Svoj originálny zjav, ktorý ho predurčil hrať mafiánov, zdedil aj po svojich starých rodičoch, ktorí pochádzali zo Sicílie.
Autor TASR
New York/Bratislava 25. apríla (TASR) - Americký herec Al Pacino stvárnil hlavné postavy vo filmoch, ktoré dnes patria do zlatého fondu svetovej kinematografie. Stačí spomenúť filmy ako Krstný otec, Serpico, Zjazvená tvár či Carlitova cesta a filmoví fanúšikovia po celom svete si predstavia práve jeho tvár. Svoj talent predviedol aj na divadelných doskách a predstavil sa tiež ako režisér a producent. Filmový mafián, nekonvenčný detektív, ale aj romantický rojko, držiteľ Oscara Al Pacino, bude mať v sobotu 25. apríla 80 rokov.
Al Pacino, celým menom Alfredo James Pacino sa narodil 25. apríla 1940 v New Yorku. Svoj originálny zjav, ktorý ho predurčil hrať mafiánov, zdedil aj po svojich starých rodičoch, ktorí pochádzali zo Sicílie. Keď mal dva roky, rodičia sa rozviedli. Al Pacino žil s matkou, s ktorou býval u jej rodičov v Bronxe.
Údajne bol citlivým a ustráchaným dieťaťom, ktoré trávilo čas prevažne doma v spoločnosti matky a starých rodičov. Rád však chodil do kina, kde čerpal inšpiráciu do obľúbeného rozprávania vlastných príbehov.
Po skončení strednej školy s umeleckým zameraním začal popri práci stavebného dozorcu navštevovať večerné herecké kurzy. Hodnotné skúsenosti získaval aj v newyorských undergroundových divadlách, túžil však po účinkovaní v prestížnejších divadelných spolkoch. V roku 1966 sa Al Pacino stal členom slávneho Actors Studia, kde študoval u legendárneho učiteľa herectva Leeho Strasberga.
Hoci väčšina divákov oceňuje najmä jeho výborné výkony na filmovom plátne, talentovaný herec dosiahol značné úspechy aj v divadle. Svedčia o tom mnohé ocenenia, medzi inými Cena Tony, ktorú získal za rolu v hre Does a Tiger Wear a Necktie? (Nosí tiger kravatu?) inscenovanú na Broadwayi.
Ako filmový herec debutoval v snímke Me, Natalie (Ja, Natália, 1969, r. Fred Coe), ale až o dva roky neskôr vo filme Panic in Needle Park (Panika v Needle Parku, 1971) režiséra Jerryho Schatzberga, v ktorom stvárnil priekupníka drog Bobbyho, naplno ukázal svoj výnimočný talent.
Všimol si ho aj režisér Francis Ford Coppola, ktorý ho obsadil do jeho životnej úlohy Michaela Corleoneho, najmladšieho syna ctihodného a obávaného Dona Corleoneho v mafiánskej rodinnej ságe Krstný otec (The Godfather, 1972) natočenej podľa románu Maria Puza. Účinkovanie v dnes už legendárnom filme mu vynieslo prvú nomináciu na Oscara. Michaela Corleoneho stvárnil aj v ďalších dvoch pokračovaniach Krstný otec II. (The Godfather: Part II, 1974) a Krstný otec III. (Godfather: Part III, 1990).
Úspešné účinkovanie v Krstnom otcovi prinieslo Al Pacinovi 70. rokoch minulého storočia i ďalšie významné úlohy. Kritiku, ale aj filmovú verejnosť si získal ako nervovo labilný Lion z filmu Jerryho Schatzberga Scarecrow (Strašiak, 1973), ale tiež ako nekonvenčný detektív Frank Serpico zo snímky Serpico (1973) režiséra Sidneyho Lumeta. Za úlohu detektíva, ktorý svedčil v procese proti svojim skorumpovaným kolegom, dostal v roku 1974 ocenenie Donatellov Dávid a ďalšiu nomináciou na Oscara.
V 70. rokoch sa predstavil aj vo filme Dog Day Afternoon (Psie popoludnie, 1975, r. Sidney Lumet), ktorý mu priniesol nomináciu na Oscara a v snímke ...a spravodlivosť pre všetkých (...And Justice for All, 1979, r. Norman Jewison).
V prvej polovici 80. rokov sa po menej úspešných filmoch ako Na love (Cruising, 1980) a Author! Author! (1982) predstavil v kultovej snímke režiséra Briana De Palmu Scarface (Zjazvená tvár, 1983). V legendárnom filme presvedčivo zahral kubánskeho emigranta Tonyho Montanu, ktorý sa postupne vypracoval na drogového baróna. Film mu prienesol nomináciu na Zlatý Glóbus.
Po úspechu Zjazvenej tváre si zahral hlavnú úlohu v historickej dráme Revolution (Revolúcia, 1985). Film však neprijala ani kritika a ani diváci. Sklamaný herec sa stiahol do ústrania a ďalšie štyri roky sa na plátne neobjavil a venoval sa iba divadlu.
Na plátna kín sa vrátil v roku 1989 v úspešnom filme More lásky (Sea of Love). Režisér snímky Harold Becker Al Pacina obsadil do hlavnej úlohy detektíva, ktorý vyšetroval vraždy mužov.
Začiatok 90. rokov priniesol Al Pacinovi Oscara, ktorého dostal za stvárnenie slepého plukovníka Franka Sladea vo filme Vôňa ženy (Scent of a Woman, 1992). Do hlavnej úlohy ho obsadil režisér filmu Martin Brest.
O rok neskôr sa opäť predviedol v úlohe mafiána portorikánskeho pôvodu Carlita Briganteho v legendárnom filme Carlitova cesta (Carlito's Way). Režisérsky sa pod slávny film podpísal opäť Brian De Palma.
Filmografiu dnešnej veľkej filmovej hviezdy dopĺňajú aj ďalšie úspešné snímky ako napríklad Horlivosť (Heat, 1995. r. Michael Mann), Donnie Brasco (Krycie meno Donnie Brasco, 1997, r. Mike Newell), The Devil's Advocate (Diablov advokát, 1997, r. Taylor Hackford), Muž, ktorý vedel priveľa (The Insider, 1999, r. Michael Mann), The Merchant of Venice (Kupec benátsky, 2004, Michael Radford) alebo Stand Up Guys (Ako za starých čias, 2012,r. Fisher Stevens).
V roku 2019 sa Al Pacino objavil po boku Roberta De Nira, Joea Pesciho či Harveyho Keitela vo filme režiséra Martina Scorseseho Irčan (The Irishman).
Menej známe je pôsobenie Al Pacina v oblastiach akými sú réžia, produkcia a scenáristika. V roku 1985 natočil vo svojej vlastnej produkcii prepis hry Heathcata Williamsa The Local Stigmatic, v ktorom stvárnil hlavnú úlohu. V roku 1996 dokončil svoj umelecký dokumentárny film Al Pacino - Richard III., v ktorom skombinoval film s vlastnými úvahami o súčasnom prístupe k shakespearovským drámam.
Za celoživotné dielo bol Al Pacino ocenený na Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) v Benátkach (1994) a na MFF v San Sebastiane (1996).
Svetoznámy herec sa síce nikdy neoženil, no má dcéru s učiteľkou herectva Jan Tarrantovou a dvojičky s bývalou priateľkou Beverly D'Angelovou.
Al Pacino, celým menom Alfredo James Pacino sa narodil 25. apríla 1940 v New Yorku. Svoj originálny zjav, ktorý ho predurčil hrať mafiánov, zdedil aj po svojich starých rodičoch, ktorí pochádzali zo Sicílie. Keď mal dva roky, rodičia sa rozviedli. Al Pacino žil s matkou, s ktorou býval u jej rodičov v Bronxe.
Údajne bol citlivým a ustráchaným dieťaťom, ktoré trávilo čas prevažne doma v spoločnosti matky a starých rodičov. Rád však chodil do kina, kde čerpal inšpiráciu do obľúbeného rozprávania vlastných príbehov.
Po skončení strednej školy s umeleckým zameraním začal popri práci stavebného dozorcu navštevovať večerné herecké kurzy. Hodnotné skúsenosti získaval aj v newyorských undergroundových divadlách, túžil však po účinkovaní v prestížnejších divadelných spolkoch. V roku 1966 sa Al Pacino stal členom slávneho Actors Studia, kde študoval u legendárneho učiteľa herectva Leeho Strasberga.
Hoci väčšina divákov oceňuje najmä jeho výborné výkony na filmovom plátne, talentovaný herec dosiahol značné úspechy aj v divadle. Svedčia o tom mnohé ocenenia, medzi inými Cena Tony, ktorú získal za rolu v hre Does a Tiger Wear a Necktie? (Nosí tiger kravatu?) inscenovanú na Broadwayi.
Ako filmový herec debutoval v snímke Me, Natalie (Ja, Natália, 1969, r. Fred Coe), ale až o dva roky neskôr vo filme Panic in Needle Park (Panika v Needle Parku, 1971) režiséra Jerryho Schatzberga, v ktorom stvárnil priekupníka drog Bobbyho, naplno ukázal svoj výnimočný talent.
Všimol si ho aj režisér Francis Ford Coppola, ktorý ho obsadil do jeho životnej úlohy Michaela Corleoneho, najmladšieho syna ctihodného a obávaného Dona Corleoneho v mafiánskej rodinnej ságe Krstný otec (The Godfather, 1972) natočenej podľa románu Maria Puza. Účinkovanie v dnes už legendárnom filme mu vynieslo prvú nomináciu na Oscara. Michaela Corleoneho stvárnil aj v ďalších dvoch pokračovaniach Krstný otec II. (The Godfather: Part II, 1974) a Krstný otec III. (Godfather: Part III, 1990).
Úspešné účinkovanie v Krstnom otcovi prinieslo Al Pacinovi 70. rokoch minulého storočia i ďalšie významné úlohy. Kritiku, ale aj filmovú verejnosť si získal ako nervovo labilný Lion z filmu Jerryho Schatzberga Scarecrow (Strašiak, 1973), ale tiež ako nekonvenčný detektív Frank Serpico zo snímky Serpico (1973) režiséra Sidneyho Lumeta. Za úlohu detektíva, ktorý svedčil v procese proti svojim skorumpovaným kolegom, dostal v roku 1974 ocenenie Donatellov Dávid a ďalšiu nomináciou na Oscara.
V 70. rokoch sa predstavil aj vo filme Dog Day Afternoon (Psie popoludnie, 1975, r. Sidney Lumet), ktorý mu priniesol nomináciu na Oscara a v snímke ...a spravodlivosť pre všetkých (...And Justice for All, 1979, r. Norman Jewison).
V prvej polovici 80. rokov sa po menej úspešných filmoch ako Na love (Cruising, 1980) a Author! Author! (1982) predstavil v kultovej snímke režiséra Briana De Palmu Scarface (Zjazvená tvár, 1983). V legendárnom filme presvedčivo zahral kubánskeho emigranta Tonyho Montanu, ktorý sa postupne vypracoval na drogového baróna. Film mu prienesol nomináciu na Zlatý Glóbus.
Po úspechu Zjazvenej tváre si zahral hlavnú úlohu v historickej dráme Revolution (Revolúcia, 1985). Film však neprijala ani kritika a ani diváci. Sklamaný herec sa stiahol do ústrania a ďalšie štyri roky sa na plátne neobjavil a venoval sa iba divadlu.
Na plátna kín sa vrátil v roku 1989 v úspešnom filme More lásky (Sea of Love). Režisér snímky Harold Becker Al Pacina obsadil do hlavnej úlohy detektíva, ktorý vyšetroval vraždy mužov.
Začiatok 90. rokov priniesol Al Pacinovi Oscara, ktorého dostal za stvárnenie slepého plukovníka Franka Sladea vo filme Vôňa ženy (Scent of a Woman, 1992). Do hlavnej úlohy ho obsadil režisér filmu Martin Brest.
O rok neskôr sa opäť predviedol v úlohe mafiána portorikánskeho pôvodu Carlita Briganteho v legendárnom filme Carlitova cesta (Carlito's Way). Režisérsky sa pod slávny film podpísal opäť Brian De Palma.
Filmografiu dnešnej veľkej filmovej hviezdy dopĺňajú aj ďalšie úspešné snímky ako napríklad Horlivosť (Heat, 1995. r. Michael Mann), Donnie Brasco (Krycie meno Donnie Brasco, 1997, r. Mike Newell), The Devil's Advocate (Diablov advokát, 1997, r. Taylor Hackford), Muž, ktorý vedel priveľa (The Insider, 1999, r. Michael Mann), The Merchant of Venice (Kupec benátsky, 2004, Michael Radford) alebo Stand Up Guys (Ako za starých čias, 2012,r. Fisher Stevens).
V roku 2019 sa Al Pacino objavil po boku Roberta De Nira, Joea Pesciho či Harveyho Keitela vo filme režiséra Martina Scorseseho Irčan (The Irishman).
Menej známe je pôsobenie Al Pacina v oblastiach akými sú réžia, produkcia a scenáristika. V roku 1985 natočil vo svojej vlastnej produkcii prepis hry Heathcata Williamsa The Local Stigmatic, v ktorom stvárnil hlavnú úlohu. V roku 1996 dokončil svoj umelecký dokumentárny film Al Pacino - Richard III., v ktorom skombinoval film s vlastnými úvahami o súčasnom prístupe k shakespearovským drámam.
Za celoživotné dielo bol Al Pacino ocenený na Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) v Benátkach (1994) a na MFF v San Sebastiane (1996).
Svetoznámy herec sa síce nikdy neoženil, no má dcéru s učiteľkou herectva Jan Tarrantovou a dvojičky s bývalou priateľkou Beverly D'Angelovou.