Štrasburg/Londýn 10. októbra (TASR) - Na deti ako neviditeľné obete chce v tomto roku upriamiť pozornosť širšej verejnosti Svetová koalícia proti trestu smrti (WCADP) pri príležitosti Svetového dňa proti trestu smrti, ktorý pripadá na 10. októbra. S tým istým termínom sa viaže aj Európsky deň proti trestu smrti.

Neviditeľnými obeťami sú deti preto, lebo dochádza k porušovaniu ich detských práv, keď ich rodičia sú odsúdení na smrť prípadne popravení. Deti na smrť odsúdených alebo popravených rodičov zostávajú často zabudnuté a sú nútené niesť ťaživé emocionálne a psychologické jarmo, čo môže výrazne poškodzovať ich práva, zdôrazňuje WCADP.

Pritom podľa tejto koalície emocionálna či psychologická trauma môže zasiahnuť dieťa vo všetkých etapách odsúdenia rodiča na smrť: pri zatknutí, počas súdu, po odsúdení, keď je rodič v cele smrti, v čase oznámenia dátumu popravy či samotného výkonu popravy. V každej z daných etáp sa dieťa dostáva do cyklu nádeje a beznádeje, čo môže mať dlhodobý dosah na dieťa, dokonca aj keď dosiahne vek dospelosti.

Svetová koalícia proti trestu smrti zvolila tohtoročnú tému - deti, neviditeľné obete - v súvislosti s 30. výročím prijatia Medzinárodného dohovoru o právach dieťaťa. Valné zhromaždenie OSN 20. novembra 1989 schválilo Dohovor o právach dieťaťa po tom, ako sa predstavitelia svetovej politiky zhodli, že všetky deti potrebujú ochranu a osobitnú starostlivosť garantovanú zvláštnym zákonom.

Svetová koalícia proti trestu smrti ďalej zverejnila údaje o treste smrti za rok 2018. Vlani vykonalo popravy desať krajín: Čína, Irán Saudská Arábia, Vietnam, Irak, Egypt, USA, Japonsko, Pakistan a Singapur.

Organizácia Amnesty International vo výskumnej správe o treste smrti za rok 2018 uviedla, že globálne klesol počet popráv o 31 percent, čo je podľa nej najnižší počet za posledné desaťročie. Celosvetovo počet popráv klesol z najmenej 993 v roku 2017 na najmenej 690 v roku 2018.

Svetová koalícia proti trestu smrti pozostáva z vyše 150 mimovládnych organizácií, advokátov, miestnych orgánov moci a odborových organizácií. Vznikla 13. mája 2002 v Ríme a jej založenie bolo výsledkom záväzku, ktorý na seba prevzali signatári prvého Svetového kongresu proti trestu smrti. Ten v júni 2001 zorganizovalo francúzske združenie Spoločne proti trestu smrti (ECPM) v Štrasburgu.

Účastníci prvého Svetového kongresu proti trestu smrti schválili Štrasburskú deklarácia v sídle Rady Európy. Zaviazali sa, že založia na svetovej úrovni koordináciu združení a aktivistov zasadzujúcich sa za zrušenie trestu smrti a zavedú svetový deň proti hrdelnému trestu.

Po niekoľkých prípravných schôdzach v Paríži a Bruseli sa väčšina protagonistov stretla 13. mája 2002 v Ríme, kde oficiálne založili Svetovú koalíciu proti trestu smrti. Tá roku 2003 zorganizovala prvý Svetový deň proti trestu smrti.

Iniciatíva našla odozvu v 180 prípadoch na miestnej úrovni. Svetový deň proti trestu smrti oficiálne podporili Kanada, Francúzsko, Taliansko, Mexiko, Belgicko, Africká komisia pre ľudské práva a národy i Európska únia. Odvtedy sa 10. október stal príležitosťou na zdôrazňovanie zákazu vykonávania trestu smrti.

Výbor ministrov Rady Európy 26. septembra 2007 rozhodol vyhlásiť 10. október za Európsky deň proti trestu smrti. Rada Európy, Európska komisia, zástupcovia EÚ a ministri spravodlivosti ďalších krajín podpísali 10. októbra 2007 v Lisabone na medzinárodnej konferencii Európa proti trestu smrti rezolúciu ustanovujúcu 10. október za Európsky deň proti trestu smrti.

Podľa EK je "trest smrti porušením najzákladnejšieho ľudského práva, ktorým je právo na život, a pre trest smrti neexistuje ospravedlnenie". Za Slovensko dokument podpísal vtedajší minister spravodlivosti Štefan Harabin.

Od roku 1997 sa trest smrti neuplatnil v ani jednom z členských štátov Rady Európy. Zrušenie trestu smrti sa považuje za prirodzenú podmienku na vstup do nej.