Tokio/Bratislava 6. júna (TASR) – Japonská firma Sony predstavila 7. júna v roku 1965 vôbec prvý domáci videorekordér na svete.

Zariadenie určené k záznamu a reprodukcii obrazu i zvuku elektromagnetickou cestou vyvolalo svojho času obrovskú senzáciu. Bleskový vývoj technológii v súčasnosti však predznamenáva, že o pár rokov budú videokazety a ich prehrávače podobnou raritou, ako napríklad gramofón dnes.

Za vôbec prvým videorekordérom stoja John Mullin a Wayn Johnson, ktorí svetu ukázali prvé video 11. novembra 1952. Ich revolučný vynález zaberal priestor väčšej chladničky a dokázal nahrať 15 minút čiernobieleho záznamu. Skutočne použiteľné videorekordéry sa objavili až v roku 1956 a stáli 75.000 dolárov. Doma ich však nemal nikto, boli určené len do televíznych štúdií, ktorým priniesli dovtedy netušené možnosti.

Prevratnou novinkou bol objemný prístroj CV-2000 uvedený na trh japonskou firmou Sony 7. júna 1965. Zariadenie s dvoma rotačnými hlavami a cenou 695 dolárov bolo určené pre domácnosti, ale dovoliť si ho mohol málokto. Údajne sa predalo iba približne 200 kusov. Rozmach domácich videí prišiel v roku 1975, kedy Sony predstavila domáci videorekordér Betamax. Väčší úspech však slávila konkurenčná firma JVC so svojím Video Home System, známejším ako VHS. I keď Betamax ponúkal vyššiu kvalitu záznamu, VHS doslova zaplavili trh.

Videorekordér bol svojho času takým obľúbeným domácim spotrebičom, že v roku 2005 sa dokonca dostal do truhly nebožtíka v srbskom Belehrade. V súčasnosti ich vo väčšine domácností nahradili zariadenia s digitálnym spôsobom záznamu obrazu a zvuku ako napríklad DVD rekordéry či pamäťové karty.