Zážitky, tipy, rady a odporúčania slovom aj obrazom. Tentokrát z Peru.
Bratislava/Lima 17. decembra (Teraz.sk) - V každej časti sveta sa nachádza hneď niekoľko zázračných miest, ktoré sa svojou povahou a tým, čo ponúkajú, radia medzi svetové unikáty a každý cestovateľ by tam chcel ísť osobne. V čase, keď sa moje cestovateľské dobrodružstvá realizovali len na glóbuse v detskej izbe a ako malý chlapec som doma študoval zaujímavé miesta v mojom atlase sveta, dopočul som sa o jednom nezvyčajnom mieste v Južnej Amerike. Nevedel som presne, o čo sa jedná, ale myšlienka, že na plávajúcich ostrovoch na veľkom jazere žije akýsi indiánsky kmeň, bola pre mňa fascinujúca. Odvtedy prešlo už veľa rokov. Nielenže som prišiel na to, čo tieto plávajúce ostrovy znamenajú, kde sa nachádzajú a kto na nich žije, ale prednedávnom sa mi ich podarilo dokonca navštíviť osobne, počas môjho putovania naprieč Južnou Amerikou.
Plávajúce ostrovy Los Uros sú súbor umelo vytvorených obytných ostrovčekov na povrchu jazera Titicaca, ktoré je najvyššie položeným splavným jazerom na svete, a takisto patrí medzi vyhľadávané cestovateľské miesta vďaka svojej jedinečnosti. Jazero Titicaca, s rozlohou 8 800 km 2 a s nadmorskou výškou 3 821 m.n.m., leží v Andách na hraniciach Peru a Bolívie. Približne dve tretiny jazera sa nachádza na území Peru a jedna tretina v Bolívii. Ostrovy Los Uros ležia v peruánskej časti, úplne na začiatku jazera pri meste Puno, ktoré je východiskovým bodom na ostrovy. Na jazere Titicaca existuje viacero všelijakých ostrovov, ale Los Uros sú skrátka unikátom vďaka svojmu tajomnému pôvodu a vzácnym obyvateľom.
Ostrovy Los Uros neplávali na hladine jazera Titicaca odjakživa. Vytvorili ich Urovia. Je to etnická skupina pochádzajúca z obdobia ešte pred Inkami, ktorá pôvodne pochádza z okolia jazera Uro-Uro v Bolívii a ktorá utiekla na jazero Titicaca do peruánskej časti, aby unikla pred vojnovými spormi. Sú jednou z najstarších rás v oblasti Ánd, hoci v priebehu storočí sa ich kultúra mierne vytratila a v súčasnosti zachovávajú svoju kultúru už len v malej podobe. O to viac sa k ich kultúre dostávajú zahraniční turisti, čím sa Urom stráca tradičná autentickosť. Prostredníctvom cestovného ruchu z časti stratili svoju podstatu, hoci sú rodiny, ktoré na svojich ostrovčekoch žiadnych turistov neprijímajú a turizmus odmietajú.
Každý ostrov má svoju rodinu a svojho vodcu. Rodiny poskytujúce turizmus majú všetko na svojich ostrovoch uspôsobené tak, aby vyšli v ústrety všetkým zahraničným zvedavcom, aby videli, vyskúšali, dozvedeli sa a kúpili si. Príslušníci rodín sú krásne oblečení, čo zanecháva na turistoch veľmi dobrý dojem. Vynikajú v tom hlavne miestne ženy, ktoré sú pestrofarebne odeté v tradičnom oblečení ich kultúry, pozostávajúceho zo slameného klobúka, jednofarebného pleteného svetra s farebnou vestičkou na ňom a niekoľkovrstvovej jednofarebnej sukne. Ak ste predtým cestovali po Peru alebo Bolívii, tak viete, že podobne chodia oblečené peruánske a bolívijské tradičné ženy. Dokonca aj ich husté čierne vlasy majú zapletené do dlhých vrkočov, ktoré niekedy siahajú až pod zadok. Takto krásne oblečené žienky krásne pritiahnu pozornosť ľudí z celého sveta, veď niektorí tam chodia len kvôli nim.
Názov ich komunity Urovia je zo španielskeho slova Los Uros, ktoré etymologicky pochádza z aymarských slov „qhana uru“ znamenajúce „jasný deň“. Urovia boli v minulosti braní ako jasní, neviditeľní a divokí muži. Urovia rozprávajú aymarským indiánskym jazykom, v skratke aymarčinou. Aymarovia sú indiánsky národ, ktorý tvorí početnú skupinu obyvateľstva najmä v Bolívii, ale sú rozšírení v celej oblasti Ánd a okrem španielčiny používajú aj vlastný jazyk. V minulosti žilo v oblasti a na ostrovoch oveľa viac Urov ako dnes. Avšak v dôsledku toho, že sa čiastočne zmiešali so susednými Aymarmi a že istý čas boli pod nadvládou Inkov, dnes existuje len okolo 80 plávajúcich ostrovov, na ktorých žije približne 270 rodín.
Prišiel som do lokálneho prístavu v meste Puno. Miestni Peruánci sa predbiehali v tom, kto mi ako prvý ponúkne najlepšiu cenu lístka na svoju motorovú loď s jasnou destináciou – Los Uros. Od brehu v Pune to trvá asi 30 minút plavby. Ostrovy ležia v Punskom zálive (Bahía de Puno), po prekročení ktorého sa až tak dostanete do ozajstných otvorených vôd jazera Titicaca. Na jednych z prvých ostrovov, cez ktoré som prechádzal, mali Urovia svoju oficiálnu farebnú vlajku, domček na vyberanie poplatkov a miestnych Urov vítajúcich nových turistov na ich území. Na súostroví sa nachádza aj kostol, futbalové ihrisko, základná škola pre deti a iné zaujímavé atrakcie, ktoré by som nikdy nepovedal, že tam budú.
Dostávame sa k tomu, čo je na týchto plávajúcich ostrovoch asi najzaujímavejšie – ich pôvod. Urovia ich pred stovkami rokov začali stavať z vodnej rastliny zvanej totora, ktorá v hojnom počte rastie na povrchu aj v okolitej oblasti jazera Titicaca a jej výskyt je bežný v močiaroch a bažinách Latinskej Ameriky. Ostrovy stoja na hladine jazera takým spôsobom, že totora sa zoskupuje do radov, ktoré sa na sebe vrstvia striedavým spôsobom, až vznikne malý ostrov s hrúbkou až tri metre a šírkou ľubovoľnej veľkosti. Totora sa ukladá tak nahusto a tak sa špeciálne na seba prekladá, že ostrovy zachovávajú svoju podobu a nie je možné, aby sa voda dostala medzi totoru až na povrch a ostrov by sa potopil. Keďže ostrovy nie sú spojené s morským dnom jazera, sú v neustálom, aj keď len minimálnom pohybe, preto sa o nich hovorí ako o plávajúcich ostrovoch. Tým, že sú vyrobené z prírodných materiálov, musia byť neustále udržiavané domácimi obyvateľmi, lebo inak by hrozilo potopenie ostrovov. Na vysvetlenie, úplne spodné časti ostrovov sa každým dňom znehodnocujú a totora sa stáva nepoužiteľnou, preto Urovia dennodenne pridávajú na povrch ostrovov ďalšiu a ďalšiu totoru, aby zachovali počet totorových vrstiev. Prechádzka po ostrove bola pre mňa zvláštna, lebo ešte nikde som niečo podobné nezažil. Totora je rastlina, ktorá sa dokonca používa aj na bežnú konzumáciu ľuďmi. Treba však jesť len čerstvo zelenú totoru, ktorú si človek najprv ošúpe a potom môže hrýzť bielu časť zvanú chullo. Účinky totory sa prejavujú aj na samotných obyvateľoch. Urovia majú jedny z najkrajších a najsvetlejších zubov na svete, pretože pravidelná konzumácia totory s vysokým obsahom jódu pomáha na udržanie belosti zubov. Jej ďalšie využitia sú proti bolesti, proti teplu ako chladidlo, na zmiernenie opitosti človeka z alkoholu, pripravujú z nej čaj a slúži ako primárny zdroj potravín.
Každý plávajúci ostrov má svojich obyvateľov; väčšinou je to jedna rodina so svojim vodcom. Existujú aj ostrovy väčšieho rozmeru, kde sa už zmestí viac rodín a vytvárajú tak ostrovné spoločenstvo. Ich obživa je založená na rybolove a poľovníctve, tiež sa zaoberajú výrobou vlnených gobelínových tkanín a preparovaním zvierat. Na druhej strane sa podieľajú hlavne na turistických aktivitách, čo im prináša omnoho viac financií ako ostatné veci.
Keď som prišiel na jeden z ostrovov, ženy z komunity ma privítali svojimi kostýmami a spievaním typických piesní. Rovnako bola prítomná aj hlava ostrova, ktorá ma srdečne privítala v ich rodnom jazyku. Stretol som sa s rodinou, ktorá žije na ostrove. Prostredníctvom ich rozprávania som sa dozvedel o ich spôsobe života a previedli ma svojim ostrovom. Urovia sú naozaj milí ľudia s veľkým úsmevom a dobrým srdcom. Na ostrove sa nachádzalo niekoľko domčekov postavených z totory, vyhliadková veža a jednoduché stavby z totory oblúkovitého tvaru typické pre Urov, ktoré sú zároveň ich symbolom. Tradičné ženy sa hneď snažia predať turistom svoje ručne vyrobené predmety a suveníry, z ktorých príjmy tvoria podstatnú časť ich rozpočtu a častokrát sú ceny o dosť vyššie ako na pevnine. Najväčším zážitkom by bolo prespať jednu alebo viacero nocí priamo u nich v totorových domčekoch. Pri nejakých ostrovoch majú odstavené svoje vyhliadkové lode vyrobené takisto z totory, ktorých tvar a prevedenie majú zvláštnu podobu a dokonca niektoré majú zvieracie
hlavy. Treba však podotknúť, že tieto najväčšie lode sú poháňané motorom a nie sú súčasťou ich pôvodnej kultúry, pretože slúžia len na atraktívnu prepravu turistov.
Návšteva plávajúcich ostrovov je skrátka zážitok, ktorý si aspoň raz v živote nemôže nikto nechať ujsť, pretože niečo podobné by ste na svete hľadali len málokde. Zoznámite sa s peruánskym pobrežným mestom Puno, odplávate na legendárne ostrovčeky, prežijete niekoľko okamihov vo svete postavenom z totory, obklopení krásnym jazerom Titicaca a sprevádzaní tisícročnou tradičnou kultúrou jedinečných obyvateľov Los Uros.
Plávajúce ostrovy Los Uros sú súbor umelo vytvorených obytných ostrovčekov na povrchu jazera Titicaca, ktoré je najvyššie položeným splavným jazerom na svete, a takisto patrí medzi vyhľadávané cestovateľské miesta vďaka svojej jedinečnosti. Jazero Titicaca, s rozlohou 8 800 km 2 a s nadmorskou výškou 3 821 m.n.m., leží v Andách na hraniciach Peru a Bolívie. Približne dve tretiny jazera sa nachádza na území Peru a jedna tretina v Bolívii. Ostrovy Los Uros ležia v peruánskej časti, úplne na začiatku jazera pri meste Puno, ktoré je východiskovým bodom na ostrovy. Na jazere Titicaca existuje viacero všelijakých ostrovov, ale Los Uros sú skrátka unikátom vďaka svojmu tajomnému pôvodu a vzácnym obyvateľom.
Ostrovy Los Uros neplávali na hladine jazera Titicaca odjakživa. Vytvorili ich Urovia. Je to etnická skupina pochádzajúca z obdobia ešte pred Inkami, ktorá pôvodne pochádza z okolia jazera Uro-Uro v Bolívii a ktorá utiekla na jazero Titicaca do peruánskej časti, aby unikla pred vojnovými spormi. Sú jednou z najstarších rás v oblasti Ánd, hoci v priebehu storočí sa ich kultúra mierne vytratila a v súčasnosti zachovávajú svoju kultúru už len v malej podobe. O to viac sa k ich kultúre dostávajú zahraniční turisti, čím sa Urom stráca tradičná autentickosť. Prostredníctvom cestovného ruchu z časti stratili svoju podstatu, hoci sú rodiny, ktoré na svojich ostrovčekoch žiadnych turistov neprijímajú a turizmus odmietajú.
Každý ostrov má svoju rodinu a svojho vodcu. Rodiny poskytujúce turizmus majú všetko na svojich ostrovoch uspôsobené tak, aby vyšli v ústrety všetkým zahraničným zvedavcom, aby videli, vyskúšali, dozvedeli sa a kúpili si. Príslušníci rodín sú krásne oblečení, čo zanecháva na turistoch veľmi dobrý dojem. Vynikajú v tom hlavne miestne ženy, ktoré sú pestrofarebne odeté v tradičnom oblečení ich kultúry, pozostávajúceho zo slameného klobúka, jednofarebného pleteného svetra s farebnou vestičkou na ňom a niekoľkovrstvovej jednofarebnej sukne. Ak ste predtým cestovali po Peru alebo Bolívii, tak viete, že podobne chodia oblečené peruánske a bolívijské tradičné ženy. Dokonca aj ich husté čierne vlasy majú zapletené do dlhých vrkočov, ktoré niekedy siahajú až pod zadok. Takto krásne oblečené žienky krásne pritiahnu pozornosť ľudí z celého sveta, veď niektorí tam chodia len kvôli nim.
Názov ich komunity Urovia je zo španielskeho slova Los Uros, ktoré etymologicky pochádza z aymarských slov „qhana uru“ znamenajúce „jasný deň“. Urovia boli v minulosti braní ako jasní, neviditeľní a divokí muži. Urovia rozprávajú aymarským indiánskym jazykom, v skratke aymarčinou. Aymarovia sú indiánsky národ, ktorý tvorí početnú skupinu obyvateľstva najmä v Bolívii, ale sú rozšírení v celej oblasti Ánd a okrem španielčiny používajú aj vlastný jazyk. V minulosti žilo v oblasti a na ostrovoch oveľa viac Urov ako dnes. Avšak v dôsledku toho, že sa čiastočne zmiešali so susednými Aymarmi a že istý čas boli pod nadvládou Inkov, dnes existuje len okolo 80 plávajúcich ostrovov, na ktorých žije približne 270 rodín.
Prišiel som do lokálneho prístavu v meste Puno. Miestni Peruánci sa predbiehali v tom, kto mi ako prvý ponúkne najlepšiu cenu lístka na svoju motorovú loď s jasnou destináciou – Los Uros. Od brehu v Pune to trvá asi 30 minút plavby. Ostrovy ležia v Punskom zálive (Bahía de Puno), po prekročení ktorého sa až tak dostanete do ozajstných otvorených vôd jazera Titicaca. Na jednych z prvých ostrovov, cez ktoré som prechádzal, mali Urovia svoju oficiálnu farebnú vlajku, domček na vyberanie poplatkov a miestnych Urov vítajúcich nových turistov na ich území. Na súostroví sa nachádza aj kostol, futbalové ihrisko, základná škola pre deti a iné zaujímavé atrakcie, ktoré by som nikdy nepovedal, že tam budú.
Dostávame sa k tomu, čo je na týchto plávajúcich ostrovoch asi najzaujímavejšie – ich pôvod. Urovia ich pred stovkami rokov začali stavať z vodnej rastliny zvanej totora, ktorá v hojnom počte rastie na povrchu aj v okolitej oblasti jazera Titicaca a jej výskyt je bežný v močiaroch a bažinách Latinskej Ameriky. Ostrovy stoja na hladine jazera takým spôsobom, že totora sa zoskupuje do radov, ktoré sa na sebe vrstvia striedavým spôsobom, až vznikne malý ostrov s hrúbkou až tri metre a šírkou ľubovoľnej veľkosti. Totora sa ukladá tak nahusto a tak sa špeciálne na seba prekladá, že ostrovy zachovávajú svoju podobu a nie je možné, aby sa voda dostala medzi totoru až na povrch a ostrov by sa potopil. Keďže ostrovy nie sú spojené s morským dnom jazera, sú v neustálom, aj keď len minimálnom pohybe, preto sa o nich hovorí ako o plávajúcich ostrovoch. Tým, že sú vyrobené z prírodných materiálov, musia byť neustále udržiavané domácimi obyvateľmi, lebo inak by hrozilo potopenie ostrovov. Na vysvetlenie, úplne spodné časti ostrovov sa každým dňom znehodnocujú a totora sa stáva nepoužiteľnou, preto Urovia dennodenne pridávajú na povrch ostrovov ďalšiu a ďalšiu totoru, aby zachovali počet totorových vrstiev. Prechádzka po ostrove bola pre mňa zvláštna, lebo ešte nikde som niečo podobné nezažil. Totora je rastlina, ktorá sa dokonca používa aj na bežnú konzumáciu ľuďmi. Treba však jesť len čerstvo zelenú totoru, ktorú si človek najprv ošúpe a potom môže hrýzť bielu časť zvanú chullo. Účinky totory sa prejavujú aj na samotných obyvateľoch. Urovia majú jedny z najkrajších a najsvetlejších zubov na svete, pretože pravidelná konzumácia totory s vysokým obsahom jódu pomáha na udržanie belosti zubov. Jej ďalšie využitia sú proti bolesti, proti teplu ako chladidlo, na zmiernenie opitosti človeka z alkoholu, pripravujú z nej čaj a slúži ako primárny zdroj potravín.
Každý plávajúci ostrov má svojich obyvateľov; väčšinou je to jedna rodina so svojim vodcom. Existujú aj ostrovy väčšieho rozmeru, kde sa už zmestí viac rodín a vytvárajú tak ostrovné spoločenstvo. Ich obživa je založená na rybolove a poľovníctve, tiež sa zaoberajú výrobou vlnených gobelínových tkanín a preparovaním zvierat. Na druhej strane sa podieľajú hlavne na turistických aktivitách, čo im prináša omnoho viac financií ako ostatné veci.
Keď som prišiel na jeden z ostrovov, ženy z komunity ma privítali svojimi kostýmami a spievaním typických piesní. Rovnako bola prítomná aj hlava ostrova, ktorá ma srdečne privítala v ich rodnom jazyku. Stretol som sa s rodinou, ktorá žije na ostrove. Prostredníctvom ich rozprávania som sa dozvedel o ich spôsobe života a previedli ma svojim ostrovom. Urovia sú naozaj milí ľudia s veľkým úsmevom a dobrým srdcom. Na ostrove sa nachádzalo niekoľko domčekov postavených z totory, vyhliadková veža a jednoduché stavby z totory oblúkovitého tvaru typické pre Urov, ktoré sú zároveň ich symbolom. Tradičné ženy sa hneď snažia predať turistom svoje ručne vyrobené predmety a suveníry, z ktorých príjmy tvoria podstatnú časť ich rozpočtu a častokrát sú ceny o dosť vyššie ako na pevnine. Najväčším zážitkom by bolo prespať jednu alebo viacero nocí priamo u nich v totorových domčekoch. Pri nejakých ostrovoch majú odstavené svoje vyhliadkové lode vyrobené takisto z totory, ktorých tvar a prevedenie majú zvláštnu podobu a dokonca niektoré majú zvieracie
hlavy. Treba však podotknúť, že tieto najväčšie lode sú poháňané motorom a nie sú súčasťou ich pôvodnej kultúry, pretože slúžia len na atraktívnu prepravu turistov.
Návšteva plávajúcich ostrovov je skrátka zážitok, ktorý si aspoň raz v živote nemôže nikto nechať ujsť, pretože niečo podobné by ste na svete hľadali len málokde. Zoznámite sa s peruánskym pobrežným mestom Puno, odplávate na legendárne ostrovčeky, prežijete niekoľko okamihov vo svete postavenom z totory, obklopení krásnym jazerom Titicaca a sprevádzaní tisícročnou tradičnou kultúrou jedinečných obyvateľov Los Uros.