Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V odľahlom islandskom mestečku sa bývalý policajt vyrovnáva s tragickou smrťou manželky, ktorá zomrela pred dvoma rokmi pri autonehode.
Autor TASR
Bratislava 27. februára (TASR) - Islandská dráma Biely, biely deň vstupuje vo štvrtok do slovenských kín. Film, ktorý "odhaľuje pravdu o skrytom príbehu mŕtvej manželky", nakrútil režisér Hlynur Pálmason.
V odľahlom islandskom mestečku sa bývalý policajt vyrovnáva s tragickou smrťou manželky, ktorá zomrela pred dvoma rokmi pri autonehode. Smútok zaháňa prácou na opustenom dome, ktorý chce premeniť na domov pre svoju dcéru a vnučku, s nádherným výhľadom na krajinu. Zmierenie mu komplikuje informácia, že jeho milovaná viedla ešte iný, tajný život. Muž nemôže ísť ďalej, kým nezistí pravdu. Jeho smútok sa mení na posadnutosť, ktorá ohrozí jeho i jeho blízkych.
Pálmason vo svojom filme skúma podstatu lásky, ktorá môže byť bezpodmienečná a oddaná, ale môže sa stať i obsesívnou a paralyzujúcou. "Biely, biely deň je pre mňa o dvoch typoch lásky. O láske k vlastným deťom a vnúčatám, ktorá je jednoduchá, čistá a bezpodmienečná, a popri tom o láske k partnerovi, milencovi, manželovi a podobne. A to už je niečo úplne iné, táto láska je zložitejšia, intímnejšia, živočíšna a v niečom úplne jedinečná, pretože ju takto k nikomu inému necítite," hovorí režisér a scenárista filmu, ktorému dominujú dlhé, výtvarne pôsobivé zábery nádhernej islandskej krajiny. Dominantný je tiež herecký výkon Ingvara Sigurdssona v hlavnej úlohe, za ktorý si z festivalu v Cannes napriek veku 56 rokov odniesol cenu Nadácie Louisa Roederera pre vychádzajúcu hviezdu.
Drámu Biely, biely deň prináša do kinodistribúcie od 27. februára Asociácia slovenských filmových klubov (ASFK).
Hlynur Pálmason (1984) začínal ako výtvarník. Filmu sa začal venovať po absolvovaní Dánskej národnej filmovej školy. Za svoj absolventský krátkometrážny film Maliar (2013) získal celý rad ocenení. Jeho celovečerný debut Zimní bratia (2017) mal premiéru v súťaži festivalu v Locarne v roku 2017 a odniesol si odtiaľ štyri ocenenia. Odvtedy ho uviedli v 20 krajinách a na festivaloch získal vyše 30 cien. Druhý celovečerný film Biely, biely deň (2019), mal premiéru v sekcii Semaine de la Critique v Cannes.
V odľahlom islandskom mestečku sa bývalý policajt vyrovnáva s tragickou smrťou manželky, ktorá zomrela pred dvoma rokmi pri autonehode. Smútok zaháňa prácou na opustenom dome, ktorý chce premeniť na domov pre svoju dcéru a vnučku, s nádherným výhľadom na krajinu. Zmierenie mu komplikuje informácia, že jeho milovaná viedla ešte iný, tajný život. Muž nemôže ísť ďalej, kým nezistí pravdu. Jeho smútok sa mení na posadnutosť, ktorá ohrozí jeho i jeho blízkych.
Pálmason vo svojom filme skúma podstatu lásky, ktorá môže byť bezpodmienečná a oddaná, ale môže sa stať i obsesívnou a paralyzujúcou. "Biely, biely deň je pre mňa o dvoch typoch lásky. O láske k vlastným deťom a vnúčatám, ktorá je jednoduchá, čistá a bezpodmienečná, a popri tom o láske k partnerovi, milencovi, manželovi a podobne. A to už je niečo úplne iné, táto láska je zložitejšia, intímnejšia, živočíšna a v niečom úplne jedinečná, pretože ju takto k nikomu inému necítite," hovorí režisér a scenárista filmu, ktorému dominujú dlhé, výtvarne pôsobivé zábery nádhernej islandskej krajiny. Dominantný je tiež herecký výkon Ingvara Sigurdssona v hlavnej úlohe, za ktorý si z festivalu v Cannes napriek veku 56 rokov odniesol cenu Nadácie Louisa Roederera pre vychádzajúcu hviezdu.
Drámu Biely, biely deň prináša do kinodistribúcie od 27. februára Asociácia slovenských filmových klubov (ASFK).
Hlynur Pálmason (1984) začínal ako výtvarník. Filmu sa začal venovať po absolvovaní Dánskej národnej filmovej školy. Za svoj absolventský krátkometrážny film Maliar (2013) získal celý rad ocenení. Jeho celovečerný debut Zimní bratia (2017) mal premiéru v súťaži festivalu v Locarne v roku 2017 a odniesol si odtiaľ štyri ocenenia. Odvtedy ho uviedli v 20 krajinách a na festivaloch získal vyše 30 cien. Druhý celovečerný film Biely, biely deň (2019), mal premiéru v sekcii Semaine de la Critique v Cannes.
