České Budějovice/Bratislava 26. septembra (TASR) - Prvý československý kozmonaut Vladímír Remek oslavuje dnes 75 rokov. Pri tejto príležitosti poskytol TASR rozhovor.
Po Sovietskom zväze a Spojených štátoch amerických ste sa stali občanom iba tretej krajiny, ktorý sa pozrel na Zem z kozmu. Boli ste prvým Európanom, ktorý vstúpil do vesmíru, stali ste prvým československým, doteraz ste jediným českým kozmonautom a boli ste členom prvej medzinárodnej vesmírnej posádky. Uvedomovali ste si pri svojej vesmírnej misii tieto prvenstvá resp. na čo ste pri štarte predovšetkým mysleli? -Predovšetkým som si silne uvedomoval zodpovednosť. Som hrdý na to, že sme s Alexejom Gubarevom všetko zvládli. Dnes sa ľahko hodnotí doba pred 45 rokmi. Že náš let bol prelomový, to mi začali potvrdzovať rôzne momenty veľa rokov po ňom. Počas letu som vnímal výnimočnosť napríklad v okamihoch, keď sme pri prelete nad Južnou Amerikou počuli v krátkovlnnom rozhlasovom vysielaní hovoriť komentátorov po španielsky alebo po portugalsky o Vladimírovi Remkovi a o Československu. Neskôr sa mi francúzsky kolega kozmonaut zveril, že si počas môjho letu povedal - ´začalo sa to, dvere do vesmíru sa otvorili pre všetkých´.
A k tomu európskemu prvenstvu. Niekedy - po roku 2004 som navštívil ako europoslanec EURO SPACE CENTER v belgickom Transinne. Tam som uvidel svoju fotografiu na prvom mieste v galérii európskych kozmonautov. Na moje prekvapenie reagoval riaditeľ slovami - ´ale vy ste pre nás prvým Európanom vo vesmíre´. A tak to tiež Európska kozmická agentúra prezentuje.-
Vladimír Remek Foto: TASR/František Iván Zmenil sa Váš pohľad na život, keď ste sa pred 45 rokmi pozerali na Zem - takmer osem dní - z vesmírnych výšav? -Neviem, ako by sa vytváral môj názor na život, keby som do vesmíru neletel. Musím ale konštatovať, že let môj pohľad veľmi silne ovplyvnil. Hlavne som sa presvedčil a uvedomil som si, že naša planéta má konečný rozmer. Na to na Zemi väčšinou zabúdame.
Navyše - ako dnes chápem vesmír a nekonečno - si myslím, že je možné opakovanie vhodných podmienok na život, aj keď nie v rovnakej fáze vývoja. Môže nastať situácia, že človek ako biologický druh bude hľadať cesty zachovania civilizácie niekde inde vo vesmíre. Možno to je ešte fantazírovanie, ale lety do vesmíru sú možno malými krôčikmi, ktoré nás k tomu môžu priblížiť.-
Archívna snímka. V stredu 29. októbra 1980 sa stretol na besede s bratislavskými pioniermi v Dome pionierov a mládeže K.Gottwalda československý kozmonaut, hrdina ZSSR a ČSSR podplukovník ing. Vladimír Remek, ktorý je na návšteve v hlavnom meste SSR na pozvanie mestských výborov KSS a SZM. Uväzovanie pionierskej šatky 29. októbra 1980.Foto: TASR - P. Šimončík Na svoju prvú návštevu Slovenska po vyše 190-hodinovom pobyte vo vesmíre ste pricestovali 2. mája 1978. Všade Vás vítali tisíce ľudí. Aký je Váš vzťah k Slovensku a Slovákom, napokon Váš otec pochádzal zo Slovenska? -Slovensko je moja srdcová záležitosť. Jazdím tam rád nielen do rodiska môjho otca. Absolvoval som letecké učilište v Košiciach. Dlho som napríklad nevedel, že od roku 1979 existuje, na počesť môjho letu založený, tradičný beh na desať kilometrov ´Majcichovská desiatka´. Moja žena je napoly Slovenka, a tak by som mohol pokračovať. Je tu ešte jedna, trochu úsmevná zaujímavosť. Náš psík je z útulku na Slovensku. Ale vážne, naše rozdelenie som niesol zle. Nechcem hodnotiť, či sú teraz naše vzťahy lepšie alebo horšie, každopádne je mi to stále ľúto. Cítim sa stále ako ´Čechoslovák´-
Čomu sa venujete v súčasnosti? -Rád trávim veľa času v rodinnom domčeku, ktorý si chcem ako ´penzista na plný úväzok´ konečne užívať - aj keď sme sa tam s manželkou z Prahy ešte úplne nepresťahovali. Uspokojuje ma práca na záhradke, niečo zasadiť, sem tam zobrať úrodu, opekať špekáčiky, zaskočiť na pivo. Rovnako sa ale nechám občas prehovoriť na besedu a čo mám celkom rád, to sú stretnutia s kamarátmi medzi pilotmi a priateľmi. A snažíme sa užívať si chvíle s vnúčatami.-
Životopis Vladimíra Remka
Vladimír Remek sa narodil 26. septembra 1948 v Českých Budějoviciach. Pochádzal z československej rodiny - otec bol Slovák, vojenský pilot, matka Češka. V roku 1970 absolvoval Vyššie letecké učilište v Košiciach. O dva roky nato začal študovať na Vojenskej leteckej akadémii J. A. Gagarina v Monine pri Moskve, ktorú ukončil v roku 1976.
Ako vojak z povolania slúžil v armáde takmer 30 rokov. Do civilu odišiel na vlastnú žiadosť v roku 1995 v hodnosti plukovníka. V nasledujúcich rokoch pracovne zamieril do Ruska, najskôr zastupoval spoločnosti ČZ Strakonice a ČZ-Turbo-GAZ a neskôr pôsobil ako obchodný radca na českom veľvyslanectve v Moskve.
V júni 2004 bol zvolený do Európskeho parlamentu (EP) ako nestraník na kandidátke Komunistickej strany Čiech a Moravy (KSČM). Vo voľbách v júni 2009 svoj mandát obhájil a poslancom europarlamentu bol do 15. decembra 2013. Od 16. januára 2014 začal pôsobiť ako veľvyslanec Českej republiky v Ruskej federácii. Na tomto poste bol do konca januára 2018.
Na sovietskej kozmickej lodi Sojuz 28 vzlietol do vesmíru v tom čase 29-ročný Vladimír Remek z kozmodrómu Bajkonur 2. marca 1978 ako člen prvej medzinárodnej posádky v rámci programu Interkozmos. Veliteľom letu bol Alexej Gubarev. Pracovali na palube orbitálneho komplexu Saľut 6 spolu s jeho základnou posádkou, ktorú tvorili Jurij Romanenko a Georgij Grečko. Na Zem sa vrátil 10. marca 1978 po 190 hodinách a 18 minútach strávených vo vesmíre.
- Ruskí vyjednávači na mierových rokovaniach v Istanbulepodmienili prímerie s Ukrajinou stiahnutím jednotiek Kyjeva z oblastí, na ktoré si robí nárok Moskva, uviedol vysokopostavený ukrajinský predstaviteľ oboznámený s rokovaniami.
- Slovenský ženský štvorkajak v zložení Hana Gavorová, Dagmar Čulenová, Sofia Bergendiová, Katarína Pecsuková obsadil v B-finále K4 na 500 m na úvodnom podujatí Svetového pohára v Szegede piate miesto, celkovo skončil štrnásty.
- Slovensko neplánuje na zasadnutí Svetového zdravotníckeho zhromaždenia vo švajčiarskej Ženeve podporiť tzv. pandemickú dohodu. Zároveň na ňom chce žiadať, aby sa dohoda neprijímala tzv. globálnym súhlasom, ale aby sa o nej hlasovalo.
