Bratislava 20. apríla (TASR) - Na Slovensku momentálne žije 365 druhov vtákov, z čoho 222 tu pravidelne hniezdi, pričom tento počet kolíše. Niektoré nové druhy môžu pribudnúť, na druhej strane však doslova miznú vtáčie druhy, ktoré boli donedávna hojné, medzi nimi i vrabce, škorce či lastovičky.

Už pred časom varovali britskí vedci, že európska populácia vtákov poklesla za posledných tridsať rokov až o 421 miliónov kusov, čo predstavuje približne pätinu z celkového počtu.

"Približne 90 percent týchto strát sa pritom týka 36 najbežnejších a najrozšírenejších druhov vtákov, vrátane vrabcov, škovránkov, jarabíc či škorcov. To poukazuje na nevyhnutnosť vyvinúť väčšie úsilie, aby sa zastavil celosvetový pokles populácie najznámejších vtákov v prírode," konštatovala britská štúdia publikovaná v časopise Ecology Letters.

Tento trend je zrejmý aj na Slovensku. "Viaceré druhy vtákov zaznamenali výrazné úbytky populácie a sú to naozaj aj tie, ktoré patrili medzi najpočetnejšie, ako povedzme vrabce domové a poľné. Mnohé druhy vtákov doplácajú na zmenený charakter poľnohospodárskej krajiny, v ktorej prevládajú technické plodiny ako kukurica alebo repka pestované na veľkých plochách. Miznú tak prirodzené biotopy pre druhy, ako sú škovránky, jarabice alebo prepelice," potvrdil pre TASR Ján Gúgh zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko (SOS/BirdLife Slovensko).

Moderné poľnohospodárske metódy a zásahy do krajiny vyhnali zo Slovenska napríklad najväčšieho európskeho vtáka dropa veľkého, ktorý sa len postupne vracia. Výrazný je úbytok škovránkov alebo jeho príbuznej, kedysi bežnej pipíšky chochlatej. Tá sa, podobne ako viaceré iné druhy, napokon udomácnila v blízkosti človeka a namiesto polí obýva napríklad veľké parkoviská pri hypermarketoch.

Vtáčie druhy, ktoré sa už dávnejšie nasťahovali do blízkosti človeka, však na spolužitie s ním takisto čoraz viac doplácajú. Rekonštrukcie a zatepľovanie budov sa spolu s nedostatkom potravy podpísali pod úbytok dážďovníkov, lastovičiek či belorítok.

"Dokonca poklesla aj populácia škorcov, hoci sa to možno na prvý pohľad nezdá, keďže tieto vtáky vidíme lietať vo veľkých kŕdľoch," dodal ornitológ Ján Gúgh.

Zmeny však postihli aj druhy, ktoré sa dosiaľ rátali medzi tie menej početné a podliehali prísnej ochrane. Jedným z nich je napríklad pestrofarebná obyvateľka starých bútľavých stromov v poľnohospodárskej krajine krakľa belasá. Zmizla spolu s biotopom, ktorý potrebuje pre svoj život, a od roku 2011 nebolo zaznamenané hniezdenie krakle belasej na Slovensku.

Naopak, pozitívom je pomerne stabilná populácia včelárika zlatého, najfarebnejšieho vtáčieho druhu na Slovensku, ktorý hniezdil ešte na začiatku milénia v počte 700 až 1300 párov, pričom v súčasnosti sa jeho počet zrejme až zdvojnásobil. Príčinou sú napríklad klimatické zmeny, ktoré spôsobujú posun severnej hranice hniezdneho rozšírenia. Problém nastáva, ak šíriace sa vtáky nenachádzajú vhodné hniezdne prostredie.

"Dramatický pokles vtáčích druhov spôsobuje aj výrazný úbytok hmyzu, keďže podľa štúdií odborníkov ubudlo asi 80 percent z biomasy hmyzu v ovzduší. To je obrovské kvantum potravy pre vtáky či netopiere, ktorá v krajine v rámci potravinového reťazca chýba. Reagujú na to, samozrejme, aj hmyzožravé vtáky, ktorých populácie klesajú nielen na Slovensku, ale v celej Európe," dodal Ján Gúgh z SOS/BirdLife Slovensko.

Táto spoločnosť sa zaoberá ochranou vtákov a ich biotopov na Slovensku. Nadväzuje na činnosť a tradície Československej ornitologickej spoločnosti založenej 5. apríla 1926, Slovenskej ornitologickej spoločnosti (SOS, založená v roku 1985) a Spoločnosti pre ochranu vtáctva na Slovensku (SOVS, založená v roku 1993).