Na počesť amerického astrofyzika Eugena N. Parkera, ktorý sa v minulom roku dožil okrúhlych 90 rokov a vo svojej práci sa venoval teórii slnečného vetra, zmenili názov misie na Parker Solar Probe. TASR/AP
Bratislava 7. apríla (Teraz.sk) – Už toto leto odštartuje misia, ktorú sprevádzajú viaceré superlatíva a prvenstvá. Vedci zo všetkých končín sveta k nej upierajú svoju pozornosť, pretože jej cieľom bude naša najjasnejšia hviezda – Slnko.
Najhorúcejšia misia
Odhaľovanie záhad Slnka je pre vedcov jednou z najvzrušujúcejších oblastí bádania vôbec. Nielen preto, že tvorí centrum našej slnečnej sústavy, ale v mnohých ohľadoch mu vďačíme za život na Zemi. Na prelome júla a augusta sa naňho po prvýkrát pozrieme detailnejšie v rámci misie s pôvodným názvom Solar Probe Plus.
„Táto sonda bude smerovať do oblasti, ktorú ľudstvo ešte nikdy predtým neskúmalo,“ uviedol v správe NASA správca pre riadenie misií Thomas Zurbuchen a dodal, že „pôjde o projekt, ktorý zodpovie na otázky, na ktoré sa vedci pokúšajú nájsť odpovede už viac ako šesť desaťročí.“
Vonku peklo, vnútri tak akurát
Už pri samotnom plánovaní misie stáli pred vedcami mnohé problematické otázky: ako ochrániť sondu pre extrémnymi teplotami alebo aký vplyv bude mať na prístroje slnečný magnetizmus.
Solar Probe Plus bude skúmať vonkajšiu atmosféru Slnka. Mala by priniesť cenné informácie o štruktúre a dynamike jeho koróny a magnetického poľa. Ďalej chcú vedci podrobnejšie skúmať slnečný vietor a aj to, aké faktory spôsobujú urýchľovanie energetických častíc, ktoré Slnko vyvrhuje.
V máji v roku 2017 sa americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) rozhodol premenovať sondu na Parker Solar. Stalo sa tak na počesť astrofyzika Eugena Parkera, ktorý minulý rok oslávil 90. narodeniny a celý svoj život zasvätil výskumu Slnka. NASA tak prvýkrát označila sondu menom ešte žijúceho človeka.
Počas svojej misie sa sonda dostane do vzdialenosti približne šesť miliónov kilometrov od slnečného povrchu. Hoci ide na prvý pohľad o poriadnu diaľku, musí čeliť extrémnym teplotám a radiácii, ktorej nebolo doposiaľ vystavené žiadne človekom zhotovené zariadenie.
Povrch kozmického satelitu, ktorý má veľkosť malého auta, bude pokrývať ochranný štít vyrobený z materiálu na báze uhlíka. Ochranná „prilba“ hrubá približne 11 centimetrov bude mať šesťuholníkový tvar. Fascinujúce je, že kým povrch sondy bude musieť zvládnuť teploty pohybujúce sa okolo 1400 stupňov Celzia, prístrojom vo vnútri museli zabezpečiť „izbovú“ teplotu.
V polovici decembra v roku 2024 sa sonda prvýkrát výrazne priblíži k Slnku.Foto: TASR/AP
Pomocnú ruku podá Venuša
Sonda Parker Solar sa k Slnku nedostane priamo. Výrazne jej v tom ale pomôže gravitačné pôsobenie Venuše. K nej priletí podľa výpočtov vedcov na konci septembra a vtedy by mala uskutočniť prvý zo siedmich preletov okolo tejto planéty, ktorý jej bude trvať približne 150 dní. Počas ďalších obletov sa bude skracovať nielen počet dní obletu, ale postupne sa bude zmenšovať aj elipsovitá dráha.
V polovici decembra v roku 2024 sa sonda prvýkrát výrazne priblíži k Slnku. Zároveň sa bude pohybovať mimoriadne rýchlo. Dosiahne rýchlosť 120 km/s a to z nej urobí jeden z najrýchlejšie sa pohybujúcich ľuďmi skonštruovaných predmetov v kozme. Bude uháňať tak rýchlo, ako keby ste vzdialenosť medzi Washingtonom a Tokiom prekonali do jednej minúty. Gravitačné sily ale spôsobia, že čím bližšie bude k aféliu (najvzdialenejší bod sondy od Slnka), tým bude jej pohyb pomalší.
Máte už lístok k Slnku?
Okrem vedeckej obce sa NASA obracia aj k laickej verejnosti. Na palube historicky prvej kozmickej sondy k Slnku plánujú umiestniť mikročipy s menami čo najväčšieho počtu ľudí. Ak sa teda chcete svojim potomkom pochváliť, že vaše meno putovalo vesmírom, máte čas ešte do 27. apríla.
Rovnaký „náklad“ vzlietne do kozmu aj začiatkom mája. Mikročipy umiestnené na sonde InSight, ktorá sa vydá na prieskumnú cestu k planéte Mars, obsahujú zoznam s 2 429 807 menami.
