Vyše milión výtlačkov Francisových kníh sa predalo aj na Slovensku, ktoré prvýkrát navštívil v roku 1995, kedy podpisoval svoje knihy v Bratislave a v Nitre.
Autor TASR
Lawrenny/Bratislava 31. októbra (TASR) – Úspechy zbieral najprv ako džokej, ale po páde z koňa počas dostihov v roku 1956, sa z Dicka Francisa stal jeden z najúspešnejších autorov detektívok. Od narodenia britského spisovateľa, ktorého príbehy z dostihového prostredia poznajú aj mnohí slovenskí čitatelia, uplynie v sobotu 31. októbra 100 rokov.
Svetoznámym sa stal vďaka detektívkam prevažne z prostredia dostihového športu. Za najvýraznejšiu kvalitu jeho románov sa považuje autentickosť prostredia i postáv, ktorá je odrazom Francisových dlhoročných skúsenosti džokeja.
Po celom svete sa predalo viac ako 70 miliónov výtlačkov jeho diel. Medzi najznámejšie romány, ktoré vyšli aj v slovenskom preklade patria napríklad Krvavý šport (Blood Sport, 1967), Bankár (Banker, 1982), Riskantné remeslo (Longshot, 1990), Návrat (Comeback, 1991), Neskrotené kone (Wild Horses, 1994).
Dick Francis, rodným menom Richard Stanley Francis, sa narodil 31. októbra 1920 v britskom mestečku Lawrenny v južnom Walese. K dostihovému športu mal blízko od detstva. Jeho otec i starý otec boli totiž amatérski džokeji a zároveň chovatelia športových a dostihových koní. Už ako dieťa jazdil na poníkoch po dostihových dráhach.
Kariéru dostihového jazdca mu prerušila druhá svetová vojna, keď Francis narukoval do britského kráľovského letectva. Odvelili ho do severnej Afriky, kde ako neskôr sám povedal, mohol o dostihoch len snívať. Slúžil ako letecký mechanik, neskôr sa aktívne zúčastnil aj bojov ako pilot stíhačiek a bombardéra.
Po skončení vojny a návrate domov sa opäť posadil do dostihového sedla a zakrátko sa stal jazdeckou hviezdou prekážkových dostihov známych ako steeplechase. Vyhral viac ako 350 dostihov, v sezóne rokov 1953/1954 sa stal šampiónom profesionálnych jazdcov.
Úspešná jazdecká kariéra Dicka Francisa sa skončila v roku 1956 záhadným pádom jeho koňa menom Devon Loch. Zviera približne 50 metrov pred cieľom odpadlo, po chvíli však vstalo a žiadne zranenie alebo ochorenie sa u neho neprejavilo. Či dostal kôň náhly kŕč, drobnú mozgovú príhodu, alebo ho vyľakal neobyčajne hlasitý hluk divákov na tribúnach odborníci nikdy nerozlúskli.
„Keď ma raz budú pitvať, nájdu na mojom srdci vyryté meno Devona Locha, pretože to udatné zviera skutočne na moje srdce tak hlboko zapôsobilo", napísal neskôr Dick Francis a priznal, že nielen početné zranenia, ktoré utrpel počas kariéry, ale hlavne táto udalosť bola príčinou jeho rozlúčky s dostihovým sedlom.
V roku 1957 prijal Francis ponuku redakcie týždenníka London Sunday Express a potom v ňom celých štrnásť rokov viedol dostihovú rubriku. Tam sa začala aj jeho spisovateľská dráha.
Prvú knihu – autobiografiu Šport kráľovien (Sport of Queens) – vydal v roku 1957. O päť rokov neskôr už debutoval ako detektívkar románom Dead Cert (1962), ktorý sa stretol s veľkým ohlasom čitateľov. Odvtedy sa mu darilo napísať a vydať jeden román ročne, výnimkou bol rok 1998, kedy vydal zbierku poviedok Field of Thirteen (13 jazdcov v cieli).
Posledných desať rokov spolupracoval pri písaní so svojím druhorodeným synom Felixom Francisom. Ten sa podieľal na románoch Džokej v talári (Silks, 2008), Dvojnásobná výhra (Even Money, 2010), alebo Chybný krok (Crossfire, 2011).
Vyše milión výtlačkov Francisových kníh sa predalo aj na Slovensku, ktoré prvýkrát navštívil v roku 1995, kedy podpisoval svoje knihy v Bratislave a v Nitre. Otváral aj dostihovú sezónu v bratislavskej Petržalke, pozrel si chov lipicanov v žrebčíne v Topoľčiankach a stretol sa tiež so svojimi prekladateľmi. Druhú návštevu absolvoval v roku 2001, kedy ho vyhlásili za najpopulárnejšieho zahraničného spisovateľa na Slovensku.
Bol držiteľom významných ocenení Radu britského impéria (1984, 2000), Striebornej dýky Britskej asociácie autorov detektívok (1965), Zlatej dýky Britskej asociácie autorov detektívok (1980), Cartierovej diamantovej dýky za detektívnu tvorbu (1990) a Ceny Edgara Allana Poea (1970, 1981, 1996).
Dick Francis zomrel 14. februára 2010 vo veku 89 rokov vo svojom dome na karibskom ostrove Gand Cayman, ktorý je súčasťou Kajmanských ostrovov.
Svetoznámym sa stal vďaka detektívkam prevažne z prostredia dostihového športu. Za najvýraznejšiu kvalitu jeho románov sa považuje autentickosť prostredia i postáv, ktorá je odrazom Francisových dlhoročných skúsenosti džokeja.
Po celom svete sa predalo viac ako 70 miliónov výtlačkov jeho diel. Medzi najznámejšie romány, ktoré vyšli aj v slovenskom preklade patria napríklad Krvavý šport (Blood Sport, 1967), Bankár (Banker, 1982), Riskantné remeslo (Longshot, 1990), Návrat (Comeback, 1991), Neskrotené kone (Wild Horses, 1994).
Dick Francis, rodným menom Richard Stanley Francis, sa narodil 31. októbra 1920 v britskom mestečku Lawrenny v južnom Walese. K dostihovému športu mal blízko od detstva. Jeho otec i starý otec boli totiž amatérski džokeji a zároveň chovatelia športových a dostihových koní. Už ako dieťa jazdil na poníkoch po dostihových dráhach.
Kariéru dostihového jazdca mu prerušila druhá svetová vojna, keď Francis narukoval do britského kráľovského letectva. Odvelili ho do severnej Afriky, kde ako neskôr sám povedal, mohol o dostihoch len snívať. Slúžil ako letecký mechanik, neskôr sa aktívne zúčastnil aj bojov ako pilot stíhačiek a bombardéra.
Po skončení vojny a návrate domov sa opäť posadil do dostihového sedla a zakrátko sa stal jazdeckou hviezdou prekážkových dostihov známych ako steeplechase. Vyhral viac ako 350 dostihov, v sezóne rokov 1953/1954 sa stal šampiónom profesionálnych jazdcov.
Úspešná jazdecká kariéra Dicka Francisa sa skončila v roku 1956 záhadným pádom jeho koňa menom Devon Loch. Zviera približne 50 metrov pred cieľom odpadlo, po chvíli však vstalo a žiadne zranenie alebo ochorenie sa u neho neprejavilo. Či dostal kôň náhly kŕč, drobnú mozgovú príhodu, alebo ho vyľakal neobyčajne hlasitý hluk divákov na tribúnach odborníci nikdy nerozlúskli.
„Keď ma raz budú pitvať, nájdu na mojom srdci vyryté meno Devona Locha, pretože to udatné zviera skutočne na moje srdce tak hlboko zapôsobilo", napísal neskôr Dick Francis a priznal, že nielen početné zranenia, ktoré utrpel počas kariéry, ale hlavne táto udalosť bola príčinou jeho rozlúčky s dostihovým sedlom.
V roku 1957 prijal Francis ponuku redakcie týždenníka London Sunday Express a potom v ňom celých štrnásť rokov viedol dostihovú rubriku. Tam sa začala aj jeho spisovateľská dráha.
Prvú knihu – autobiografiu Šport kráľovien (Sport of Queens) – vydal v roku 1957. O päť rokov neskôr už debutoval ako detektívkar románom Dead Cert (1962), ktorý sa stretol s veľkým ohlasom čitateľov. Odvtedy sa mu darilo napísať a vydať jeden román ročne, výnimkou bol rok 1998, kedy vydal zbierku poviedok Field of Thirteen (13 jazdcov v cieli).
Posledných desať rokov spolupracoval pri písaní so svojím druhorodeným synom Felixom Francisom. Ten sa podieľal na románoch Džokej v talári (Silks, 2008), Dvojnásobná výhra (Even Money, 2010), alebo Chybný krok (Crossfire, 2011).
Vyše milión výtlačkov Francisových kníh sa predalo aj na Slovensku, ktoré prvýkrát navštívil v roku 1995, kedy podpisoval svoje knihy v Bratislave a v Nitre. Otváral aj dostihovú sezónu v bratislavskej Petržalke, pozrel si chov lipicanov v žrebčíne v Topoľčiankach a stretol sa tiež so svojimi prekladateľmi. Druhú návštevu absolvoval v roku 2001, kedy ho vyhlásili za najpopulárnejšieho zahraničného spisovateľa na Slovensku.
Bol držiteľom významných ocenení Radu britského impéria (1984, 2000), Striebornej dýky Britskej asociácie autorov detektívok (1965), Zlatej dýky Britskej asociácie autorov detektívok (1980), Cartierovej diamantovej dýky za detektívnu tvorbu (1990) a Ceny Edgara Allana Poea (1970, 1981, 1996).
Dick Francis zomrel 14. februára 2010 vo veku 89 rokov vo svojom dome na karibskom ostrove Gand Cayman, ktorý je súčasťou Kajmanských ostrovov.