Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Autor TASR
Hynčice/Bratislava 22. júla (TASR) - Augustiánsky mních a kňaz, botanik a prírodovedec Johann Gregor Mendel, duchovný otec novodobej náuky o dedičnosti sa narodil pred 190 rokmi 22. júla 1822 (niektoré zdroje uvádzajú ako deň narodenia aj 20. júla) v Sliezsku v nemecky hovoriacej rodine v obci Hynčice (Česko).
Gregor Mendel odišiel v roku 1834 študovať do Opavy napriek nepriaznivej finančnej situácii rodiny. V roku 1841 pokračoval v štúdiu na Filozofickom inštitúte v Olomouci. Aby vyriešil svoje finančné problémy, požiadal v roku 1843 o vstup do augustiánskeho kláštora v Brne a prijal meno Gregor. Jednou z jeho povinností bola duchovná starostlivosť o ťažko chorých v blízkej nemocnici, čo však jeho krehké zdravie neunieslo.
Po dlhšej chorobe sa Gregor Mendel preto začal venovať vyučovaniu a tak sa dostal aj k vedeckej práci. Na prácu učiteľa sa pripravoval najskôr v Znojme, potom v Brne, ale učiteľské skúšky nezvládol pre svoju veľkú nervozitu. Napriek tomu sa od roku 1854 venoval práci stredoškolského učiteľa experimentálnej fyziky a zároveň meteorologickým pozorovaniam. Patril k významným osobnostiam rakúsko-uhorskej meteorológie a bol zakladajúcim členom rakúskej meteorologickej spoločnosti vo Viedni. Meteorologickým meraniam sa venoval päť rokov a jeden mesiac až do svojej smrti.
Popri tom v rokoch 1856-1863 skúmal dedičnosť u rastlín krížením hrachu a sledovaním jeho potomstva. Počas tohto obdobia použil tisíce sadeníc hrachu. Na základe svojich skúseností a štatistického spracovania údajov formuloval tri pravidlá, ktoré sa stali známymi ako Mendelove zákony dedičnosti. Výsledky svojej vedeckej práce publikoval v roku 1865 v zborníku Brnianskej spoločnosti pre prírodné vedy.
Mendel pri práci využíval svoju dôkladnú znalosť matematiky a štatistiky a ako jeden z prvých si uvedomil jej význam pri spracovaní výsledkov výskumov a pri vysvetľovaní prírodných javov.
Po zvolení za opáta v roku 1868 pohltili Mendelovu energiu administratívne povinnosti a starostlivosť o chod kláštora. Zhoršilo sa jeho obličkové ochorenie z mladosti a opát Mendel vo veku 61 rokov 6. januára 1884 v Brne zomrel.
Jeho vedecká práca na poli genetiky bola ocenená až začiatkom 20. storočia. Neoceniteľné je aj jeho priekopnícke použitie štatistiky vo výskume.
Gregor Mendel odišiel v roku 1834 študovať do Opavy napriek nepriaznivej finančnej situácii rodiny. V roku 1841 pokračoval v štúdiu na Filozofickom inštitúte v Olomouci. Aby vyriešil svoje finančné problémy, požiadal v roku 1843 o vstup do augustiánskeho kláštora v Brne a prijal meno Gregor. Jednou z jeho povinností bola duchovná starostlivosť o ťažko chorých v blízkej nemocnici, čo však jeho krehké zdravie neunieslo.
Po dlhšej chorobe sa Gregor Mendel preto začal venovať vyučovaniu a tak sa dostal aj k vedeckej práci. Na prácu učiteľa sa pripravoval najskôr v Znojme, potom v Brne, ale učiteľské skúšky nezvládol pre svoju veľkú nervozitu. Napriek tomu sa od roku 1854 venoval práci stredoškolského učiteľa experimentálnej fyziky a zároveň meteorologickým pozorovaniam. Patril k významným osobnostiam rakúsko-uhorskej meteorológie a bol zakladajúcim členom rakúskej meteorologickej spoločnosti vo Viedni. Meteorologickým meraniam sa venoval päť rokov a jeden mesiac až do svojej smrti.
Popri tom v rokoch 1856-1863 skúmal dedičnosť u rastlín krížením hrachu a sledovaním jeho potomstva. Počas tohto obdobia použil tisíce sadeníc hrachu. Na základe svojich skúseností a štatistického spracovania údajov formuloval tri pravidlá, ktoré sa stali známymi ako Mendelove zákony dedičnosti. Výsledky svojej vedeckej práce publikoval v roku 1865 v zborníku Brnianskej spoločnosti pre prírodné vedy.
Mendel pri práci využíval svoju dôkladnú znalosť matematiky a štatistiky a ako jeden z prvých si uvedomil jej význam pri spracovaní výsledkov výskumov a pri vysvetľovaní prírodných javov.
Po zvolení za opáta v roku 1868 pohltili Mendelovu energiu administratívne povinnosti a starostlivosť o chod kláštora. Zhoršilo sa jeho obličkové ochorenie z mladosti a opát Mendel vo veku 61 rokov 6. januára 1884 v Brne zomrel.
Jeho vedecká práca na poli genetiky bola ocenená až začiatkom 20. storočia. Neoceniteľné je aj jeho priekopnícke použitie štatistiky vo výskume.
