Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa odhadov expertov len v roku 2013 dosiahli na Slovensku ekonomické straty z extrémov zmeny klímy viac ako 1,3 miliardy eur.
Autor TASR
Bratislava 27. marca (TASR) - Dôsledky zmeny klímy sa prejavujú už dnes, a to extrémnymi výkyvmi počasia, ako sú prívalové dažde, povodne alebo, naopak, extrémne horúčavy a obrovské suchá. Európska komisia (EK) chce v tomto smere konať. V stredu to na bratislavskom výstavisku uviedol generálny riaditeľ pre oblasť klímy EK Mauro Raffaele Petriccione v rámci predstavenia strategického dokumentu Zelenšie Slovensko – Envirostratégia 2030.
Podľa odhadov expertov len v roku 2013 dosiahli na Slovensku ekonomické straty z extrémov zmeny klímy viac ako 1,3 miliardy eur. "Klimatické zmeny sa prejavujú v našom každodennom živote a s veľkými možnými dosahmi na ekonomiku, ak ich nezastavíme. Jedinou cestou k zachovaniu našej planéty, našej konkurencieschopnosti a prosperity Európy je, že sa staneme vedúcou silou v investíciách do oblastí predstavujúcich budúcnosť," priblížil Petriccione.
Ako pokračoval, na Slovensko prišiel preto, aby predstavil európsku víziu pre klimaticky neutrálnu spoločnosť a prínosne diskutoval so slovenskými predstaviteľmi. Na konferencii odprezentoval víziu environmentálneho rozvoja Európskej únie (EÚ) do roku 2050 s názvom Čistá planéta pre všetkých.
"Od minulého roka Ministerstvo životného prostredia (MŽP) pracuje na Nízkouhlíkovej stratégii rozvoja SR. Prvým krokom k jej príprave bolo vypracovanie nízkouhlíkovej štúdie, ktorá modeluje možnosti znižovania emisií v podmienkach Slovenska do roku 2030 a s výhľadom do roku 2050," vysvetlil riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky MŽP Martin Haluš.
Štátny tajomník envirorezortu Norbert Kurilla doplnil, že zmena klímy prináša aj obrovské príležitosti v podobe investícií do modernizácie, inovácií a nových technológií. "Musíme začať už dnes, a to najmä výrazným znižovaním emisií," uzavrel.
Znižovanie emisií chcú odborníci dosiahnuť zmenami v štruktúre priemyslu, podporou obnoviteľných zdrojov energie, zvyšovaním energetickej efektívnosti, ekodizajnom či elektrifikáciou dopravy -tzv. čistou mobilitou. Ambíciou prechodu k nízkouhlíkovému Slovensku je znížiť emisie v krajine o 47 percent v roku 2030 a o 67 percent v roku 2050.
Podľa odhadov expertov len v roku 2013 dosiahli na Slovensku ekonomické straty z extrémov zmeny klímy viac ako 1,3 miliardy eur. "Klimatické zmeny sa prejavujú v našom každodennom živote a s veľkými možnými dosahmi na ekonomiku, ak ich nezastavíme. Jedinou cestou k zachovaniu našej planéty, našej konkurencieschopnosti a prosperity Európy je, že sa staneme vedúcou silou v investíciách do oblastí predstavujúcich budúcnosť," priblížil Petriccione.
Ako pokračoval, na Slovensko prišiel preto, aby predstavil európsku víziu pre klimaticky neutrálnu spoločnosť a prínosne diskutoval so slovenskými predstaviteľmi. Na konferencii odprezentoval víziu environmentálneho rozvoja Európskej únie (EÚ) do roku 2050 s názvom Čistá planéta pre všetkých.
"Od minulého roka Ministerstvo životného prostredia (MŽP) pracuje na Nízkouhlíkovej stratégii rozvoja SR. Prvým krokom k jej príprave bolo vypracovanie nízkouhlíkovej štúdie, ktorá modeluje možnosti znižovania emisií v podmienkach Slovenska do roku 2030 a s výhľadom do roku 2050," vysvetlil riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky MŽP Martin Haluš.
Štátny tajomník envirorezortu Norbert Kurilla doplnil, že zmena klímy prináša aj obrovské príležitosti v podobe investícií do modernizácie, inovácií a nových technológií. "Musíme začať už dnes, a to najmä výrazným znižovaním emisií," uzavrel.
Znižovanie emisií chcú odborníci dosiahnuť zmenami v štruktúre priemyslu, podporou obnoviteľných zdrojov energie, zvyšovaním energetickej efektívnosti, ekodizajnom či elektrifikáciou dopravy -tzv. čistou mobilitou. Ambíciou prechodu k nízkouhlíkovému Slovensku je znížiť emisie v krajine o 47 percent v roku 2030 a o 67 percent v roku 2050.
