Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ako významný predstaviteľ Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS) sa v roku 1939 podieľal na rozdelení Československa.
Autor TASR
Rajec/Bratislava 18. decembra (TASR) - Politik, právnik, spoluzakladateľ a funkcionár Svetového kongresu Slovákov Ferdinand Ďurčanský sa narodil v Rajci 18. decembra 1906. V nedeľu uplynie od jeho narodenia 110 rokov.
V krátkom období slovenskej autonómie 1938-1939 počas bývalej Československej republiky (ČSR) sa Ďurčanský ako člen vlády Slovenskej krajiny a poslanec jej snemu iniciatívne podieľal na likvidácii demokratického režimu na Slovensku. Ako významný predstaviteľ Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS) sa v roku 1939 podieľal na rozdelení Československa.
Na základe dohovoru Jozefa Tisa, Ferdinanda Ďurčanského a Adolfa Hitlera na stretnutí v nemeckom Berlíne vyhlásili 14. marca 1939 na Slovensku nezávislosť a na jeho území vznikol Slovenský štát - satelit Tretej ríše, ktorý sa od prijatia Ústavy 21. júla 1939 premenoval na Slovenskú republiku (1939-1945). Ďurčanský sa v tom čase podieľal na upevňovaní nedemokratického režimu, ako aj na príprave, prijatí a realizácii antisemitských právnych noriem, ktorých následkom boli deportácie a masové vraždy.
Ferdinand Ďurčanský študoval právo na Univerzite Komenského (UK) v Bratislave, absolvoval aj štúdium vo francúzskom Paríži, nemeckom Berlíne, rakúskej Viedni a holandskom Haagu. Od roku 1933 vyučoval na UK v Bratislave, v roku 1939 sa stal docentom, profesúru získal v roku 1940.
V slovenskej autonómnej vláde zastával v rokoch 1938-1939 funkciu ministra spravodlivosti, zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, neskôr bol ministrom verejných prác a dopravy. V rokoch 1939-1940 bol prvým ministrom zahraničia a súčasne aj ministrom vnútra vojnovej Slovenskej republiky (1939-1945). Keďže v zahraničnej politike presadzoval istú mieru neutrality, dostal sa do sporu so záujmami nacistického Nemecka a na priamy zásah Hitlera bol z vlády odstránený. Potom až do roku 1945 pedagogicky pôsobil na Slovenskej univerzite (dnešnej UK) v Bratislave.
V marci 1945 utiekol do Rakúska a odtiaľ cez Švajčiarsko do talianskeho Ríma. Po druhej svetovej vojne (1. septembra 1939 - 8. mája 1945) bol na Slovensku v neprítomnosti odsúdený na trest smrti ako vojnový zločinec. V tom čase emigroval do Argentíny, odkiaľ sa v roku 1952 presťahoval do Spolkovej republiky Nemecko (SRN, dnes Nemecko). Stál pri zrode Svetového kongresu Slovákov, ktorý vznikol v roku 1970 a bol jeho prvým podpredsedom. Zomrel v nemeckom Mníchove 15. marca 1974.
Bustu Ferdinanda Ďurčanského osadili na Námestí SNP v jeho rodisku Rajci 10. júna 2011 na základe uznesenie mestského zastupiteľstva. Proti odhaleniu busty protestovali miestni obyvatelia, Židovské náboženské obce aj Slovenský zväz protifašistických bojovníkov. Podľa niektorých názorov je umiestnenie Ďurčanského pamätníka v Rajci jasnou propagáciou fašizmu.
V krátkom období slovenskej autonómie 1938-1939 počas bývalej Československej republiky (ČSR) sa Ďurčanský ako člen vlády Slovenskej krajiny a poslanec jej snemu iniciatívne podieľal na likvidácii demokratického režimu na Slovensku. Ako významný predstaviteľ Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS) sa v roku 1939 podieľal na rozdelení Československa.
Na základe dohovoru Jozefa Tisa, Ferdinanda Ďurčanského a Adolfa Hitlera na stretnutí v nemeckom Berlíne vyhlásili 14. marca 1939 na Slovensku nezávislosť a na jeho území vznikol Slovenský štát - satelit Tretej ríše, ktorý sa od prijatia Ústavy 21. júla 1939 premenoval na Slovenskú republiku (1939-1945). Ďurčanský sa v tom čase podieľal na upevňovaní nedemokratického režimu, ako aj na príprave, prijatí a realizácii antisemitských právnych noriem, ktorých následkom boli deportácie a masové vraždy.
Ferdinand Ďurčanský študoval právo na Univerzite Komenského (UK) v Bratislave, absolvoval aj štúdium vo francúzskom Paríži, nemeckom Berlíne, rakúskej Viedni a holandskom Haagu. Od roku 1933 vyučoval na UK v Bratislave, v roku 1939 sa stal docentom, profesúru získal v roku 1940.
V slovenskej autonómnej vláde zastával v rokoch 1938-1939 funkciu ministra spravodlivosti, zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, neskôr bol ministrom verejných prác a dopravy. V rokoch 1939-1940 bol prvým ministrom zahraničia a súčasne aj ministrom vnútra vojnovej Slovenskej republiky (1939-1945). Keďže v zahraničnej politike presadzoval istú mieru neutrality, dostal sa do sporu so záujmami nacistického Nemecka a na priamy zásah Hitlera bol z vlády odstránený. Potom až do roku 1945 pedagogicky pôsobil na Slovenskej univerzite (dnešnej UK) v Bratislave.
V marci 1945 utiekol do Rakúska a odtiaľ cez Švajčiarsko do talianskeho Ríma. Po druhej svetovej vojne (1. septembra 1939 - 8. mája 1945) bol na Slovensku v neprítomnosti odsúdený na trest smrti ako vojnový zločinec. V tom čase emigroval do Argentíny, odkiaľ sa v roku 1952 presťahoval do Spolkovej republiky Nemecko (SRN, dnes Nemecko). Stál pri zrode Svetového kongresu Slovákov, ktorý vznikol v roku 1970 a bol jeho prvým podpredsedom. Zomrel v nemeckom Mníchove 15. marca 1974.
Bustu Ferdinanda Ďurčanského osadili na Námestí SNP v jeho rodisku Rajci 10. júna 2011 na základe uznesenie mestského zastupiteľstva. Proti odhaleniu busty protestovali miestni obyvatelia, Židovské náboženské obce aj Slovenský zväz protifašistických bojovníkov. Podľa niektorých názorov je umiestnenie Ďurčanského pamätníka v Rajci jasnou propagáciou fašizmu.
