Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Uviedol to pri príležitosti dnešného Európskeho dňa jazykov (EDL) štatistický úrad EÚ Eurostat.
Autor TASR
Brusel/Bratislava 26. septembra (TASR) - Tri štvrtiny dospelej populácie v 28 členských krajinách EÚ (vek od 25 do 64 rokov) tvrdia, že ovládajú najmenej jeden cudzí jazyk. Uviedol to dnes pri príležitosti Európskeho dňa jazykov (EDL) štatistický úrad EÚ Eurostat.
Angličtina bola v roku 2011 u populácie v produktívnom veku v členských krajinách únie vyhlásená za najznámejší cudzí jazyk. Približne 20 percent opýtaných uviedlo, že sa týmto jazykom dohovoria na vysokej úrovni, 35 percent na dobrej úrovni a 45 percent na dostatočnej úrovni.
V správe Eurostatu sa uvádza, že medzi členskými krajinami únie v oblasti znalosti cudzích jazykov u populácie v produktívnom veku sú ešte stále veľké rozdiely.
Najvyššia miera jazykovo zdatných dospelých ľudí je v Luxembursku (99 percent), kde ako druhý jazyk prevláda najmä nemčina a ako tretí jazyk francúzština. Nasledujú občania Litvy (97 percent) a Lotyšska (95 percent), ktorí profitujú zo znalosti ruštiny, potom Dánsko (94 percent), kde ako druhý jazyk boduje angličtina, Slovinsko a Švédsko (zhodne po 92 percent) s angličtinou ako druhým jazykom.
Slovensko sa ocitlo na 10. mieste (85 percent), čo platí aj preto, že slovenské štatistiky umožnili uvádzať češtinu ako cudzí jazyk. Čeština sa tak stala druhým najpoužívanejším jazykom medzi Slovákmi v produktívnom veku. Česká republika sa ocitla v tomto rebríčku na 15. mieste (69 percent), české štatistiky však neuvádzali slovenčinu ako cudzí jazyk.
Najnižšia miera znalosti cudzích jazykov u dospelej populácie je podľa štatistík Eurostatu v Maďarsku (37 percent), Bulharsku (39 percent) a Španielsku (51 percent).
Najnižší podiel dospelých, ktorí uvádzajú, že majú zdatnú úroveň angličtiny, je v Taliansku (10 percent), Francúzsku (13 percent) a Nemecku (16 percent). Naopak, medzi štátmi, kde angličtina ako druhý jazyk medzi dospelými jasne dominuje, sa najlepšie umiestnila Malta (53 percent), Švédsko (43 percent), Cyprus (41 percent), Dánsko a Holandsko (zhodne po 36 percent).
Cieľom Európskeho dňa jazykov je zvýšiť informovanosť o jazykoch používaných v Európe, podporovať kultúrnu a jazykovú rozmanitosť a celoživotné jazykové vzdelávanie.
Angličtina bola v roku 2011 u populácie v produktívnom veku v členských krajinách únie vyhlásená za najznámejší cudzí jazyk. Približne 20 percent opýtaných uviedlo, že sa týmto jazykom dohovoria na vysokej úrovni, 35 percent na dobrej úrovni a 45 percent na dostatočnej úrovni.
V správe Eurostatu sa uvádza, že medzi členskými krajinami únie v oblasti znalosti cudzích jazykov u populácie v produktívnom veku sú ešte stále veľké rozdiely.
Najvyššia miera jazykovo zdatných dospelých ľudí je v Luxembursku (99 percent), kde ako druhý jazyk prevláda najmä nemčina a ako tretí jazyk francúzština. Nasledujú občania Litvy (97 percent) a Lotyšska (95 percent), ktorí profitujú zo znalosti ruštiny, potom Dánsko (94 percent), kde ako druhý jazyk boduje angličtina, Slovinsko a Švédsko (zhodne po 92 percent) s angličtinou ako druhým jazykom.
Slovensko sa ocitlo na 10. mieste (85 percent), čo platí aj preto, že slovenské štatistiky umožnili uvádzať češtinu ako cudzí jazyk. Čeština sa tak stala druhým najpoužívanejším jazykom medzi Slovákmi v produktívnom veku. Česká republika sa ocitla v tomto rebríčku na 15. mieste (69 percent), české štatistiky však neuvádzali slovenčinu ako cudzí jazyk.
Najnižšia miera znalosti cudzích jazykov u dospelej populácie je podľa štatistík Eurostatu v Maďarsku (37 percent), Bulharsku (39 percent) a Španielsku (51 percent).
Najnižší podiel dospelých, ktorí uvádzajú, že majú zdatnú úroveň angličtiny, je v Taliansku (10 percent), Francúzsku (13 percent) a Nemecku (16 percent). Naopak, medzi štátmi, kde angličtina ako druhý jazyk medzi dospelými jasne dominuje, sa najlepšie umiestnila Malta (53 percent), Švédsko (43 percent), Cyprus (41 percent), Dánsko a Holandsko (zhodne po 36 percent).
Cieľom Európskeho dňa jazykov je zvýšiť informovanosť o jazykoch používaných v Európe, podporovať kultúrnu a jazykovú rozmanitosť a celoživotné jazykové vzdelávanie.
