Flint/Bratislava 23. apríla (TASR) - Je jedným z najznámejších dokumentaristov. Časopis Time ho v roku 2005 zaradil medzi 100 najvplyvnejších ľudí na svete. Zameriava sa na problémové témy spoločnosti, ponúka alternatívny pohľad na americkú spoločnosť, ktorý je tabu.

Kritizuje napríklad ozbrojené násilie, systém zdravotníctva či zásahy priemyslu a človeka do prírody. V roku 2003 získal cenu Americkej filmovej akadémie Oscar za film Bowling for Columbine, ktorým tvrdo útočil na americké zákony, kultúru i mentalitu, pričom upozorňoval najmä na benevolentné zákony týkajúce sa držania zbraní.

V utorok 23. apríla bude mať svetoznámy americký novinár, filmový a televízny režisér, dokumentarista, scenárista, producent a spisovateľ Michael Francis Moore 70 rokov.

Michael Francis Moore sa narodil 23. apríla 1954 v meste Flint v americkom štáte Michigan. Vyštudoval žurnalistiku na University of Michigan-Flint. Už počas štúdií písal do univerzitného ľavicovo orientovaného časopisu Flint Voice (Hlas Flintu), až to dotiahol na post šéfredaktora. Presadil aj zmenu názvu periodika na Michigan Voice (Hlas Michiganu). Čoraz viac ho však priťahoval film.

Mooreova tvorba je značne subjektívna, verejnosť i odborná kritika prijímajú jeho diela rôzne, pričom kritikmi býva obviňovaný z ľavicovej a protištátnej činnosti. V súčasnosti však patrí medzi najznámejších a najvplyvnejších dokumentaristov na svete.

Prvý dokumentárny film nakrútil v roku 1989 pod názvom Roger a ja. Dokument popisuje situáciu v jeho rodnom mestečku Flint po zatvorení továrne General Motors, vďaka čomu prišli o prácu a na dlažbe zostali tisíce ľudí. Hitom filmového festivalu v Cannes sa stala v roku 1995 politická satira Canadian Bacon (Kanadská slanina).

Prestížnu cenu Americkej filmovej akadémie Oscar získal v roku 2003 za film Bowling for Columbine (2002), ktorým tvrdo útočil na americké zákony, kultúru i mentalitu, pričom upozorňoval najmä na benevolentné zákony týkajúce sa držania zbraní.

Veľké vášne vzbudil oceňovaný, kriticky ladený dokumentárny film Fahrenheit 9/11 (2004). Približuje vládnutie prezidenta Georgea W. Busha a jeho okolia a príčiny útoku na Svetové obchodné centrum a snaží sa objasniť okolnosti i dôvody invázie do Iraku.

Snímka Fahrenheit 9/11 získala Zlatú palmu na Medzinárodnom filmovom festivale v Cannes. Stala sa najúspešnejším dokumentárnym filmom všetkých čias. Je to prvý dokument s tržbami nad 100 miliónov dolárov, zaradil sa medzi obľúbené filmy bývalého kubánskeho vodcu Fidela Castra.

Z ďalších filmových diel svetoznámeho režiséra možno spomenúť dokument o americkom zdravotnom systéme nazvaný Sicko (2007), ktorý získal nomináciu na Oscara, ďalej film O kapitalizme s láskou (Capitalism: A love story, 2009), v ktorom Moore kritizuje súčasnú americkú verziu kapitalizmu a poukazuje na sociálnu nespravodlivosť alebo satirický film Kam podniknúť inváziu nabudúce? (Where to Invade Next, 2015).

Umelcovi priniesol úspech tiež dokument Fahrenheit 11/9 (2018), ktorý približuje Donalda Truma ako ohrozenie demokracie, ako aj dokumentárny film Planet of the Humans (2020), prinášajúci kritický pohľad na spôsoby riešenia a fungovania ekologických organizácií.

Popri filmovaní sa Moore aktívne venuje aj písaniu, ide najmä o podobné témy, ktoré zachytáva vo svojich dokumentárnych filmoch. Okrem iných napísal knihy Stupid White Men (2001), Dude, Where's my Country? (2003) či Will They Ever Trust Us Again? (2005).

Michael Moore, ktorý sa zaradil medzi najznámejšie osobnosti americkej kinematografie, sa v októbri 1991 oženil s producentkou Kathleen Glynnovou, v júli 2014 sa ale rozviedli.