Humenné/Bratislava 3. januára (TASR) - Dušan Kováč je popredný slovenský historik, ktorý sa venuje slovenským a stredoeurópskym dejinám 19. storočia a prvej polovici 20. storočia. Na svojom konte má však okrem historických publikácií aj básnickú zbierku, prozaické knihy, rozhlasové a televízne hry. Jeho nevlastným bratom bol prezident Slovenskej republiky (SR) Michal Kováč (1930 – 2016).

V pondelok 3. januára bude mať Dušan Kováč, člen korešpondent Kráľovskej historickej spoločnosti v Londýne, 80 rokov.

Dušan Kováč sa narodil 3. januára 1942 v Humennom. V rokoch 1956 – 1959 študoval na Jedenásťročnej strednej škole v rodnom meste. Po maturite pokračoval v štúdiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Odbor histórie a ruštiny úspešne ukončil v roku 1964. Ako stredoškolský učiteľ pôsobil v rokoch 1965 – 1966 v Partizánskom a v rokoch 1966 – 1968 v Bratislave.

V Ústave dejín európskych socialistických krajín Slovenskej akadémie vied (SAV) pracoval od roku 1968 do roku 1981. Odkiaľ prešiel do Historického ústavu SAV, ktorý v rokoch 1990 – 1998 viedol ako riaditeľ. V predsedníctve SAV pôsobil ako vedecký sekretár (1998 - 2005) a neskôr ako podpredseda pre spoločenské vedy.

Absolvoval aj študijné pobyty v Spojených štátoch amerických (1991), v Spojenom kráľovstve (1994) a dvakrát v Rakúsku (1992 a 1996).

Literárne činný je Dušan Kováč od stredoškolských štúdií, keď prispieval do študentského časopisu Cesta mladých. Neskôr publikoval poéziu i prózu v literárnych časopisoch ako Mladá tvorba, či Slovenské pohľady.

Knižne debutoval zbierkou poviedok Prevteľovania (1971), v ktorej nadviazal na tradície lyrizovanej prózy. Pokusom o experiment bola básnická zbierka Zväčšeniny (1973). V spolupráci s Jánom Gazdíkom vydal knižku Kolejáci (1990) o slovenských študentoch v pražskej "Štefánikovej koleji". Jeho zatiaľ poslednou prozaickou knihou je Virtuálny faun (2021).

Pre deti napísal cyklus poviedok Tajomstvá (1978), v ktorých umelecky stvárnil vážne aj veselé príhody chlapca z predmestia. Nasledovali prózy Prvý deň prázdnin (1981) a Deväť studničiek (1984) určené tiež mladším čitateľom.

Kováčovu mnohostrannosť dokazujú rozhlasové hry Biela prašná cesta (1974), alebo Studňa (1980) zasadená do športového prostredia zo života dospievajúcej mládeže. Pre televíziu napísal scenáre hier ako Chlapské leto (1975), Yetiho stopy (1976), S vetrom vo vlasoch (1979) alebo Brat kúzelníkovho brata (1982).

Vo svojich historických odborných prácach sa zameral na medzinárodné mocensko-politické sily ovplyvňujúce v 19. a 20. storočí vývoj v stredoeurópskom regióne, vrátane Slovenska. Je autorom diel ako Slovensko v Rakúsko-Uhorsku (1995), Bratislava 1939 – 1945 (2006), Sondy do slovenských dejín v dlhom 19. storočí (2013), Spoločnosť na Slovensku v dlhom 19. storočí (2015), Príbeh priateľstva (2020), či Milan Rastislav Štefánik/Krátky životopis (2020).

Dušan Kováč je členom Maďarskej a Rakúskej akadémie vied. Predsedal Slovenskému národnému komitétu historikov a bol členom Vedeckého kolégia SAV pre kultúrno-historické vedy. Je tiež korešpondujúcim členom britskej Kráľovskej historickej spoločnosti (The Royal Historical Society) v Londýne a členom Collegium Carolinum v nemeckom Mníchove.

Za svoju prácu bol ocenený Pribinovým krížom II. triedy (2003). V roku 2004 získal prestížne rakúske ocenenie Herderovu cenu, ktorá sa udeľuje za podporu kultúrnych vzťahov s krajinami východnej Európy a je prejavom ocenenia najvýznamnejších príspevkov z týchto krajín k európskej kultúre.