Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Mirvat Hasanová, manželka Helmyho prasynovca, pre AP uviedla, že rodina nemá záujem o ocenenie od Izraela aj vzhľadom na nepriateľské vzťahy medzi oboma krajinami.
Autor TASR
Káhira 20. októbra (TASR) - Príbuzní egyptského lekára, ktorého Izrael ako prvého Araba in memoriam vyznamenal za záchranu židov počas holokaustu, vyhlásili, že rodina nemá záujem o takéto uznanie.
Vyznamenaným je egyptský lekár Mohamad Helmy, ktorý počas druhej svetovej vojny žil v Berlíne a počas holokaustu zachránil viacerých židov.
V rozhovore pre agentúru AP jeho príbuzní uviedli, že v Helmyho mene neprijmú titul Spravodlivý medzi národmi - vyznamenanie udeľované nežidom, ktorí prispeli k záchrane židov pred holokaustom. "Keby to bola hociktorá iná krajina, boli by sme šťastní a prijali to," spresnila Mirvat Hasanová, manželka Helmyho prasynovca.
Pamätník holokaustu Jad vašem dnes kritizoval rozhodnutie Helmyho príbuzných. "Je nám ľúto, že politika porazila ľudský aspekt, ale dúfame, že jedného dňa ľudskosť zvíťazí," uvádza sa vo vyhlásení.
Ako dodala agentúra AP, Jad vašem sa v prípade už zosnulých laureátov zvyčajne snaží vypátrať ich žijúcich príbuzných. V prípade Helmyho, ktorý zomrel v roku 1982 v Berlíne, sa to však nepodarilo. Úspešná však bola agentúra AP, ktorá s pomocou nemeckých historikov našla dedičské rozhodnutie vydané po smrti Helmyho ženy Emmi, v ktorom sa uvádzali mená troch príbuzných žijúcich v Káhire.
Hasanová pre AP uviedla, že rodina nemá záujem o ocenenie od Izraela aj vzhľadom na nepriateľské vzťahy medzi oboma krajinami. Dodala však, že rešpektuje judaizmus ako náboženstvo i židov. "Islam uznáva judaizmus ako nebeské náboženstvo," spresnila.
Hasanovej postoj k Izraelu je typický pre väčšinu Egypťanov. Napriek podpísaniu mierovej zmluvy medzi oboma štátmi sú vzťahy medzi nimi chladné. Mnohí radoví Egypťania popierajú holokaust, keďže uznanie jeho existencie sa v arabskom svete vníma ako zľahčovanie utrpenia Palestínčanov.
Hasanová uviedla, že doktorovi Helmymu "nezáležalo na štátnej príslušnosti, rase či náboženstve - svojim pacientom pomáhal bez ohľadu na to, kým boli".
Helmy sa narodil v roku 1901 v Chartúme egyptskému otcovi a nemeckej matke. V roku 1922 začal v Berlíne študovať medicínu a pracoval tam ako urológ až do roku 1938, keď ho vyradili zo systému verejného zdravotníctva kvôli jeho neárijskému pôvodu, uviedla pre AP nemecká historička Martina Voigtová, ktorá viedla pátranie po Helmym.
Keď nacisti začali deportovať židov, Helmy ukryl najprv 21-ročnú Anna Borosovú, rodinnú priateľku, v chate na okraji mesta a jej príbuzným poskytoval lekársku starostlivosť. Keď sa príbuzní počas výsluchov na polícii preriekli, našiel jej iné útočisko. Štyroch členov rodiny potom skrýval celú vojnu. Po jej skončení rodina vycestovala do USA.
Samotný Helmy sa po vojne vrátil k lekárskej praxi a oženil sa so spomínanou Emmi. Manželia nemali deti. "Hovorili, že nechcú deti, lebo sa boja vojny. Nechceli, aby ich deti zažili vojnové hrôzy," uviedla Hasanová.
Vyznamenaným je egyptský lekár Mohamad Helmy, ktorý počas druhej svetovej vojny žil v Berlíne a počas holokaustu zachránil viacerých židov.
V rozhovore pre agentúru AP jeho príbuzní uviedli, že v Helmyho mene neprijmú titul Spravodlivý medzi národmi - vyznamenanie udeľované nežidom, ktorí prispeli k záchrane židov pred holokaustom. "Keby to bola hociktorá iná krajina, boli by sme šťastní a prijali to," spresnila Mirvat Hasanová, manželka Helmyho prasynovca.
Pamätník holokaustu Jad vašem dnes kritizoval rozhodnutie Helmyho príbuzných. "Je nám ľúto, že politika porazila ľudský aspekt, ale dúfame, že jedného dňa ľudskosť zvíťazí," uvádza sa vo vyhlásení.
Ako dodala agentúra AP, Jad vašem sa v prípade už zosnulých laureátov zvyčajne snaží vypátrať ich žijúcich príbuzných. V prípade Helmyho, ktorý zomrel v roku 1982 v Berlíne, sa to však nepodarilo. Úspešná však bola agentúra AP, ktorá s pomocou nemeckých historikov našla dedičské rozhodnutie vydané po smrti Helmyho ženy Emmi, v ktorom sa uvádzali mená troch príbuzných žijúcich v Káhire.
Hasanová pre AP uviedla, že rodina nemá záujem o ocenenie od Izraela aj vzhľadom na nepriateľské vzťahy medzi oboma krajinami. Dodala však, že rešpektuje judaizmus ako náboženstvo i židov. "Islam uznáva judaizmus ako nebeské náboženstvo," spresnila.
Hasanovej postoj k Izraelu je typický pre väčšinu Egypťanov. Napriek podpísaniu mierovej zmluvy medzi oboma štátmi sú vzťahy medzi nimi chladné. Mnohí radoví Egypťania popierajú holokaust, keďže uznanie jeho existencie sa v arabskom svete vníma ako zľahčovanie utrpenia Palestínčanov.
Hasanová uviedla, že doktorovi Helmymu "nezáležalo na štátnej príslušnosti, rase či náboženstve - svojim pacientom pomáhal bez ohľadu na to, kým boli".
Helmy sa narodil v roku 1901 v Chartúme egyptskému otcovi a nemeckej matke. V roku 1922 začal v Berlíne študovať medicínu a pracoval tam ako urológ až do roku 1938, keď ho vyradili zo systému verejného zdravotníctva kvôli jeho neárijskému pôvodu, uviedla pre AP nemecká historička Martina Voigtová, ktorá viedla pátranie po Helmym.
Keď nacisti začali deportovať židov, Helmy ukryl najprv 21-ročnú Anna Borosovú, rodinnú priateľku, v chate na okraji mesta a jej príbuzným poskytoval lekársku starostlivosť. Keď sa príbuzní počas výsluchov na polícii preriekli, našiel jej iné útočisko. Štyroch členov rodiny potom skrýval celú vojnu. Po jej skončení rodina vycestovala do USA.
Samotný Helmy sa po vojne vrátil k lekárskej praxi a oženil sa so spomínanou Emmi. Manželia nemali deti. "Hovorili, že nechcú deti, lebo sa boja vojny. Nechceli, aby ich deti zažili vojnové hrôzy," uviedla Hasanová.
