Pušovce/Bratislava 6. januára (TASR) - Štyri roky zastával funkciu predsedu Národnej rady (NR) SR a zároveň bol šesť rokov predsedom opozičnej, potom vládnucej a v súčasnosti už neexistujúcej Strany demokratickej ľavice (SDĽ). V nedeľu 7. januára bude mať Jozef Migaš, bývalý politik a bývalý veľvyslanec SR na Ukrajine, v Ruskej federácii a v Bielorusku, 70 rokov.

Po voľbách v septembri 1998 musel urobiť ako predseda SDĽ a predseda parlamentu dve zásadné veci. "V roku 1998, keď sme prišli do parlamentu a boli sme po voľbách druhou najsilnejšou stranou, bolo potrebné ozdravovať ekonomiku. V rámci toho SDĽ ako ľavicová strana, ktorá bola orientovaná predovšetkým na sociálne záujmy pracujúcich, musela v niektorých veciach ustúpiť a podriadiť sa nevyhnutnému procesu ozdravenia ekonomiky, financií," uviedol pre TASR Migaš.

To bolo podľa neho pre ľavicovú stranu nepríjemné. "Muselo sa to urobiť, lebo by sa nám rozsypal bankový systém. Patričným spôsobom nám to voliči potom pri voľbách v roku 2002 spočítali," dodal expolitik.

Za jeho éry ako predsedu zákonodarného zboru prijal parlament 519 zákonov. "Väčšina z nich bola spojená s prijatím Slovenska do EÚ. Vtedy sa rokovalo aj tri dni po nociach a nonstop. Čiže to boli také veci, ktoré sa, samozrejme, museli vykonať, ale nie sú vždy príjemné. Zvládlo sa to a osobne si myslím, že to bola veľká zásluha aj poslancov za SDĽ. Urobil sa obrat v zahraničnej politike Slovenska a jednoducho k akceptovaniu aj v EÚ, aj vo svete," zdôraznil.

Foto: TASR/Vladimír Benko

Jozef Migaš sa narodil 7. januára 1954 v obci Pušovce v okrese Prešov. V roku 1978 vyštudoval na Filozofickej fakulte Štátnej univerzity v Kyjeve vedecký komunizmus. Profesijnú kariéru odštartoval ako učiteľ na Vysokej škole politickej Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska v Bratislave. Popri tom pracoval aj na Slovenskej akadémii vied v Košiciach.

V roku 1990 sa stal jedným zo spoluzakladateľov SDĽ, v ktorej ako predseda pôsobil od roku 1996 do roku 2001. Neskôr zastával pozíciu manažéra výkonného výboru strany. V zahraničnej politike začal pôsobiť od roku 1993, keď sa stal veľvyslaneckým radcom na Ukrajine. Na tejto pozícii pôsobil do roku 1995, keď sa stal na dva roky veľvyslancom Slovenska na Ukrajine.

Migaš spomína aj na to, ako sa rozhodoval, s kým ísť do vlády. "Politický proces po roku 1998 bolo potrebné otočiť od medzinárodnej izolácie a nedobrých tendencií, pokiaľ išlo o naše postavenie v európskej aj širšej svetovej politike. Musel som prijať rozhodnutie, že ideme do širokej koalície, čo nie je vždy ideálne a čo aj súčasný vývoj potvrdzuje. Rozhodli sme sa pre to, aby sme krajinu dostali na správny smer, pokiaľ ide o medzinárodné vzťahy, medzinárodnú politiku. Išlo vtedy o našu šancu dostať sa do Európskej únie a byť plnohodnotnou krajinou v rámci EÚ," povedal vtedajší predseda SDĽ.

V roku 1998 sa stal nielen predsedom NR SR, ale v tomto období aj zastupujúcim prezidentom SR (až do roku 1999). Bol zároveň poverený vymenovaním vlády, ku ktorému došlo 30. októbra 1998. Funkciu predsedu NR SR zastával do roku 2002.

Foto: TASR/Pavel Neubauer

Jeho diplomatická kariéra pokračovala v Ruskej federácii, kde bol v rokoch 2009 až 2014 veľvyslancom Slovenska s priakreditáciou v Arménsku a Azerbajdžane. V rokoch 2015 až 2016 pôsobil na Slovensku ako poradca predsedu vlády pre zahraničnú politiku.

Za veľvyslanca Bieloruska ho vymenoval 2. februára 2016 prezident Andrej Kiska. Na poste pôsobil štyri roky. V máji 2020 požiadal o uvoľnenie z funkcie po tom, ako sa zúčastnil na oslavách výročia skončenia druhej svetovej vojny v Minsku bez toho, aby tom informoval ministerstvo zahraničných vecí.

Minulý rok neúspešne kandidoval za predsedu Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB), ktorej je členom od roku 2020 od návratu z misie veľvyslanca v Minsku.

Jozef Migaš je ženatý a má dvoch synov a dve dcéry.