Bratislava 3. marca (TASR) – Rod Andrássyovcov patril k jednému z najstarších a najbohatších aristokratických rodín Uhorska. Gróf Emanuel I. Andrássy mal veľký okruh záujmov, okrem cestovania sa venoval maľbe, poľovníctvu, podporoval umelcov. Pôsobil aj ako politik a podnikateľ v oblasti baníctva a železiarstva, vďaka čomu dostal prezývku "Železný gróf". Bol hlavným županom Turnianskej, Gemersko - malohontskej a Zemplínskej župy. Postaral sa o prestavbu Betliarskeho kaštieľa do podoby, v ktorej ho poznáme dnes.

Od narodenia grófa uplynie v stredu 3. marca 200 rokov.

Gróf Emanuel I. Andrássy sa narodil 3. marca 1821 v obci Vlachovo. Otec gróf Karol III. bol uznávaným šľachticom, vo svojich štúdiách sa venoval hospodárskemu rozvoju Uhorska. Vďaka Emanuelovej matke, grófke Etele Szapáry, získali Andrássyovci majetky aj v Zemplíne. Emanuel mal dvoch mladších bratov – Júliusa I. a Aladára.

Emanuel absolvoval gymnázium v Tate v dnešnom Maďarsku a ďalej študoval v Budapešti, Francúzsku, Nemecku, Taliansku aj v Anglicku. V roku 1848 bol poslancom Uhorského snemu za Turniansku župu (ležala v juhovýchodnej časti dnešného Slovenska a severovýchodnej časti dnešného Maďarska). Zúčastnil sa na revolúcii v rokoch 1848 – 1849, ktorá bola potlačená – viedenská vláda upevnila moc centralizáciou monarchie. V tomto období prerušil kariéru politika a rozhodol sa opustiť Uhorsko.

"Začiatkom roka 1849, vo víre nešťastných udalostí, v ktorých sa zmietala moja vlasť, dostala sa mi do rúk práca, po prečítaní ktorej ma ovládla túžba - neprekonateľná túžba spoznať východ, kolísku ľudstva, kde je príroda podnes taká majestátna, vzrušujúco očarujúca; túžba čo najskôr vidieť a s pôžitkom si vychutnávať každú jednu farbu jej krásy," vyznal sa z pohnútok, ktoré ho viedli k cestovaniu po Ázii.

V roku 1853, vyšiel jeho cestopis Utazás Kelet Indiákon. Ceylon, Java, Khina, Bengál (Cesty vo Východnej Indii. Cejlón, Jáva, Čína, Bengálsko). Okrem zážitkov z poľovačiek dielo podáva aj praktické informácie o cenách za potraviny či dopravu v týchto krajinách. Keďže gróf bol talentovaným maliarom, kniha je doplnená pútavými ilustráciami. Opismi prírody, dobrodružstiev a úvahami nad krásou krajín dielo vykazuje romaneskné prvky a dosahuje tak prienik aj s umeleckou literatúrou.

Manželkou Andrássyho sa v roku 1855 stala Gabriela Pálffyová, sestra Jána Františka Pálffyho, majiteľa Bojnického kaštieľa. Emanuelovi sa týmto sobášom podarilo získať naspäť majetok v Betliari. Počas Emanuelovho detstva totiž Betliar vlastnili striedavo Nádasdyovci, Grovestinsovci i Pálffyovci. Šľachtickému páru sa narodilo sedem detí. Dvaja chlapci zomreli vo veľmi skorom veku. V roku 1856 sa im narodil syn Gejza a po ňom štyri dcéry.

Foto: TASR/František Iván

Emanuel sa v roku 1858 stal dopisovateľom a neskôr aj riadnym členom Uhorskej akadémie vied. Postaral sa o mimoriadny rozvoj a modernizáciu hutníckeho priemyslu v celej Gemerskej župe. Jeho prevádzky na spracovanie rudy sa vyznačovali vysokou technickou vyspelosťou s maximálnym využitím prírodných podmienok. Gemer sa tak stal jednou z hospodársky najdôležitejších žúp Uhorska. Podnikanie v oblasti ťažby a spracovania železnej rudy mu prinieslo úspech ako jednému z najväčších dodávateľov železa v monarchii.

Emanuel Andrássy pootváral viacero baní. V roku 1867 dal postaviť Hutu Etelka (pomenovaná je po jeho matke) v Nižnej Slanej. O tri roky neskôr vznikla Huta Karol ako spomienka na otca vo Vlachove. Na jeho pokyn vystavali i železnicu z dnešného Maďarska, ktorá mala koncovú stanicu v Dobšinej. Odtiaľ sa spracovaná ruda vozila do maďarských fabrík. Ako milovník a podporovateľ umenia sa sústreďoval aj na starožitnosti – vlastnil napríklad veľkú zbierku prsteňov, zaujímal sa o archeológiu, výtvarné umenie či numizmatiku.

Foto: TASR - Milan Kapusta

Začiatkom 80. rokov 19. storočia dal prestavať sídlo v Betliari na spôsob loveckého zámku, ktorý nechal honosne zariadiť. Betliarsky kaštieľ patrí medzi najzachovalejšie šľachtické sídla v strednej Európe a od roku 1985 je národnou kultúrnou pamiatkou.

V roku 1885 založil gróf v Betliari zvernicu, v jej rozširovaní pokračoval aj Emanuelov syn gróf Gejza I. Andrássy. Počas druhej svetovej vojny zanikla, ale štátne lesy ju na tomto historickom mieste obnovili v roku 1967 a patrí medzi najstaršie v súčasnosti fungujúce zvernice na Slovensku.

V roku 1881 grófa Andrássyho zvolili za poslanca Uhorského snemu. Zomrel ako sedemdesiatročný 23. apríla 1891. Pochovaný je v rodinnej hrobke na Krásnej Hôrke.