Zvýšený počet otráv v Európe za ostatné roky sa pripisuje väčšiemu turizmu, importu morských rýb, zmene klimatických podmienok a narušeniu koralového ekosystému ľudskou činnosťou.
Autor TASR
Banská Bystrica 12. júla (TASR) – Milovníci prímorských či exotických dovoleniek, ktorí radi konzumujú morské živočíchy, najmä ryby, by mali spozornieť. Podľa odborníkov z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici, ktorý participuje na európskom projekte zaoberajúcom sa ochorením ciguatera, známom ako "pomsta mora", si môžu dovolenkári konzumáciou morských rýb kontaminovaných tzv. ciguatoxínom spôsobiť vážnu otravu.
"Odhaduje sa, že ročne je na svete otravou postihnutých 50.000 až 200.000 ľudí. Ciguatoxín produkuje morská riasa, ktorá sa vyskytuje na koralových útesoch v tropických a subtropických vodách Karibiku, Tichého a Indického oceánu. Výskyt riasy produkujúcej toxín bol potvrdený aj v okolí Madeiry, Kanárskych ostrovov či v Stredozemnom mori. Živia sa ňou bylinožravé ryby, ktoré sú následne potravou pre väčšie mäsožravé ryby. Toxín sa tak v nich vyskytuje v oveľa koncentrovanejšej forme. Ciguatoxín môže byť prítomný u viac ako 400 druhov morských rýb žijúcich pri koralových útesoch. Najrizikovejšími rybami pre ľudí sú barakuda, kanic, morský úhor, kranas, morský vlk a jeseter," vysvetlila Jana Kerlik z odboru epidemiológie banskobystrického RÚVZ.
Ako dodala, prvé epidémie boli v Európe zaznamenané v roku 2004 na Kanárskych ostrovoch a na Madeire. V rokoch 2012 až 2018 hlásili epidémie ciguatery z Francúzska, Nemecka, Portugalska a Španielska. Na Slovensku zatiaľ podobné prípady neboli hlásené. Podľa zdravotníkov tieto informácie majú slúžiť predovšetkým ako osveta.
Zvýšený počet otráv v Európe za ostatné roky sa pripisuje väčšiemu turizmu, importu morských rýb, zmene klimatických podmienok a narušeniu koralového ekosystému ľudskou činnosťou.
Približne šesť až 24 hodín po konzumácii rýb kontaminovaných ciguatoxínom ľudia udávajú črevné, srdcové a neurologické príznaky. Môžu trvať týždne až mesiace a často vedú k dlhodobej invalidite. Odborníci riziko úmrtia na otravu odhadujú na menej ako jeden prípad na 1000 chorých.
Ako upozornila Kerlik, neexistuje spoľahlivá metóda, ktorá by zachytila ciguatoxín v ľudskom organizme. Diagnostika je založená na príznakoch ochorenia a na konzumácii morských rýb za ostatných šesť až 24 hodín pred ochorením. Neexistuje špecifická liečba ani protijed v prípade otravy.
"Ciguatoxín nemá špecifický zápach a príchuť, je tepelne stabilný, čiže varením a mrazením sa nezničí. Jediným účinným preventívnym opatrením je vyhýbať sa konzumácii spomínaných druhov morských rýb nielen v rizikových oblastiach, ale i v prípade dovozu a ponuky rýb v obchodných či reštauračných sieťach," zdôraznila Kerlik.
"Odhaduje sa, že ročne je na svete otravou postihnutých 50.000 až 200.000 ľudí. Ciguatoxín produkuje morská riasa, ktorá sa vyskytuje na koralových útesoch v tropických a subtropických vodách Karibiku, Tichého a Indického oceánu. Výskyt riasy produkujúcej toxín bol potvrdený aj v okolí Madeiry, Kanárskych ostrovov či v Stredozemnom mori. Živia sa ňou bylinožravé ryby, ktoré sú následne potravou pre väčšie mäsožravé ryby. Toxín sa tak v nich vyskytuje v oveľa koncentrovanejšej forme. Ciguatoxín môže byť prítomný u viac ako 400 druhov morských rýb žijúcich pri koralových útesoch. Najrizikovejšími rybami pre ľudí sú barakuda, kanic, morský úhor, kranas, morský vlk a jeseter," vysvetlila Jana Kerlik z odboru epidemiológie banskobystrického RÚVZ.
Ako dodala, prvé epidémie boli v Európe zaznamenané v roku 2004 na Kanárskych ostrovoch a na Madeire. V rokoch 2012 až 2018 hlásili epidémie ciguatery z Francúzska, Nemecka, Portugalska a Španielska. Na Slovensku zatiaľ podobné prípady neboli hlásené. Podľa zdravotníkov tieto informácie majú slúžiť predovšetkým ako osveta.
Zvýšený počet otráv v Európe za ostatné roky sa pripisuje väčšiemu turizmu, importu morských rýb, zmene klimatických podmienok a narušeniu koralového ekosystému ľudskou činnosťou.
Približne šesť až 24 hodín po konzumácii rýb kontaminovaných ciguatoxínom ľudia udávajú črevné, srdcové a neurologické príznaky. Môžu trvať týždne až mesiace a často vedú k dlhodobej invalidite. Odborníci riziko úmrtia na otravu odhadujú na menej ako jeden prípad na 1000 chorých.
Ako upozornila Kerlik, neexistuje spoľahlivá metóda, ktorá by zachytila ciguatoxín v ľudskom organizme. Diagnostika je založená na príznakoch ochorenia a na konzumácii morských rýb za ostatných šesť až 24 hodín pred ochorením. Neexistuje špecifická liečba ani protijed v prípade otravy.
"Ciguatoxín nemá špecifický zápach a príchuť, je tepelne stabilný, čiže varením a mrazením sa nezničí. Jediným účinným preventívnym opatrením je vyhýbať sa konzumácii spomínaných druhov morských rýb nielen v rizikových oblastiach, ale i v prípade dovozu a ponuky rýb v obchodných či reštauračných sieťach," zdôraznila Kerlik.