Viedeň/Bratislava 27. februára (TASR) - Geniálny britský vedec Charles Darwin v 19. storočí dokázal, že človek je súčasťou živočíšnej ríše. Jeho evolučná teória podmienila vznik viacerých vedných odborov, ktoré v Darwinovom diele pokračujú.

Jedným z nich je aj etológia, teória správania, ktorej zakladateľom bol rakúsky biológ, nositeľ Nobelovej ceny za medicínu a fyziológiu Konrad Lorenz. Od jeho úmrtia uplynie vo štvrtok 27. februára 25 rokov.

Vo vedeckých kruhoch považujú Konrada Lorenza za zakladateľa multidisciplinárneho odboru etológia. Lorenz si všimol, že každý živočíšny druh charakterizujú nielen spoločné telesné znaky, ale aj správanie. Tento poznatok platí aj pre človeka, patriaceho do skupiny primátov.

Popri rozume a logickom myslení dala príroda človeku do vienka inštinkty, ktoré jeho správanie ovplyvňujú po celý život a sú charakteristické aj pre ostatných členov živočíšnej ríše. Patria sem aj štyri základné inštinkty: hlad, sexualita, strach a agresivita. Inštinkty pracujú samočinne a pravidelne, nútia človeka, aby ich uspokojil, po ňom sa na chvíľu odmlčia, aby sa po čase opäť všetko zopakovalo.

Lorenza a jeho kritikov zaujala najväčšmi agresivita u živočíchov. Tento inštinkt vnímajú ľudia z veľkej časti negatívne. Lorenz však upozornil aj na jej pozitíva: napríklad na konkurenčné boje a víťazstvo najsilnejšieho, schopného zabezpečiť skupine, živočíšnemu druhu, ďalší úspešný vývoj. Lorenz a jeho kolegovia však upozornili aj na ďalšiu skutočnosť: kým zvieratá majú vrodené inštinktívne zábrany, ktoré nebezpečné účinky agresivity zmierňujú, človek ich vývojom stratil. Zostal prakticky jediným živočíšnym druhom, ktorý na základe vnútrodruhovej agresivity usmrtí aj príslušníkov vlastného druhu, kým zvieratá sa zabíjajú len medzidruhovo pre obživu.

Konrad Zacharias Lorenz sa narodil 7. novembra 1903 v rakúskej Viedni. Po maturite vyštudoval medicínu v rodnom meste a v americkom New Yorku, neskôr sa zapísal na štúdium paleontológie, zoológie, filozofie a psychológie.

V roku 1938 získal docentúru na Viedenskej univerzite, v 50. rokoch 20. storočia vybudoval v nemeckom Bulderne Ústav Maxa Plancka zameraný na štúdium správania.

Celoživotného uznania sa Konrad Lorenz dočkal v roku 1973. Spoločne s dvoma blízkymi spolupracovníkmi Rakúšanom Karlom von Frischom a Holanďanom Nikom Tinbergenom si vo švédskom Štokholme prevzali Nobelovu cenu za medicínu a fyziológiu.

Je autorom známych publikácií: Základy etológie, Osem smrteľných hriechov, Odvrátená strana zrkadla, Zhováral sa s dobytkom, vtákmi a rybami.

Tento významný vedec zomrel 27. februára 1989 v rodnej Viedni. Dožil sa 85 rokov.