Medzinárodný vedecký tím oznámil, že detektor kozmického žiarenia objavil zrejme prvé stopy tmavej hmoty, ktorú sa doposiaľ ešte nepodarilo priamo pozorovať.
Autor TASR
Ženeva 3. apríla (TASR) - Vedci sú vďaka experimentálnemu detektoru v hodnote 1,6 miliardy eur, umiestnenému na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS), veľmi blízko k vysvetleniu podstaty jedného zo záhadných stavebných prvkov vesmíru - takzvanej tmavej hmoty, ktorá ho pomáha udržať pohromade.
Medzinárodný vedecký tím oznámil, že detektor kozmického žiarenia s názvom Alpha Magnetic Spectrometer (AMS) objavil zrejme prvé stopy tmavej hmoty, ktorú sa doposiaľ ešte nepodarilo priamo pozorovať, informovala dnes agentúra AP. Nasvedčuje tomu nárast zachytených pozitrónov, ktoré sú antičasticami elektrónov s kladným nábojom. Podľa mnohých fyzikov vznikajú pozitróny pri zrážkach častíc tmavej hmoty.
Nositeľ Nobelovej ceny za fyziku Samuel Ting, ktorý stojí na čele výskumného tímu v ženevskej Európskej organizácii pre jadrový výskum (CERN), uviedol, že presnejšie závery budú k dispozícii v priebehu niekoľkých mesiacov.
Zariadenie AMS vyniesol na ISS raketoplán Endeavour v máji 2011.
Medzinárodný vedecký tím oznámil, že detektor kozmického žiarenia s názvom Alpha Magnetic Spectrometer (AMS) objavil zrejme prvé stopy tmavej hmoty, ktorú sa doposiaľ ešte nepodarilo priamo pozorovať, informovala dnes agentúra AP. Nasvedčuje tomu nárast zachytených pozitrónov, ktoré sú antičasticami elektrónov s kladným nábojom. Podľa mnohých fyzikov vznikajú pozitróny pri zrážkach častíc tmavej hmoty.
Nositeľ Nobelovej ceny za fyziku Samuel Ting, ktorý stojí na čele výskumného tímu v ženevskej Európskej organizácii pre jadrový výskum (CERN), uviedol, že presnejšie závery budú k dispozícii v priebehu niekoľkých mesiacov.
Zariadenie AMS vyniesol na ISS raketoplán Endeavour v máji 2011.