Beckov/Bratislava 2. apríla (TASR) - Prírodovedec a geológ, jediný slovenský riaditeľ viedenského Ríšskeho geologického ústavu Dionýz Štúr sa narodil pred 185 rokmi 2. apríla 1827 v Beckove. Bol zakladateľom modernej geológie Západných Karpát a priekopníkom darvinizmu na Slovensku.


Bol riaditeľom Ríšskeho geologického ústavu
V roku 1844 začal študovať vo Viedni najskôr polytechniku. Zaujali ho však prednášky z botaniky a mineralógie a prírodné vedy sa napokon stali jeho celoživotným povolaním. Dionýz Štúr dostal v roku 1847 štipendium na Banskú akadémiu vo vtedajšom európskom centre baníctva a vedy, v Banskej Štiavnici. Po štúdiu začal pracovať ako geológ Ríšskeho geologického ústavu vo Viedni. Ocenením jeho práce bolo vymenovanie za sekčného geológa ústavu v roku 1863, v roku 1867 za banského radcu a v roku 1873 povýšenie na šéfgeológa. V roku 1877 poverili Dionýza Štúra funkciou zástupcu riaditeľa ústavu. Titul hlavného banského radcu mu udelili v roku 1879. Ako najvýznamnejší geológ Rakúsko-Uhorska sa v roku 1885 stal Dionýz Štúr riaditeľom Ríšskeho geologického ústavu vo Viedni.

Pracoval na geologickom mapovaní Rakúsko-Uhorska. Pochodil terény v okolí Viedne, Tábora, Ľvova, na Morave, v Štajersku, Korutánsku, Tirolsku, Chorvátsku, Taliansku, Sedmohradsku a v povodí Dnestra. Jeho práca sa stala pilierom prvej prehľadnej geologickej mapy bývalého Rakúsko-Uhorska. Geologické mapy, výsledok náročnej a precíznej práce Štúra v zložitom teréne, získali v máji 1862 na Svetovej výstave v Londýne zlatú medailu.

Položil základy geológie Západných Karpát

Dionýz Štúr nevynechal ani územie Slovenska. Pri jeho systematickom mapovaní položil základy geológie Západných Karpát. Počas svojej aktívnej vedeckej práce napísal vyše 300 vedeckých spisov, úvah a rozpráv. Štyridsaťdeväť prác sa týkalo územia Slovenska, ktoré autor považoval za svoju vlasť a jej obyvateľov za svojich krajanov. K svojmu slovenskému pôvodu sa prihlásil aj v roku 1861 podpisom Memoranda národa slovenského uhorskému snemu napriek vysokému spoločenskému postaveniu štátneho úradníka vo Viedni.

Popri práci geológa v teréne sa venoval 11 rokov zberu nenápadnej rastlinky Draba verna Chudôbka jarná a zostavil jej najúplnejšiu zbierku na svete. Za monografiu o drabách získal členstvo v moskovskej a francúzskej prírodovednej spoločnosti. Udržiaval styky aj s vtedajšími významnými slovenskými literátmi a vedeckými pracovníkmi, s lekárom, vedcom a spisovateľom Gustávom Kazimírom Zechenterom-Laskomerským, botanikom Jozefom Ľudovítom Holubym, prírodovedcom a maliarom Jozefom Božetechom Klemensom, politikom a predsedom Matice slovenskej Viliamom Paulínym-Tóthom. Štúr bol aj členom mnohých vedeckých spoločností, napríklad prírodovednej spoločnosti v Benátkach, geologického ústavu v Londýne, Drážďanoch, Bruseli a ďalších.

Dionýz Štúr odišiel v roku 1892 na vlastnú žiadosť do dôchodku. O rok neskôr 9. októbra 1893 zomrel vo Viedni na srdcové ochorenie, ktoré ho trápilo už dlhší čas.

Štátny geologický ústav Dionýza Štúra v Mlynskej doline v Bratislave nesie meno tohto najznámejšieho slovenského geológa a prírodovedca od roku 1953. Meno Dionýza Štúra nesie aj medaila Slovenskej akadémie vied (SAV) udeľovanej za vynikajúce vedecké práce v prírodných vedách.