť. Hoci som prešiel väčšinu miest na ostrove, vždy je ešte čo spoznávať, vidieť, zažiť. Či už sa tam vrátim sám alebo s mojimi klientmi, sa uvidí v budúcnosti. Nateraz môžem iba podčiarknuť, že Svätá Lucia je môj splnený sen a som nesmierne rád, že som mal možnosť ostrov preskúmať, prebádať a zažiť na vlastnú päsť ako domáci.
MANIOKOVÝ CHLIEB S RUMOM
Vecí, ktoré sa mi páčili, je samozrejme oveľa viac. Skromne poviem, že sa mi páčil celý ostrov. Zažil som najkrajší karneval, aký som mohol zažiť. Vyskúšal som mnohé dobrodružné aktivity naprieč ostrovom. Strašne sa mi rátala interakcia s miestnymi, ktorí boli veľmi zvedaví a nadšení, keď ma zbadali. Zbožňoval som farebnosť všetkých miest a dedín, ktoré som navštívil, no a v neposlednom rade senzačné chleby z manioku a rumové likéry Marigot Bay. A či by som odporučil Slovákom ostrov navštíviť? Definitívne áno. Dokonca mám v pláne spraviť si môj vlastný itinerár a zobrať klientov zo Slovenska na Svätú Luciu, aby spoznali krásu a šarm tejto perly. Ostrov budem odporúčať a promovať aj v rozhovoroch v médiách.
VŠETKO AŽ NA GASTRONÓMIU
Ako som už spomenul, jedlo bolo pre mňa najmenej príjemným zážitkom. Ja ako cestovateľ sa snažím všade skúšať všetky miestne špeciality, aby som aj prostredníctvom gastronómie spoznal miestnu kultúru. V reštauráciách na Svätej Lucii buď národné jedlá vôbec nemali, alebo tie, ktoré mali, mi absolútne nechutili. Byť miestnym človekom, tak vytvorím také reštauračné podniky, že by ich navštevovali všetci turisti, pretože tie možnosti na ostrove sú, len ich ľudia nevedia využiť vo svoj prospech. Tropické ovocia, koreniny, morské ryby. Namiesto toho je všade všetko vyprážané, neosolené, nedovarené, bez chuti, jednoduché, skrátka zlé. Z pohľadu jedla by som si na ostrove nevedel predstaviť dlhodobo žiť. Niektorí domáci si to myslia tiež a takisto nie sú nadšení z miestnej gastronómie a výberu jedál. Dokonca mi povedali, že majú najvyššiu mieru cukrovky na obyvateľa na svete, takže situácia je vážnejšia. Veci, ktoré mi fakt chutili, boli chleby z manioku s ananásom, višňami a guavou vnútri, horúci kokosový čaj, banánový kečup, mangový jogurt a kozí syr s čučoriedkami.
POČULI STE UŽ O SVÄTEJ LUCII?
Keby som mal dať nejaké rady a odporúčania vláde, určite by som viac propagoval Svätú Luciu vo svete, hlavne v Európe, pretože ľudia o nej vôbec nevedia, alebo možno len počuli jej názov, ale nevedia si predstaviť, čo tam môžu zažiť. Európania majú financie, aby tam vycestovali a míňali peniaze, takže by to len prospelo štátnej pokladnici a cestovnému ruchu. Ministerstvo cestovného ruchu by mohlo viac spolupracovať s cestovateľmi, fotografmi a influencermi za účelom propagácie ostrova. Už na samotnom ostrove, propagoval by som viac aj iné destinácie, než len výstup na Gros Piton či natieranie sa bahnom v Sulphur Springs. Ostrov má oveľa viac čo ponúknuť. V ďalších miestach a oblastiach by som sa snažil vybudovať ďalšie turistické atrakcie a zlepšiť celkovú infraštruktúru, aby to bolo návštevníkom viac po chuti. Na viacerých miestach po ostrove by som vybudoval resp. zlepšil ochranu na vozovkách kvôli nebezpečným zákrutám a výškam ciest, pretože rýchlosť vodičov malých autobusov nie je kompatibilná s tým, aké cesty sú naprieč ostrovom, najmä v džungli.
PO OSTROVE AJ HELIKOPTÉROU
Vyššie som naznačil, že by som zmenil harmonogram dopravy autobusov. Trochu mi vadilo, že sa v dodávkach tlačilo veľa ľudí, ale to skrátka patrí k ostrovnej kultúre. Svätá Lucia je malý ostrov, takže malé autobusy sú jediným možným spôsobom dopravy, plus samozrejme ešte taxíky, takže spôsob dopravy hodnotím na miestne pomery a možnosti ako dobrý. Okrem toho sú k dispozícii všade na plážach motorové člny a loďky, odstavené a zakotvené pri brehu čakajúce na niekoho, kto si ich prenajme pri okružnej plavbe po danej oblasti. Dokonca majú na ostrove možnosť pozrieť sa na Svätú Luciu zhora vďaka službe letu v helikoptére. Paradoxom je, že zámorskí návštevníci nepriletia na letisko do hlavného mesta Castries na severe, ale priletia na letisko do druhého najväčšieho mesta Vieux Fort úplne na juhu, keďže iba tam je jediné medzinárodné letisko na ostrove. To v Castries slúži na vnútroštátne lety.
NA VLASTNÚ PÄSŤ AKO DOMÁCI
Svätá Lucia je nádhernou perlou východného Karibiku, takže rozhodne sa tam ešte plánujem vrátiť. Hoci som prešiel väčšinu miest na ostrove, vždy je ešte čo spoznávať, vidieť, zažiť. Či už sa tam vrátim sám alebo s mojimi klientmi, sa uvidí v budúcnosti. Nateraz môžem iba podčiarknuť, že Svätá Lucia je môj splnený sen a som nesmierne rád, že som mal možnosť ostrov preskúmať, prebádať a zažiť na vlastnú päsť ako domáci.