Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ľudia nám rozumejú a vždy 30. decembra zaplnia kulturák do posledného miesta. Vtedy totiž mávame premiéru, uviedol pre TASR vedúci divadelnej skupiny Jozef Jenčo.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava/Kladzany 12. júla (TASR) – Hornozemplínska obec Kladzany leží na brehu rieky Ondava v okrese Vranov nad Topľou. Hoci prvé písomné záznamy o tejto dedinke pochádzajú z roku 1391, ľudia sa tu usadili štyri tisíc rokov pred tým, čo dokazujú aj početné archeologické nálezy.
Obyvatelia tejto obce si vážia tradície svojich predkov, čo cítiť na každom kroku. Zásluhu na tom má aj folklórna skupina Ondavanka, ktorá má na svojom repertoári viac ako stovku ľudových piesní. Niektoré sú z archívov známych tamojších zberateľov ľudových piesní Adama a Jána Hlovíkovcov.
Rodnú reč svojich dedov pomáha zachovávať divadlo. To sa tu hralo v medzivojnovom období pričom nešlo iba o kultúrne vyžitie, ale aj o spôsob vzdelávania. Tieto časy sú už preč a dá sa povedať, že dnes je tu KĽUD. Čo však neznamená, že na divadlo sa zabudlo.
"KĽUD je skratka združenia, ktoré tu pôsobí a vo svojom fachu je známe ako Kladzanské ľudové divadlo. Vzniklo v roku 1999 a od vtedy sme pripravili viac ako 30 hier. Prvá bola v slovenčine, ale čosi nám na tom prekážalo, a tak sme začali hrať po našom, po kladziansky, to nám sedí. Ľudia nám rozumejú a vždy 30. decembra zaplnia kulturák do posledného miesta. Vtedy totiž mávame premiéru," uviedol pre TASR vedúci divadelnej skupiny Jozef Jenčo.
Tvrdí, že nejde len o kabaretné pásma a komédie pre domáceho diváka. Po tom, ako sa predstavia doma, cestujú so svojimi predstaveniami po celom Slovensku a získali už aj niekoľko ocenení.
"Keď už nestihnete prísť do Kladzian v čase premiéry Divadla Kľud alebo vystúpenia skupiny Ondavanka, tak si nenechajte určite ujsť návštevu našej novozrekonštruovanej krypty rodiny Vladárovcov, kde je chládok a parádne tam straší," dodal Jenčo.
PREČÍTAJTE SI SPRÁVU O OBCI KLADZANY AJ V DIALEKTE:
Hornozemplinski valal, Kladzani ľeži na brihu Ondavi u okreše Vranov nad Topľu. Choč še perše pisane zaznami o totej dzedzinke našľi išče zos roku 1391, ľudze še tam usadziľi už 4 tišic roki dozadku. Co potverdzuje pulno archeologickich vikopavkoch.
Obivateľe totej obci sebe bars važa tradicije svojich predkoch, co čuc na každim groku. Može za to folklorna skupina Ondavanka, u chtorej znaju kladzanske ženi zašpivac vecej jak sto ľudovich špivankoch. Dajedne pochadzaju až zos archivoch ľegendarnich zberateľoch ľudovich špivankoch Adama i Jana Hlovikovcoch.
Hornozempľinski dijaľekt pomaha zachovavac i ďivadlo. Toto še tu bavilo už od roku 1923 (taže toho roku oslavuju 100 roki). U medživojnovim obdobju ňeišlo ďivadlu ľem o rozvijaňe kulturi, aľe i o spusob vzďelavaňa. Tote časi su už davno hetkaj a to ľem zato, že je tu dňeš KĽUD. To aľe ňeznamena, že še u Kladzanoch na ďivadlo zapomlo.
"KĽUD je skratka Kladzanske Ľudove Divadlo. Narodziľi me še u roku 1999 a od tedi me narichtovaľi vecej jak 30 bavjačkoch, vešelotoch či šmiškonadoch. Ľem perša bula u spisovnej slovenčiňe, aľe ňebars nam to išlo do papuľi, ta me sprobovaľi bavic po našim, po kladzanski a šedlo nam to jak ric na šerbeľ. Co potverdzuju i našo ďivaci, co še furt 30. decembra (co je oficijalni datum našej každoročnej premjeri) natrepu do kulturaku do ostatňoho mejsca. Taže zato me ho mušeľi ochabic teraz zrekonštruovac na nafukovaci..." šmeje še veduci ďivadla Jozef Jenčo.
A chvaľi še daľi, že jich vešeloti i šmiškonadi ňesu určene ľem pre domacoho ďivaka, bo še takoj po premjeroj u Kladzanoch vidavaju po calim Slovensku a že už podostavaľi i pulno oceňeňoch, "Das tri-štiri".
"Kec ňescihňece Kladzani, kec tam bavi premjeru Divadlo KĽUD, abo kec na mostku špiva Ondavanka, ta sebe naisto ňeochabce uceknuc našu fungeľ nanovo zrekonštruovanu Kriptu rodzini Vladarovcoch, dze je chladok a paradňe tam straši," doklada Jenčo.
Obyvatelia tejto obce si vážia tradície svojich predkov, čo cítiť na každom kroku. Zásluhu na tom má aj folklórna skupina Ondavanka, ktorá má na svojom repertoári viac ako stovku ľudových piesní. Niektoré sú z archívov známych tamojších zberateľov ľudových piesní Adama a Jána Hlovíkovcov.
Rodnú reč svojich dedov pomáha zachovávať divadlo. To sa tu hralo v medzivojnovom období pričom nešlo iba o kultúrne vyžitie, ale aj o spôsob vzdelávania. Tieto časy sú už preč a dá sa povedať, že dnes je tu KĽUD. Čo však neznamená, že na divadlo sa zabudlo.
"KĽUD je skratka združenia, ktoré tu pôsobí a vo svojom fachu je známe ako Kladzanské ľudové divadlo. Vzniklo v roku 1999 a od vtedy sme pripravili viac ako 30 hier. Prvá bola v slovenčine, ale čosi nám na tom prekážalo, a tak sme začali hrať po našom, po kladziansky, to nám sedí. Ľudia nám rozumejú a vždy 30. decembra zaplnia kulturák do posledného miesta. Vtedy totiž mávame premiéru," uviedol pre TASR vedúci divadelnej skupiny Jozef Jenčo.
Tvrdí, že nejde len o kabaretné pásma a komédie pre domáceho diváka. Po tom, ako sa predstavia doma, cestujú so svojimi predstaveniami po celom Slovensku a získali už aj niekoľko ocenení.
"Keď už nestihnete prísť do Kladzian v čase premiéry Divadla Kľud alebo vystúpenia skupiny Ondavanka, tak si nenechajte určite ujsť návštevu našej novozrekonštruovanej krypty rodiny Vladárovcov, kde je chládok a parádne tam straší," dodal Jenčo.
PREČÍTAJTE SI SPRÁVU O OBCI KLADZANY AJ V DIALEKTE:
Hornozemplinski valal, Kladzani ľeži na brihu Ondavi u okreše Vranov nad Topľu. Choč še perše pisane zaznami o totej dzedzinke našľi išče zos roku 1391, ľudze še tam usadziľi už 4 tišic roki dozadku. Co potverdzuje pulno archeologickich vikopavkoch.
Obivateľe totej obci sebe bars važa tradicije svojich predkoch, co čuc na každim groku. Može za to folklorna skupina Ondavanka, u chtorej znaju kladzanske ženi zašpivac vecej jak sto ľudovich špivankoch. Dajedne pochadzaju až zos archivoch ľegendarnich zberateľoch ľudovich špivankoch Adama i Jana Hlovikovcoch.
Hornozempľinski dijaľekt pomaha zachovavac i ďivadlo. Toto še tu bavilo už od roku 1923 (taže toho roku oslavuju 100 roki). U medživojnovim obdobju ňeišlo ďivadlu ľem o rozvijaňe kulturi, aľe i o spusob vzďelavaňa. Tote časi su už davno hetkaj a to ľem zato, že je tu dňeš KĽUD. To aľe ňeznamena, že še u Kladzanoch na ďivadlo zapomlo.
"KĽUD je skratka Kladzanske Ľudove Divadlo. Narodziľi me še u roku 1999 a od tedi me narichtovaľi vecej jak 30 bavjačkoch, vešelotoch či šmiškonadoch. Ľem perša bula u spisovnej slovenčiňe, aľe ňebars nam to išlo do papuľi, ta me sprobovaľi bavic po našim, po kladzanski a šedlo nam to jak ric na šerbeľ. Co potverdzuju i našo ďivaci, co še furt 30. decembra (co je oficijalni datum našej každoročnej premjeri) natrepu do kulturaku do ostatňoho mejsca. Taže zato me ho mušeľi ochabic teraz zrekonštruovac na nafukovaci..." šmeje še veduci ďivadla Jozef Jenčo.
A chvaľi še daľi, že jich vešeloti i šmiškonadi ňesu určene ľem pre domacoho ďivaka, bo še takoj po premjeroj u Kladzanoch vidavaju po calim Slovensku a že už podostavaľi i pulno oceňeňoch, "Das tri-štiri".
"Kec ňescihňece Kladzani, kec tam bavi premjeru Divadlo KĽUD, abo kec na mostku špiva Ondavanka, ta sebe naisto ňeochabce uceknuc našu fungeľ nanovo zrekonštruovanu Kriptu rodzini Vladarovcoch, dze je chladok a paradňe tam straši," doklada Jenčo.
