Brusel 15. augusta (TASR) - Európska komisia dnes oznámila, že tím vedcov zo Švajčiarska, Francúzska a Nemecka vyvinul miniatúrne kamery podobné očiam hmyzu, ktoré by mohli pomôcť pri prevencii nehôd.

Vedci vo Švajčiarsku, Nemecku a Francúzsku skúmali spôsob fungovania očí hmyzu. Na základe pozorovaní navrhli a vytvorili prvé funkčné miniatúrne zakrivené zložené oči. Projekt s názvom CURVACE získal finančný príspevok vo výške dvoch miliónov eur zo zdrojov EÚ na vytvorenie miniatúrnych hmyzích očí, ktoré majú veľký priemyselný potenciál v oblasti mobilnej robotiky, inteligentných odevov a lekárskych aplikácií.

V budúcnosti by sa umelé zložené oko mohlo používať v oblastiach, v ktorých je prvoradá panoramatická detekcia pohybu.

Podľa správy EK by flexibilné umelé zložené oči mohli byť súčasťou karosérie áut ako účinný detektor prekážok (pri parkovaní, automatizovanom riadení vozidla či rozpoznávaní nebezpečne sa približujúcich vozidiel alebo chodcov) alebo súčasťou mikroskopických leteckých zariadení ako vizuálna navigácia, ktorá má zabrániť kolíziám.

Vďaka tomu, že umelé hmyzie oči sú veľmi tenké a ohybné, by mohli byť vkladané do látok na výrobu inteligentného oblečenia, ako sú inteligentné pokrývky hlavy pre ľudí so zrakovým postihnutím, ktoré by im pomohli vyhnúť sa zrážke s predmetmi, ktoré by sa im dostali do cesty. Flexibilné umelé oči by sa mohli pripevniť na steny a nábytok inteligentných domov, kde by plnili funkciu detekcie pohybu.

Umelé zložené oko svojimi vlastnosťami a funkciami pripomína oko ovocnej mušky a iných článkonožcov. Malý cylindrický objekt, ktorý má priemer 12,8 mm a váži 1,75 g, sa skladá zo 630 jednoduchých očiek nazývaných omatídiá, ktoré sú zoradené v 42 stĺpcoch, pričom každý obsahuje 15 senzorov.

Každé omatídium sa skladá zo šošovky (172 mikrometrov) kombinovanej s elektronickými pixelmi (30 mikrometrov). Tieto senzory majú pokrokové optické vlastnosti, napríklad neskreslené panoramatické zorné pole (180°x60°) a veľkú hĺbku videnia, a dokážu sa prispôsobiť celému radu svetelných podmienok.

Projekt CURVACE bol financovaný z prostriedkov programu FET Európskej komisie, ktorý je súčasťou programu Horizont 2020 – rámcového programu EÚ pre výskum a inovácie.

Do projektu bolo zapojených päť inštitúcií: EPFL (Švajčiarsko), Univerzita Aix-Marseille a CNRS (Francúzsko), Fraunhoferov inštitút pre aplikovanú optiku a presné inžinierstvo (Nemecko) a Univerzita v Tübingene (Nemecko). Ich spolupráca trvala 45 mesiacov. Rozpočet na celý projekt predstavoval 2,73 milióna eur, z toho 2,09 milióna eur bolo zo zdrojov EÚ.