Bratislava 10. marca (OTS) - Rieši jeden z mnohých závažných problémov, ktorým sú deti vďaka novým technológiám vystavené.

Všetci si aj z vlastného detstva pamätáme, že odporúčania či zákazy od rodičov väčšinou v útlom veku buď nedoceníme, alebo ich ignorujeme. Ak vylezieme na strom, pričom nám bolo povedané, že to robiť nemáme a zlomíme si ruku, budeme si to celý život pamätať. A možno nám bude vŕtať hlavou, ako je možné, že to naši rodičia predvídali. V online svete je však mnoho skrytých nástrah a generačné rozdiely neboli zrejme nikdy viac vypuklejšie než v dobe online pripojenia. Spoločnosť Kaspersky sa preto svojou aplikáciou Kaspersky Safe Kids snaží rodičom pomôcť v tom, aby mali prehľad o online živote svojich detí a udržať ich v bezpečí.

Inštalácia tejto aplikácie je náramne jednoduchá. V prvom kroku si vytvorte konto na stránke Kaspersky a aplikáciu nainštalujte ako na vaše zariadenie, tak aj na zariadenie vášho dieťaťa, pričom je úplne jedno či ide o smartfón alebo notebook. K dispozícii je bezplatná verzia so základnými funkcionalitami, platená verzia má rozšírené možnosti funkcií.

NÁZOR PSYCHOLÓGA

Na tému online bezpečnosti detí sme sa rozprávali s detskou psychologičkou Evou Kuzmiak Reichelovou.

1. Vedia rodičia, ako sa ich deti správajú v online priestore?
Mnohí rodičia nepochybne áno, obzvlášť u malých detí. Osobne si ale myslím, že s každým rokom dieťaťa toho vedia menej a menej, ťažko nachádzajú líniu medzi nenarušením intimity dieťaťa a prirodzenou
starostlivosťou.

2. Aký prístup v komunikácii by mali zvoliť, aby dieťa neodradili, nevystrašili či neznechutili, ale motivovali ho byť obozretným a naučili ho chrániť sa pred možnými hrozbami?
Nepochybujem, že rodičia sa tejto téme chcú venovať a nepopieram, že to nemajú jednoduché v komunikácii s alfa generáciou, ktorá disponuje doposiaľ najzdatnejšími, až intuitívnymi technologickými
schopnosťami. Základom je komunikovať s dieťaťom komplexne, a vôbec, vytvoriť bazálny vzťahový priestor pre dialóg cez akékoľvek témy, ktoré dieťa samé túži vyjadriť. Tiež veľa počúvať, rozvíjať otázky, neostať pri existenčných témach, pýtať sa na názor, prílišne tam netlačiť samého seba, nerepresívnym a diplomatickým štýlom byť dieťaťu v debate seberovným. Takýmto prístupom sa pre dieťa rodič stane prirodzene mienkotvorným.

3. Aké sú teda súčasné hrozby, ktorým deti na internete čelia?
Nedokážem presne určiť, v akom sú pomere, ale istotne je to riziko vnímanej agresivity, cielenej i nepriamej, prezentovanej v skrytých podobách, nevhodné (pre dieťa) sexuálne správanie, finančná manipulácia, kyberšikana. Tá je podľa mňa zákerná obzvlášť z jedného dôvodu, a to z nemožnosti dieťaťa nájsť aspoň doma bezpečné útočisko, nakoľko kyberšikana sa nezastaví skrátka ani pred dverami domu.

4. Aké sú podľa vás najčastejšie chyby, ktorých sa pri práci s technológiami či internetom dopúšťajú ako rodičia, tak deti?
Základnou chybou je neregulovaný čas. Používanie počítača v ranom predškolskom veku môže viesť k problémom s pozornosťou a v neskoršom veku k problémom s čítaním a k sociálnej izolácii detí. Mnoho rodičov zabezpečí počítač dieťaťu, „aby sa učilo, ...počítač je budúcnosť“ a pod., avšak výsledky štúdie PISA o vplyve dostupnosti počítačov na školské výkony hovoria, že počítač doma vedie k horším učebným výsledkom. Predpokladom učenia je samotná duševná práca. Čím hlbšie sa nejakým problémom zaoberáme, tým viac sa o ňom učíme.

5. Čo si myslíte o vplyve technológií na vzťah rodiča a dieťaťa?
Skutočne úprimne fandím a držím palce rodičom, aby dokázali oceniť hodnotu času s dieťaťom a doslova mu ho venovali ako dar. Prosto trávili čas s deťmi hrou a rozprávaním. Prax ukazuje, že to ozaj nie je jednoduché, mnoho rodičov s hanbou prizná, že sa nevládzu, nevedia hrať s deťmi, je to pre nich ako fárať v bani, resp. to ani nedokážu. Pre mnohých z nich je tak dostačujúce voziť deti na krúžky a byť len v roli akýchsi taxikárov. Rodičia okrem toho nepriamo učia deti pasívnej závislosti na médiách svojou neustálou prítomnosťou v online priestore, napr. televíznou kulisou počas rodinného diania. Už bábätká vídam s mobilom a pesničkou v jedálenskej stoličke, pretože inak by sa vraj nenajedli. Dieťa nemá inú možnosť ako zrkadliť najbližšie okolie, je tak nastavené, ale podľa Manfreda Spitzera tak vychováme mladých ľudí, u ktorých médiá časom znížia výkonnosť mozgu a stanú sa paradoxne digitálne dementnými. Osobne si myslím, že obsahovo a časovo neohraničený kyberpriestor na úkor prirodzeného pohybu tela a čítaniu kníh, môže byť jednou z (viacerých) príčin zatiaľ nie úplne objasneného nárastu depresií či úzkostí u detí v čoraz nižšom veku.