Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Malý fonografček umiestnil do bábiky a očakávaný hit bol na svete. Strojček hovoriacej bábiky sa musel naťahovať kľukou, bábika bola drahá a na trhu sa neujala.
Autor TASR
New York/Bratislava 18. februára (TASR) - Americký vynálezca Thomas Alva Edison získal pred 135 rokmi patent na fonograf.
Svoj prístroj zaznamenávajúci a reprodukujúci ľudský hlas a hudbu predstavil verejnosti v novembri 1877. Patent na neho Edison dostal 19. februára 1878.
Fonograf bol valec pokrytý kovovou fóliou. Otáčal sa kľukou a na fóliu sa ihlou zaznamenávali pohyby membrány, ktorú rozochvievali zvuky – reč, spev alebo hudba. Ihla sa pohybovala po špirále. Edison prezentoval svoj vynález v redakcii časopisu Scientific American Magazine. Ohromenej spoločnosti sa z fonografu ozvalo: Dobrý deň, ako sa máte? Páči sa vám môj fonograf? Zo zachovaných Edisonových patentov a dokladov vyplýva, že sa zamýšľal aj nad tým, použiť namiesto valca plochý disk, tu by však nastali problémy s rýchlosťou otáčania a tak valec zvíťazil.
K fonografu sa Edison dopracoval počas experimentov s telefónom Grahama Bella. Skúmal prenos zvuku membránou, pokúsil sa ho zaznamenať a potom spätne prehrať. Keď sa vynález ozval jeho vlastným hlasom, utrpel najväčší šok v živote. Experimentovanie so záznamom zvuku Edison zanechal a vrátil sa k nemu až o desať rokov, keď založil spoločnosť Edison Phonograph Corporation na výrobu a predaj fonografov. Okrem zábavy fonograf našiel svoje využitie aj v kanceláriách, slúžil ako dnešný diktafón. Jeho vylepšené verzie, keď bola kovová fólia nahradená voskom, sa používali údajne až do roku 1947.
Edison chcel využiť fonograf aj v hračkách. Malý fonografček umiestnil do bábiky a očakávaný hit bol na svete. Strojček hovoriacej bábiky sa musel naťahovať kľukou, bábika bola drahá a na trhu sa neujala. Oblečená bábika s hlavou importovanou z Európy sa predávala za 20 až 25 dolárov, to bol vtedy dvojtýždňový priemerný plat. Obchod s hračkami objednal 2500 kusov, ktoré sa takmer do jedného vrátilo výrobcovi. Bábikám fonografy z brušiek vyňali a predali už bez nich za nízku cenu. Zachovalo sa len veľmi málo originálnych exemplárov. Edison sa neskôr vyjadril, že hlas týchto malých príšeriek bol na počúvanie krajne nepríjemný.
Svoj prístroj zaznamenávajúci a reprodukujúci ľudský hlas a hudbu predstavil verejnosti v novembri 1877. Patent na neho Edison dostal 19. februára 1878.
Fonograf bol valec pokrytý kovovou fóliou. Otáčal sa kľukou a na fóliu sa ihlou zaznamenávali pohyby membrány, ktorú rozochvievali zvuky – reč, spev alebo hudba. Ihla sa pohybovala po špirále. Edison prezentoval svoj vynález v redakcii časopisu Scientific American Magazine. Ohromenej spoločnosti sa z fonografu ozvalo: Dobrý deň, ako sa máte? Páči sa vám môj fonograf? Zo zachovaných Edisonových patentov a dokladov vyplýva, že sa zamýšľal aj nad tým, použiť namiesto valca plochý disk, tu by však nastali problémy s rýchlosťou otáčania a tak valec zvíťazil.
K fonografu sa Edison dopracoval počas experimentov s telefónom Grahama Bella. Skúmal prenos zvuku membránou, pokúsil sa ho zaznamenať a potom spätne prehrať. Keď sa vynález ozval jeho vlastným hlasom, utrpel najväčší šok v živote. Experimentovanie so záznamom zvuku Edison zanechal a vrátil sa k nemu až o desať rokov, keď založil spoločnosť Edison Phonograph Corporation na výrobu a predaj fonografov. Okrem zábavy fonograf našiel svoje využitie aj v kanceláriách, slúžil ako dnešný diktafón. Jeho vylepšené verzie, keď bola kovová fólia nahradená voskom, sa používali údajne až do roku 1947.
Edison chcel využiť fonograf aj v hračkách. Malý fonografček umiestnil do bábiky a očakávaný hit bol na svete. Strojček hovoriacej bábiky sa musel naťahovať kľukou, bábika bola drahá a na trhu sa neujala. Oblečená bábika s hlavou importovanou z Európy sa predávala za 20 až 25 dolárov, to bol vtedy dvojtýždňový priemerný plat. Obchod s hračkami objednal 2500 kusov, ktoré sa takmer do jedného vrátilo výrobcovi. Bábikám fonografy z brušiek vyňali a predali už bez nich za nízku cenu. Zachovalo sa len veľmi málo originálnych exemplárov. Edison sa neskôr vyjadril, že hlas týchto malých príšeriek bol na počúvanie krajne nepríjemný.
