Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Jednou z jeho najznámejších hereckých kreácií je zrejme cukrár Šimon Šindelka, ktorého Emil Horváth ml. stvárnil v divácky obľúbenej komédii Sladké starosti.
Autor TASR
Nitra/Bratislava 12. novembra (TASR) – Herec Emil Horváth mladší zdedil herecké nadanie po svojom otcovi. „Otecko vždy bol, existoval, bol bytostný, k čomu som sa ja musel dopracovať. On mal tú danosť," zaspomínal si herec v rozhovore pre RTVS v rámci cyklu Herecké legendy.
Najdlhšie, od roku 1984, pôsobil na scéne činohry Slovenského národného divadla, okolo 180 postáv stvárnil na filmovom plátne či televíznej obrazovke.
Jeden z najobľúbenejších slovenských hercov, ale tiež scenárista, režisér a vysokoškolský pedagóg Emil Horváth mladší sa vo štvrtok 12. novembra dožíva 75 rokov.
Emil Horváth sa narodil 12. novembra 1945 v Nitre. Detstvo a mladosť však strávil v Martine, kde jeho otec, herec Emil Jozef Horváth (1923-2001) získal angažmán v Komornom divadle.
V roku 1968 ukončil Emil Horváth ml. štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave, hoci uvažoval o prestupe na réžiu. Jeho prvým pôsobiskom sa stalo martinské Divadlo SNP, kde pôsobil osem sezón (1968-1976) a už tu zaznamenal svoje prvé herecké, ale aj režijné úspechy.
V roku 1973 získal cenu Janka Borodáča za postavu Rjumina v hre Letní hostia od Maxima Gorkého. To isté ocenenie mu udelili o dva roky za rolu Lungha v hre Gavalieri anglického dramatika Georga Farquahara. Za postavu Mikiho v inscenácii Meridián Jána Soloviča dostal v roku 1975 cenu Litfondu a o rok neskôr zaujal porotu na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch postavou Vlada v hre Milana Ferka Keby som mal dievča.
Počas sedemročného pôsobenia v divadle Nová scéna (1976-1983) vynikol okrem iného ako Treplev v Čajke od A. P. Čechova, a tiež ako Salieri v Shafferovom Amadeovi.
Od roku 1984 sa stala Horváthovou domovskou scénou Činohra SND, kde vytvoril množstvo nezabudnuteľných úloh – spomenúť možno hlavného hrdinu v inscenácii Jožko Púčik a jeho kariéra slovenského dramatika Ivana Stodolu, Richarda v Shakespearovej hre Richard III. Hral v ďalšej známej Stodolovej hre Čaj u pána senátora, v Ibsenovej Divokej kačke a za svoj výkon v divácky obľúbenom predstavení Chrobák v hlave (Georges Feydeau) si v roku 1991 opäť vyslúžil Cenu Literárneho fondu.
Za úlohu Starčeka v inscenácii Stoličky od Eugena Ionesca získal cenu Divadelné dosky (1999), Cenu Jozefa Kronera (2000) aj Výročnú Cenu Literárneho fondu (2001). Za zmienku stoja aj ďalšie shakespearovské postavy – Polonius v Hamletovi, Malvolio v Trojkráľovom večeri či komická rola farára Evansa v hre Veselé paničky windsorské, pod ktorú sa podpísal aj ako režisér.
Na doskách SND režíroval tiež napríklad inscenácie Caligula (Albert Camus), Divadelná komédia (Bengt Ahlfors), Šialený deň (Peter Turrini) či Štvrtá sestra (Janusz Glowacki).
Ako herec a režisér hosťoval tiež na iných scénach. Na Novej scéne uviedol hru Francisa Vebera Blbec na večeru, v Divadle Andreja Bagara v Nitre Čiernu komédiu Petra Shaffera. V Brne sa predstavil hrou argentínskeho autora Eduarda Rovnera Vrátila sa raz v noci, ktorá mala premiéru na scéne Městského divadla v roku 2008. Už o rok mala premiéru jeho inscenácia hry Neila Simona Zlatí chlapci (…Vstúpte!) a od roku 2010 sa v pražskom Divadle pod Palmovkou hrá jeho dramatizácia románu Klausa Manna Mefisto. V divadle Aréna stvárnil Gustáva Husáka v poslednom období svojho života v hre Viliama Klimáčka Dr. Gustáv Husák, väzeň prezidentov – prezident väzňov.
Pred kamerou sa Emil Horváth ml. prvý raz objavil v roku 1965 vo filme Každý mladý muž režiséra Pavla Juráčka. Zahral si v kriminálke Sedem svedkov Petra Solana (1967), jednu z titulných postáv mu zveril režisér Karel Zeman vo svojej snímke Na kometě (1970).
Nesporne sa však jednou z jeho najznámejších hereckých kreácií stal cukrár Šimon Šindelka, ktorého Emil Horváth ml. stvárnil v divácky obľúbenej komédii Sladké starosti. Film nakrútil Juraj Herz v roku 1984 a ohlas získal aj v zahraničí – filmový publicista a historik Peter Hames ho zaradil do publikácie Best of Slovak Film 1921 – 1991. Divákom zrejme najviac utkvela v pamäti scéna s legendárnym koňakom Debušé.
Emil Horváth ml. sa nevyhýbal ani televíznym seriálom – od 30 prípadov majora Zemana, cez Búrlivé víno či Tajné životy až po seriál Autoškola. Pod viacero filmov a televíznych inscenácií sa podpísal aj ako scenárista či režisér (napríklad Okamih pravdy z roku 2000).
Emil Horváth ml. prednášal od roku 1984 divadelnú tvorbu na VŠMU. V júni 2005 bol vymenovaný za vysokoškolského profesora v odbore divadelné umenie a veda. V septembri toho istého roku mu prezident udelil štátne vyznamenania Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za významné zásluhy v oblasti rozvoja kultúry. V rokoch 2011 až 2013 tiež viedol Činohru SND. Jeho manželkou je herečka Viera Richterová a jeho syn Tomáš Horváth je literárny vedec a spisovateľ.
Najdlhšie, od roku 1984, pôsobil na scéne činohry Slovenského národného divadla, okolo 180 postáv stvárnil na filmovom plátne či televíznej obrazovke.
Jeden z najobľúbenejších slovenských hercov, ale tiež scenárista, režisér a vysokoškolský pedagóg Emil Horváth mladší sa vo štvrtok 12. novembra dožíva 75 rokov.
Emil Horváth sa narodil 12. novembra 1945 v Nitre. Detstvo a mladosť však strávil v Martine, kde jeho otec, herec Emil Jozef Horváth (1923-2001) získal angažmán v Komornom divadle.
V roku 1968 ukončil Emil Horváth ml. štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave, hoci uvažoval o prestupe na réžiu. Jeho prvým pôsobiskom sa stalo martinské Divadlo SNP, kde pôsobil osem sezón (1968-1976) a už tu zaznamenal svoje prvé herecké, ale aj režijné úspechy.
V roku 1973 získal cenu Janka Borodáča za postavu Rjumina v hre Letní hostia od Maxima Gorkého. To isté ocenenie mu udelili o dva roky za rolu Lungha v hre Gavalieri anglického dramatika Georga Farquahara. Za postavu Mikiho v inscenácii Meridián Jána Soloviča dostal v roku 1975 cenu Litfondu a o rok neskôr zaujal porotu na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch postavou Vlada v hre Milana Ferka Keby som mal dievča.
Počas sedemročného pôsobenia v divadle Nová scéna (1976-1983) vynikol okrem iného ako Treplev v Čajke od A. P. Čechova, a tiež ako Salieri v Shafferovom Amadeovi.
Od roku 1984 sa stala Horváthovou domovskou scénou Činohra SND, kde vytvoril množstvo nezabudnuteľných úloh – spomenúť možno hlavného hrdinu v inscenácii Jožko Púčik a jeho kariéra slovenského dramatika Ivana Stodolu, Richarda v Shakespearovej hre Richard III. Hral v ďalšej známej Stodolovej hre Čaj u pána senátora, v Ibsenovej Divokej kačke a za svoj výkon v divácky obľúbenom predstavení Chrobák v hlave (Georges Feydeau) si v roku 1991 opäť vyslúžil Cenu Literárneho fondu.
Za úlohu Starčeka v inscenácii Stoličky od Eugena Ionesca získal cenu Divadelné dosky (1999), Cenu Jozefa Kronera (2000) aj Výročnú Cenu Literárneho fondu (2001). Za zmienku stoja aj ďalšie shakespearovské postavy – Polonius v Hamletovi, Malvolio v Trojkráľovom večeri či komická rola farára Evansa v hre Veselé paničky windsorské, pod ktorú sa podpísal aj ako režisér.
Na doskách SND režíroval tiež napríklad inscenácie Caligula (Albert Camus), Divadelná komédia (Bengt Ahlfors), Šialený deň (Peter Turrini) či Štvrtá sestra (Janusz Glowacki).
Ako herec a režisér hosťoval tiež na iných scénach. Na Novej scéne uviedol hru Francisa Vebera Blbec na večeru, v Divadle Andreja Bagara v Nitre Čiernu komédiu Petra Shaffera. V Brne sa predstavil hrou argentínskeho autora Eduarda Rovnera Vrátila sa raz v noci, ktorá mala premiéru na scéne Městského divadla v roku 2008. Už o rok mala premiéru jeho inscenácia hry Neila Simona Zlatí chlapci (…Vstúpte!) a od roku 2010 sa v pražskom Divadle pod Palmovkou hrá jeho dramatizácia románu Klausa Manna Mefisto. V divadle Aréna stvárnil Gustáva Husáka v poslednom období svojho života v hre Viliama Klimáčka Dr. Gustáv Husák, väzeň prezidentov – prezident väzňov.
Pred kamerou sa Emil Horváth ml. prvý raz objavil v roku 1965 vo filme Každý mladý muž režiséra Pavla Juráčka. Zahral si v kriminálke Sedem svedkov Petra Solana (1967), jednu z titulných postáv mu zveril režisér Karel Zeman vo svojej snímke Na kometě (1970).
Nesporne sa však jednou z jeho najznámejších hereckých kreácií stal cukrár Šimon Šindelka, ktorého Emil Horváth ml. stvárnil v divácky obľúbenej komédii Sladké starosti. Film nakrútil Juraj Herz v roku 1984 a ohlas získal aj v zahraničí – filmový publicista a historik Peter Hames ho zaradil do publikácie Best of Slovak Film 1921 – 1991. Divákom zrejme najviac utkvela v pamäti scéna s legendárnym koňakom Debušé.
Emil Horváth ml. sa nevyhýbal ani televíznym seriálom – od 30 prípadov majora Zemana, cez Búrlivé víno či Tajné životy až po seriál Autoškola. Pod viacero filmov a televíznych inscenácií sa podpísal aj ako scenárista či režisér (napríklad Okamih pravdy z roku 2000).
Emil Horváth ml. prednášal od roku 1984 divadelnú tvorbu na VŠMU. V júni 2005 bol vymenovaný za vysokoškolského profesora v odbore divadelné umenie a veda. V septembri toho istého roku mu prezident udelil štátne vyznamenania Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za významné zásluhy v oblasti rozvoja kultúry. V rokoch 2011 až 2013 tiež viedol Činohru SND. Jeho manželkou je herečka Viera Richterová a jeho syn Tomáš Horváth je literárny vedec a spisovateľ.
