Korunováciu tretej manželky Ferdinanda III., mantovskej princeznej Eleonóry Gonzagy, si Bratislava pripomenula na X. ročníku Korunovačných slávností na Hlavnom námestí. Kráľovská koruna. Foto: TASR/Michal Svítok Emmanuel Macron, archívne foto.Foto: TASR/AP
Prieskumy navyše ukazujú, že celý tento podnik sa oplatí - ústavné systémy monarchií fungujú lepšie než iné a väčšina ľudí cíti z pohľadu na svojho monarchu niečo ako šťastie.
Praha/Bratislava 18. augusta (TASR) - V roku 1944 boli v Európe len štyri krajiny, ktoré by neboli monarchiami. Dnes z tejto bývalej slávy zostali väčšinou len tzv. "bicyklové kráľovstvá", čo je britský posmešný termín pre úpenlivú snahu monarchov zbaviť sa pompy a pôsobiť ľudovo, konštatoval svojho času český denník Blesk. V celej Európe je monarchií v súčasnosti aj tak len trinásť, ak medzi ne počítame i duchovný rád maltézskych rytierov, sídliaci v talianskej metropole.
Je však fakt, že aj najdrahšia monarchia na obyvateľa v Európe - Luxembursko - stojí každého občana ani nie 20 eur ročne a najlacnejšia - Španielsko - dokonca len plus-mínus 20 eurocentov. Ako by tým monarchovia odkazovali: "Nerušte nás!" Ani jeden z nich sa totiž necíti bezpečne pred hnevom ľudu, domnieva sa Blesk.
Prieskumy navyše ukazujú, že celý tento podnik sa oplatí - ústavné systémy monarchií fungujú lepšie než iné a väčšina ľudí cíti z pohľadu na svojho monarchu niečo ako šťastie. Na tvári žiari rumenec, mierne sa uklonia a bľabocú na svoje ratolesti: "Mávaj, je tu kráľovná!" Šťastná to krajina, humorne poznamenáva české periodikum.
Monarchia je forma vlády, v ktorej čele je absolútne alebo nominálne buď panovník, monarcha (cisár, kráľ, knieža, vojvoda), alebo suverénny jedinec obdarený osobnými privilégiami, definujú politologické príručky a učebnice. Panovník - nezávisle od svojho pohlavia - je hlavou štátu a vládne obvykle doživotne, pričom môže abdikovať, odstúpiť z trónu.
Samotný výraz "monarchia" pochádza z dvoch gréckych slov - monos "jediný, sám" a archó, archein "vládnuť, byť prvý, mať prednosť, byť veliteľom".
Právomoci panovníka sa zvyčajne líšia podľa typu monarchie. Podľa mocenského postavenia monarchu sa monarchie z historického meradla delia na stavovské, absolutistické, konštitučné, parlamentné a poprípade i dualistické.
V absolutistickej monarchii prislúcha panovníkovi kompletne celá politická moc, kým v monarchii konštitučnej je panovníkova moc obmedzená ústavou. V parlamentnej monarchii je zase úloha panovníka obmedzovaná parlamentom. Na dôvažok, okrem dedičných monarchií existujú aj monarchie volené, v ktorých je panovník vždy zvolený.
V súčasnosti je v Európe približne tucet monarchií: Andorra (kniežatstvo), Belgicko (kráľovstvo), Dánsko (kráľovstvo), Holandsko (kráľovstvo), Lichtenštajnsko (kniežatstvo), Luxembursko (veľkovojvodstvo), Maltézsky rád (so sídlom v Ríme, v paláci Palazzo dell'Ordine di Malta), Monako (kniežatstvo), Nórsko (kráľovstvo), Veľká Británia (kráľovstvo), Španielsko (kráľovstvo), Švédsko (kráľovstvo) a Vatikán, sídlo pápeža, najvyššieho predstaviteľa katolíckej cirkvi.
Čo je to monarchia a kto vládne v Európe?
Monarchia je definovaná ako štátne zriadenie resp. štát, na čele ktorého stojí panovník – monarcha (cisár, kráľ, knieža, pápež apod.). Opakom monarchie je republika. Výraz monarchia pochádza z gréckeho slova "monos" a znamená formu vlády jedinej osoby.
Monarchie sa delia na tri typy podľa spektra právomocí monarchu: - parlamentná monarchia - takmer žiadne právomoci monarchu, jeho úloha je skôr reprezentatívna; - konštitučná monarchia - moc panovníka je obmedzená ústavou; - absolútna monarchia - panovník má neobmedzenú moc.
ANDORRSKÉ KNIEŽATSTVO
Je parlamentnou monarchiou s parlamentnou demokraciou od 14. marca 1993. Panovník: Francúzsky prezident Emmanuel Macron od 14. mája 2017, ktorého zastupuje španielsky (katalánsky) biskup zo Seo d'Urgel.
BELGICKÉ KRÁĽOVSTVO
Je federálnou konštitučnou monarchiou s parlamentnou demokraciou. Panovník: Kráľ Filip od 21. júla 2013.
Britská premiérka Therese Mayová (vľavo), vojvodkyňa z Cambridge Kate (tretia zľava), belgický kráľ Filip (tertí sprava), kráľovná Matilda (druhá sprava) sa účastnia slávnostnej ceremónie, na ktorej si pripomenuli 100 rokov od bitky o Ipres, 30. júla 2017. Foto: TASR/AP
DÁNSKE KRÁĽOVSTVO
Je konštitučnou monarchiou od roku 1953, panovnícka dynastia je najstaršou v Európe. Panovníčka: Kráľovná Margaréta II. od 14. januára 1972.
Súčasťou Dánska sú aj dve autonómne samostatné územia Faerské ostrovy a Grónsko.
LICHTENŠTAJNSKÉ KNIEŽATSTVO
Je konštitučnou monarchiou, daňovou oázou na starom kontinente. Politická moc lichtenštajnskej kráľovskej rodiny je totiž krytá finančníckym prostredím. Rodina vlastní banku. Panovník: Knieža Hans-Adam II. von Liechtenstein, ktorý je hlavou štátu od roku 1984. Vladárske povinnosti prebral princ Alois - najstarší syn kniežacieho páru od 15. augusta 2004.
LUXEMBURSKÉ VEĽKOVOJVODSTVO
Je konštitučnou monarchiou. Panovník: Veľkovojvoda Henri de Luxembourg od 7. októbra 2000.
Knieža Henri, archívne foto.Foto: TASR/AP
MONACKÉ KNIEŽATSTVO
Je konštitučnou monarchiou. Panovník: Knieža Albert II. z rodu Grimaldiovcov od 19. novembra 2005.
Monacký princ Albert II. a jeho manželka Charlene pózujú s kniežacimí dvojičkami - princeznou Gabrielou (vľavo) a princom Jacquesom po ich krste v monackej katedrále Nepoškvrneného počatia Panny Márie 10. mája 2015.Foto: TASR/AP
HOLANDSKÉ KRÁĽOVSTVO
Je konštitučnou monarchiou s parlamentnou demokraciou Panovník: Kráľ Viliam Alexander od 30. apríla 2013. Závislé územia Holandska: Aruba, Holandské Antily.
Holandský kráľ Viliam Alexander, archívne foto.Foto: TASR/AP
NÓRSKE KRÁĽOVSTVO
Je konštitučnou monarchiou. Panovník: Kráľ Harald V. od 17. januára 1991. Závislé územia Nórska: Bouvetov ostrov, Jan Mayen, Svalbard alebo Špicbergy sú integrálnou súčasťou územia Nórska.
Nórsky kráľ Harald a kráľovná Sonja prichádzajú na večeru pri príležitosti ich 80. narodenín 9. mája 2017 v Osle.Foto: TASR/AP
ŠPANIELSKE KRÁĽOVSTVO
Je konštitučnou monarchiou Panovník: Kráľ Filip VI. od 19. júna 2014.
Na archívnej snímke španielsky kráľ Filip VI.Foto: TASR/AP
ŠVÉDSKE KRÁĽOVSTVO
Je konštitučnou monarchiou, kráľ má však len obmedzené formálne právomoci. Panovník: Kráľ Karol XVI. Gustáv - vojvoda z Jämtlandu od 15. septembra 1973.
Švédsky kráľ Karol Gustáv, archívne foto.Foto: TASR AP
SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO VEĽKEJ BRITÁNIE A SEVERNÉHO ÍRSKA
Je konštitučnou monarchiou. Panovník: Kráľovná Alžbeta II. od 6. februára 1952, je najdlhšie vládnucim panovníkom v dejinách svojej krajiny. Závislé územia Británie: Akrotiri and Dhekelia, Anguilla, Bermudy, Britské Antarktické územia, Britské indickooceánske teritórium, Britské Panenské ostrovy, Falklandy, Gibraltár, Guernsey (Normanské ostrovy), Jersey (Normanské ostrovy), Južná Georgia a Južné Sandwichove ostrovy, Kajmanské ostrovy, Man, Montserrat, Pitcairnov ostrov, Svätá Helena, Turks a Caicos.
Britská kráľovná Alžbeta II.Foto: TASR/AP
Britského panovníka, kráľovnú Alžbetu II., rešpektujú ako hlavu štátu popri Spojenom kráľovstve v ďalších 15 štátoch. Tieto krajiny sa zvyčajne nazývajú Kráľovstvom Spoločenstva národov (Commonwealth). Sú nimi Spojené kráľovstvo Veľkej Británie, Antigua a Barbuda, Austrália, Bahamy, Barbados, Belize, Grenada, Jamajka, Kanada, Nový Zéland, Papua-Nová Guinea, Svätá Lucia, Svätý Krištof a Nevis, Svätý Vincent a Grenadíny, Šalamúnove ostrovy a Tuvalu.
VATIKÁN
Vrcholným orgánom výkonnej, súdnej a zákonodarnej moci je pápež. Panovník: pápež František I.: v poradí 266. pápežom sa Argentínčan Jorge Mario Bergoglio, arcibiskup z Buenos Aires, stal 13. marca 2013.
Pápež František.Foto: TASR/AP
ZVRCHOVANÝ RÁD MALTÉZSKYCH RYTIEROV
Je voliteľnou monarchiou. Panovník: veľmajster Fra' Giacomo Dalla Torre del Tempio di Sanguinetto od 30. apríla 2017.
