Na snímke z 10. novembra 1989 Nemci z východného a západného Berlína stoja na Berlínskom múre v blízkosti Brandenburskej brány deň po jeho páde.Foto: TASR/APMuž vkladá ružu do pozostatkov Berlínskeho múru počas 24. výročia jeho pádu 9. novembra 2013 v Berlíne.Foto: TASR/AP
Berlínsky múr postavili 13. augusta 1961 na upevnenie separácie Západného a Východného Berlína a zabránenie byvateľom východnej časti v úteku na Západ.
Berlín 9. novembra (TASR) - Deviaty november je dňom významných historických výročí. V tento deň si pripomíname Svetový deň slobody. Vyhlásil ho americký prezident George W. Bush 9. novembra 2001 po teroristických útokoch na ciele v USA z 11. septembra 2001.
Dátum, ktorý zvolil, súvisí aj so slobodou v Európe, ktorá sa začala šíriť pádom Berlínskeho múru 9. novembra 1989.
Vedenie bývalej Nemeckej demokratickej republiky (NDR) oznámilo 9. novembra 1989 obyvateľom túžobne očakávané zmeny v oblasti cestovania na Západ. To viedlo prakticky k "masovému útoku" občanov bývalej NDR na pohraničné priechody s Nemeckou spolkovou republikou (NSR) a na priechody do západnej časti Berlína, takže pohraničníci nakoniec rezignovali aj na formálnu kontrolu cestovných dokladov.
Rozhodnutiu predchádzali stupňujúce sa protesty angažovanej verejnosti a utečenecká vlna, ktorá už od leta 1989 znepokojovala aj predstaviteľov spriatelených krajín vrátane bývalého Československa. Od chvíle, keď mohli občania NDR vycestovať na Západ cez Maďarsko i Československo, bol pád Berlínskeho múru iba otázkou času. Múr začali búrať 22. novembra 1989. O rok neskôr došlo k znovuzjednoteniu Nemecka, rozdeleného od konca druhej svetovej vojny.
Na snímke z 10. novembra 1989 západní Berlínčania pomáhajú svojim východným spoluobčanom vyšplhať sa na Berlínsky múr pred Brandenburskou bránou v centre Berlína.Foto: TASR/AP
Knihy o Berlínskom múre vyrozprávali príbehy všetkých 134 ľudí zabitých komunistami na tomto opevnení v rokoch 1961-89. Presné číslo obetí bolo zdrojom rôznych sporov. Niektorí ľudia boli zabití priamo na múre a mínových poliach, na ktoré dohliadali ozbrojené stráže. Iní zmizli bez stopy.
Východonemecký pohraničník odnáša umierajúceho Petra Fechtera, ktorý sa pokúsil utiecť na Západ, na snímke zo 17.augusta 1962. Po postrelení nechali Fechtera 50 minút ležať v území nikoho medzi Východným a Západným Nemeckom kým ho vzali do nemocnice, kde zomrel.Foto: TASR/AP
V auguste 2009 zverejnilo súkromné Múzeum Berlínskeho múru informáciu, že na bývalých nemecko-nemeckých hraniciach, teda nielen pri prekonávaní Berlínskeho múru, prišlo v rokoch 1945-89 o život 1347 ľudí.
Hans-Hermann Hertle a jeho spolupracovníci z Výskumného strediska pre moderné dejiny v Postupime po dlhoročnom výskume zistili, že celkový počet ľudí, ktorí boli zastrelení alebo spáchali samovraždu pri pokuse o útek, je 99. Zvyšok tvoria pohraniční strážcovia, zabití pri výkone povolania, a 27 ľudí tak zo Západu, ako aj z Východu, ktorých zastrelili či spáchali samovraždu v súvislosti s múrom, aj keď sa nepokúšali utiecť z komunistickej zóny.
Berlínsky múr postavili 13. augusta 1961 na upevnenie separácie Západného a Východného Berlína a zabránenie byvateľom východnej časti v úteku na Západ.
Galéria: História Berlínskeho múru
Po skončení vojny bolo Nemecko na základe Jaltskej konferencie rozdelené do štyroch okupačných zón a podobne bolo aj hlavné mesto Berlín rozdelené do štyroch sektorov. Železná opona medzi východnou a západnou časťou sveta sa začala v Berlíne spúšťať už v roku 1946.
Najprv potrebovali ľudia, ktorí chceli navštíviť západné okupačné zóny Berlína, vnútorný pas. Ten v sovietskej zóne a neskôr v NDR vydávali v obmedzenom množstve. Okrem služobných ciest dostalo do roku 1953 povolenie navštíviť rodinu len niekoľko šťastlivcov. Začiatkom roku 1961 opustilo východnú časť mesta približne 1000 ľudí denne.
Štátne a stranícke orgány NDR rozhodli na základe týchto okolností urobiť opatrenia, ktoré mali zabrániť útekom občanov. K rozhodnutiu došlo po konzultáciách a stretnutiach najvyšších predstaviteľov Varšavskej zmluvy v Moskve.
Berlínsky múr, oddeľujúci západnú a východnú časť Berlína, začala stavať komunistická vláda v Nemeckej demokratickej republike 13. augusta 1961.Foto: TASR/AP
V noci z 12. na 13. augusta 1961 obsadili ozbrojené sily NDR - armáda, polícia, pohraničná stráž a jednotky podnikových milícií - hranice k západnému Berlínu a prerušili spojenie medzi východnou a západnou časťou mesta. V nasledujúcich týždňoch a mesiacoch vybudovali opevnenie - Berlínsky múr, ktorý až do roku 1989 rozdeľoval mesto a jeho obyvateľov na dve časti.
Nemecko si pripomenulo výročie pádu Berlínskeho múru
V nemeckej metropole si dnes pripomenuli pád Berlínskeho múra spred 24 rokov, ako aj medzinárodný význam tejto udalosti účasťou mladých ľudí z Estónska, Británie a Austrálie, informovala agentúra DPA.
Starosta Berlína Klaus Wowereit (SPD) sa zúčastnil dopoludnia na pobožnosti v Kaplnke zmierenia pri niekdajšej vnútronemeckej hranici, pri ktorej následne spolu s ďalšími návštevníkmi zapálili sviečky ako spomienku na obete zabité pri múre.
Rozdelenie mesta a jeho obyvateľov sa skončilo 9. novembra 1989, keď vedenie bývalej Nemeckej demokratickej republiky (NDR) oznámilo túžobne očakávané zmeny v oblasti cestovania na Západ. Rozhodnutiu predchádzali stupňujúce sa hromadné protesty a utečenecká vlna občanov NDR.
Múr, ktorý mal celkovú dĺžku 165 kilometrov, začali búrať 22. novembra 1989. O rok neskôr došlo k opätovnému jednoteniu Nemecka.
