Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na niektoré symboly majú odborníci rôzne pohľady a stále je šanca nájsť ešte staršie. Treba ich aj správne identifikovať.
Autor TASR
Liptovský Mikuláš 4. augusta (TASR) – Erby miest a obcí Liptova podrobne mapuje rovnomenná odborná knižná publikácia. Na základe prebádania veľkého množstva dostupných historických materiálov ju zostavil aj s farebným vyobrazením súčasných erbov riaditeľ liptovskomikulášskej pobočky Štátneho archívu v Bytči Peter Vítek.
„Je to aj pekná pamiatka, ktorú si môžu odniesť turisti i tunajší rodáci, lebo každý si v tejto knižke nájde kúsok toho svojho Liptova, a keď si ju prečíta, zistí bohatosť tej symboliky. Jednoznačne máme zaujímavé dejiny, máme byť na čo hrdí a určite máme z čoho čerpať do budúcnosti,“ zdôraznil pre TASR.
Zároveň pripomenul, že nadviazal na výskum Emila Kufčáka a nestora slovenského archívnictva a heraldiky Jozefa Nováka. „Miestami to bola doslova detektívna práca, ale stála za to, lebo rozhodne nie každý región sa môže pochváliť, že má takto spracovanú genézu komunálnej heraldiky, navyše vrátane pasáže o erbe Liptovskej stolice,“ skonštatoval Vítek.
„Vôbec to nie je uzavretá záležitosť. Na niektoré symboly majú odborníci rôzne pohľady a stále je šanca nájsť ešte staršie. Treba ich aj správne identifikovať. Pozoruhodný je napríklad symbol obce Jamník. V Slovenskom národnom archíve je pečatidlo, ktoré sa dlho prisudzovalo Jamníku na Spiši, no našiel som dokumenty viažuce sa k nášmu liptovskému Jamníku overené práve týmto pečatidlom,“ vysvetlil.
Najstarším zachovaným pečatidlom zo 16. storočia so symbolom ruže prestrelenej šípom sa môže podľa neho pochváliť mesto Ružomberok. „Niektoré obce prevzali stredoveké zemianske erby, viaceré cirkevnú ikonografiu. Málokto vie, že tri zvonce v erbe Važca nesymbolizujú ovčiarstvo, ale sv. Antona Pustovníka,“ spresnil Vítek.
„Skvostom je erb kedysi Nemeckej, v súčasnosti Partizánskej Ľupče. Na vonkajšom štíte sú insígnie baníctva a vnútorný je prevzatý z panovníckeho anjouovského erbu. Zachovala sa aj v liptovskom kontexte jediná listina svojho druhu, ktorá potvrdzuje jeho používanie a presne ho zobrazuje,“ pokračoval.
Záverom prízvukoval, že je zásadne proti tomu, aby sa erby modernizovali. „Na také niečo sú logá, ktoré môžu samosprávy používať v súlade s platnými pravidlami popri riadne schválených heraldických symboloch. Opakujem, máme veľmi bohatú minulosť a keď sa k nej budeme aj prostredníctvom heraldiky vracať, ostane nám natrvalo v povedomí,“ dodal Vítek.
„Je to aj pekná pamiatka, ktorú si môžu odniesť turisti i tunajší rodáci, lebo každý si v tejto knižke nájde kúsok toho svojho Liptova, a keď si ju prečíta, zistí bohatosť tej symboliky. Jednoznačne máme zaujímavé dejiny, máme byť na čo hrdí a určite máme z čoho čerpať do budúcnosti,“ zdôraznil pre TASR.
Zároveň pripomenul, že nadviazal na výskum Emila Kufčáka a nestora slovenského archívnictva a heraldiky Jozefa Nováka. „Miestami to bola doslova detektívna práca, ale stála za to, lebo rozhodne nie každý región sa môže pochváliť, že má takto spracovanú genézu komunálnej heraldiky, navyše vrátane pasáže o erbe Liptovskej stolice,“ skonštatoval Vítek.
„Vôbec to nie je uzavretá záležitosť. Na niektoré symboly majú odborníci rôzne pohľady a stále je šanca nájsť ešte staršie. Treba ich aj správne identifikovať. Pozoruhodný je napríklad symbol obce Jamník. V Slovenskom národnom archíve je pečatidlo, ktoré sa dlho prisudzovalo Jamníku na Spiši, no našiel som dokumenty viažuce sa k nášmu liptovskému Jamníku overené práve týmto pečatidlom,“ vysvetlil.
Najstarším zachovaným pečatidlom zo 16. storočia so symbolom ruže prestrelenej šípom sa môže podľa neho pochváliť mesto Ružomberok. „Niektoré obce prevzali stredoveké zemianske erby, viaceré cirkevnú ikonografiu. Málokto vie, že tri zvonce v erbe Važca nesymbolizujú ovčiarstvo, ale sv. Antona Pustovníka,“ spresnil Vítek.
„Skvostom je erb kedysi Nemeckej, v súčasnosti Partizánskej Ľupče. Na vonkajšom štíte sú insígnie baníctva a vnútorný je prevzatý z panovníckeho anjouovského erbu. Zachovala sa aj v liptovskom kontexte jediná listina svojho druhu, ktorá potvrdzuje jeho používanie a presne ho zobrazuje,“ pokračoval.
Záverom prízvukoval, že je zásadne proti tomu, aby sa erby modernizovali. „Na také niečo sú logá, ktoré môžu samosprávy používať v súlade s platnými pravidlami popri riadne schválených heraldických symboloch. Opakujem, máme veľmi bohatú minulosť a keď sa k nej budeme aj prostredníctvom heraldiky vracať, ostane nám natrvalo v povedomí,“ dodal Vítek.
