Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa očakávaní by mal systém Galileo ponúkať rekordnú lokalizačnú presnosť 20 centimetrov, čo z neho urobí najpresnejší satelitný navigačný systém na svete.
Autor TASR
Kourou 25. júla (TASR) - V stredu ráno boli z európskeho kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guyane úspešne vypustené ďalšie štyri satelity systému Galileo. V rámci spolupráce medzi EÚ a Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) ich na obežnú dráhu vyniesla francúzska nosná raketa Ariane 5.
Vďaka sústave 26 družíc môže globálny satelitný navigačný systém EÚ poskytovať presnejší signál v širokom spektre služieb. Podľa údajov Európskej komisie (EK) systém Galileo už od decembra 2016 poskytuje služby určovania polohy a času, ktoré v súčasnosti využíva približne 400 miliónov používateľov.
Vypustením satelitov s poradovými číslami 23-26 sa EÚ blíži ku kompletizácii tohto systému, ktorý by v roku 2020 mal mať až 30 družíc a dosiahnuť plánovanú plnú funkčnosť. Podľa očakávaní by mal systém Galileo ponúkať rekordnú lokalizačnú presnosť 20 centimetrov, čo z neho urobí najpresnejší satelitný navigačný systém na svete.
Exekutíva EÚ, ktorej predstavitelia boli pri stredajšom štarte rakety a sledovali postupné oddelenie družíc a ich umiestnenie na orbitu, pri tejto príležitosti uviedla, že vesmírne technológie a nimi sprostredkované údaje a služby stali nenahraditeľnými v každodennom živote Európanov. Údaje z družíc pomáhajú pri záchranných pátracích akciách, podporujú nový trend autonómnych vozidiel či inteligentných hodiniek, pomáhajú pri plánovaní v poľnohospodárstve a sú neoceniteľné pre leteckú navigáciu a lodnú dopravu.
Rozšírenie systému Galileo je podľa EK ďalším príkladom, že európsky kozmický priemysel je silný a konkurencieschopný, vytvára pracovné miesta a aj podnikateľské príležitosti.
Eurokomisárka pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a malé a stredné podniky Elžbieta Bieňkowská je na čele delegácie EK na kozmodróme v Kourou. Pred novinármi, ktorí boli pozvaní na túto udalosť, uviedla, že EÚ môže byť hrdá na svoje úspešné aktivity vo vesmíre. "Európa sa stala skutočnou vesmírnou veľmocou. Od začiatku svojho funkčného obdobia som mala na zreteli jasné ciele: vybudovať infraštruktúru v stanovenom čase a v rámci daného rozpočtu, dosiahnuť poskytovanie prvých služieb a zabezpečiť ich rýchle prijatie na trhu," povedala.
Bieňkowská naznačila, že tu sa vesmírny príbeh Únie ani zďaleka nekončí, skôr naopak. EÚ bude v investíciách do tejto oblasti pokračovať. Potvrdením tohto zámeru je aj prijatie nového Vesmírneho programu EÚ, ktorý bude mať v rokoch 2021–2027 rekordný rozpočet vo výške 16 miliárd eur.
spravodajca TASR Jaromír Novak
Vďaka sústave 26 družíc môže globálny satelitný navigačný systém EÚ poskytovať presnejší signál v širokom spektre služieb. Podľa údajov Európskej komisie (EK) systém Galileo už od decembra 2016 poskytuje služby určovania polohy a času, ktoré v súčasnosti využíva približne 400 miliónov používateľov.
Vypustením satelitov s poradovými číslami 23-26 sa EÚ blíži ku kompletizácii tohto systému, ktorý by v roku 2020 mal mať až 30 družíc a dosiahnuť plánovanú plnú funkčnosť. Podľa očakávaní by mal systém Galileo ponúkať rekordnú lokalizačnú presnosť 20 centimetrov, čo z neho urobí najpresnejší satelitný navigačný systém na svete.
Exekutíva EÚ, ktorej predstavitelia boli pri stredajšom štarte rakety a sledovali postupné oddelenie družíc a ich umiestnenie na orbitu, pri tejto príležitosti uviedla, že vesmírne technológie a nimi sprostredkované údaje a služby stali nenahraditeľnými v každodennom živote Európanov. Údaje z družíc pomáhajú pri záchranných pátracích akciách, podporujú nový trend autonómnych vozidiel či inteligentných hodiniek, pomáhajú pri plánovaní v poľnohospodárstve a sú neoceniteľné pre leteckú navigáciu a lodnú dopravu.
Rozšírenie systému Galileo je podľa EK ďalším príkladom, že európsky kozmický priemysel je silný a konkurencieschopný, vytvára pracovné miesta a aj podnikateľské príležitosti.
Eurokomisárka pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a malé a stredné podniky Elžbieta Bieňkowská je na čele delegácie EK na kozmodróme v Kourou. Pred novinármi, ktorí boli pozvaní na túto udalosť, uviedla, že EÚ môže byť hrdá na svoje úspešné aktivity vo vesmíre. "Európa sa stala skutočnou vesmírnou veľmocou. Od začiatku svojho funkčného obdobia som mala na zreteli jasné ciele: vybudovať infraštruktúru v stanovenom čase a v rámci daného rozpočtu, dosiahnuť poskytovanie prvých služieb a zabezpečiť ich rýchle prijatie na trhu," povedala.
Bieňkowská naznačila, že tu sa vesmírny príbeh Únie ani zďaleka nekončí, skôr naopak. EÚ bude v investíciách do tejto oblasti pokračovať. Potvrdením tohto zámeru je aj prijatie nového Vesmírneho programu EÚ, ktorý bude mať v rokoch 2021–2027 rekordný rozpočet vo výške 16 miliárd eur.
spravodajca TASR Jaromír Novak
