Bratislava 26. augusta (TASR) – Režisér Blaho Uhlár je priekopníkom slovenského nezávislého divadla. Spojil svoju profesionálnu dráhu so súborom Stoka, takisto dlhodobo spolupracuje s trnavským ochotníckym divadlom DISK (Divadelný súbor Kopánka).

„Možno sa mi podarilo zmeniť skutočnosť v tom, že divadlo môže vzniknúť bez štátu, čo bolo v minulosti nepredstaviteľné. Dnes sa však už nad tým nikto nepozastavuje," povedal pre TASR Blaho Uhlár.

Vo štvrtok 26. augusta významný protagonista slovenskej divadelnej scény oslávi 70 rokov.

„Do súboru DISK som prišiel prvý raz v roku 1986 a už ako som sa blížil, počul som hlas boží, ktorý hovoril: Tomuto súboru budeš verný. Nie celkom som to dodržal, pretože keď som založil divadlo Stoka, na nejaký čas som DISK opustil, ale s touto prestávkou s ním spolupracujem už tridsať päť rokov. A ešte mi ten hlas povedal: Ty tu máš nejaké poslanie! V čase, keď som tu začínal, bolo nemysliteľné, aby vzniklo divadelné predstavenie bez scenára – mnohí tvrdili, že sa to nedá. Ale práve trnavský súbor mi pomohol takýto projekt uskutočniť. A dnes ani s takouto tvorivou metódou nemá nikto problém," vysvetlil jubilujúci režisér.

Blaho Uhlár sa narodil 26. augusta 1951 v Prešove. Na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave začal študovať v roku 1969. Na festivale vo Francúzsku zoznámil s Miroslavom Donutilom, prostredníctvom ktorého spoznal brnianske Divadlo na provázku (dnes Husa na provázku). Inšpirovali ho aj české súbory HA Divadlo či Ypsilonka, a tiež bratislavské Divadlo na Korze, ktoré v roku 1971 umlčala komunistická moc.

Po úspešnom absolvovaní štúdia v roku 1974 začal Uhlár pôsobiť v trnavskom Divadle pre deti a mládež (dnes Divadlo Jána Palárika).

„Roky v Trnavskom divadle využil na to, aby narastala jeho nespokojnosť s konformitou divadla, skepsa ktorá sa po desiatkach predstavení premenila na vzdor. Mal dve podoby: predstavenia provokácie a predstavenia autorské sebavyjadrenia," uviedla o režisérovi teatrologička Zuzana Bakošová-Hlavenková na stránke divadla Stoka.

Na javisko v Trnave priniesol Blaho Uhlár inscenácie z klasického repertoáru ako je Revízor (Nikolaj Vasilievič Gogoľ), Tartuffe (Moliére), Jožko Púčik a jeho kariéra (Ivan Stodola), či Koniec hry (Dušan Mitana). V tom čas sa však už zaoberal myšlienkou autorského divadla, ktorú prvý raz použil v spolupráci s ďalším trnavským divadlom DISK. Hra Ochotníci alebo Jedna sezóna ochotníckeho súboru, mala premiéru v roku 1987.

„Bolo to prvé predstavenie, ktoré vzniklo bez napísaného scenára. Vtedy by žiadny profesionálny súbor nebol ochotný takouto metódou pracovať," povedal Blaho Uhlár.

Metódu kolektívnej tvorby preniesol Blaho Uhlár aj do Divadla Alexandra Duchnoviča v Prešove (vtedy Ukrajinské národné divadlo), kde už spolupracoval aj so scénografom a výtvarníkom Milošom Karáskom. Ku kultovým dielam z tohto obdobia patrí inscenácia SENS NONSENS z roku 1988.

Po Novembri ´89 založili Uhlár s Karáskom divadlo Stoka. Svoju prvú hru s názvom Kolaps uviedlo 23. marca 1991 v bratislavskom klube Čierny Havran. Nasledovali inscenácie Impasse a Dyp Ynaf. Potom sa cesty Uhlár a Karáska rozišli. Obmieňalo sa aj zloženie súboru, ktorý v rokoch 1994-1998 čelil existenčnému tlaku, keď mu vládna moc zastavila akúkoľvek formu podpory. Priestor na bratislavskej Pribinovej ulici sa však stal centrom nezávislej kultúry, a tiež dejiskom politických diskusií, ktoré divadlo organizovalo spolu s Rádiom Slobodná Európa pod názvom Zasurmili Surmity. Hosťom tu bol napríklad aj prezident Michal Kováč. Vznikali ďalšie inscenácie ako Slepá baba, Donárium, či úspešná hra Eo Ipso, kde sa o hudobný sprievod postaralo Moyzesovo kvarteto.

„Mal som naivné predstavy a nevedel som, že podpora nezávislého umenia padne na úplné dno. Tak ako bola neobvyklá naša tvorivá metóda, podobne nik nepredpokladal, že by mohlo vzniknúť profesionálne divadlo bez toho, aby ho založil štát. Aby si ho založili ľudia alebo občania sami. To bolo dovtedy neslýchané. A ja som zasa nedokázal pochopiť, čo je na tom také nepredstaviteľné. Stretne sa pár ľudí a začnú robiť divadlo, veď je to také jednoduché, prirodzené!" zaspomínal si Blaho Uhlár v marci, keď si súbor Stoka pripomínal 30 rokov od svojej prvej premiéry.

Počas troch desaťročí existencie uviedlo divadlo Stoka 45 autorských inscenácií. Získalo viacero domácich a zahraničných ocenení. V roku 2006 bola Stoka nútená sa presťahovať do nových priestorov v Cvernovke, ktorú však musela časom takisto opustiť pod tlakom developerských aktivít.

„Stoka bol môj životný projekt a som šťastný, že sa podaril. Divadlo stále funguje. Dostal som dotáciu z Fondu na podporu umenia, ktorá by možno väčšiemu divadlu nestačila ani na pol mesiaca. Ale ja s tým budem nejako fungovať rok, mám prisľúbený nový priestor v Bratislave a aj herci sú zatiaľ ochotní so mnou robiť, nič viac nepotrebujem," povedal režisér Blaho Uhlár. Už koncom septembra súbor uvedie v A4 – priestore súčasnej kultúry novú inscenáciu Alea iacta.

S trnavským súborom DISK skúša Uhlár inscenáciu Staying Alive, ktorá bude mať premiéru v novembri.

Blaho Uhlár sa stal jednou z piatich divadelných osobností, ktoré predstavili divákom autori dokumentárneho filmu Život za divadlo (dokument predstavuje tiež Oskara Nedbala, Viktora Šulca, Jána Jamnického a Magdu Husákovú-Lokvencovú).