Praha/Bratislava 16. októbra (TASR) – Herečka Veronika Žilková patrí medzi významné osobnosti českej kultúry. Ako umelkyňa sa presadila vo filmovom, televíznom aj divadelnom prostredí. Do širšieho povedomia sa dostala vďaka televíznemu seriálu My všichni školou povinní (1984). Za vedľajšiu úlohu vo filme Zapomenuté světlo (1996) získala Českého leva.

Česká herečka Veronika Žilková, známa z mnohých filmov, televíznych seriálov či zábavných programov oslávi v sobotu 16. októbra 60 rokov.

Veronika Žilková sa narodila 16. októbra 1961 v Prahe. Pochádza z rodiny pedagóga a flautistu Václava Žilku. Ako sedemnásťročná sa stala súčasťou tanečno-hudobného súboru Chorea Bohemica. Po maturite na gymnáziu začala najskôr študovať psychológiu, ale napokon si zvolila Divadelnú fakultu Akadémie múzických umení v Prahe, na ktorej v roku 1985 ukončila odbor herectvo.

Jej filmovým debutom bola psychologická dráma Dívka s mušlí (1980). Hlavné úlohy si zahrala v epizóde seriálu Tak se ptám (1982) aj v komédii Když rozvod, tak rozvod (1982) po boku Jana Čenského. Diváci ju mohli na obrazovkách vidieť ako pioniersku vedúcu Janu v rodinnom seriáli My všichni školou povinní (1984). Dcéru českého skladateľa Leoša Janáčka stvárnila v životopisnom filme Lev s bílou hřívou (1986) a v rovnakom žánri sa o rok neskôr predstavila ako snúbenica básnika Karla Hynka Máchu vo filme Mág. V deväťdesiatych rokoch stála pred kamerou ako dozorkyňa vo väzení v štvordielnom televíznom filme Přítelkyně z domu smutku (1992).

Za úlohu umierajúcej Marjánky v dráme Vladimíra Michálka Zapomenuté světlo (1996) získala ocenenie Český lev. Toto prestížne ocenenie prevzal aj jej herecký kolega Bolek Polívka, ktorý sa v snímke predstavil v postave farára bojujúceho o záchranu kostola aj duchovných hodnôt.

Nomináciu na Českého leva za hlavnú úlohu si vyslúžila aj za fantasy ladenú filmovú grotesku Otesánek (2000) v réžii významného tvorcu animovaných filmov, scénografa a výtvarníka Jana Švankmajera. Diváckej obľube sa tešil komediálny seriál To jsem z toho jelen aneb Poslední učitel v Čechách (2000) o manželstve učiteľa a zdravotnej sestry, ktorých zasiahol nedostatok financií. V titulných úlohách sa predviedol Bohumil Klepl a Veronika Žilková. Ženu, ktorej vzťah sa rozpadá si zahrala v snímke Deník šílené manželky (2001) natočenej podľa rovnomenného bestselleru Ireny Obermannovej.

Veľmi populárnou sa stala satirická relácia Tele Tele vysielaná v rokoch 2000-2007, v ktorej Žilková účinkovala. Hoci táto skečová šou vyvolávala ohľadom kvality humoru rozporuplné reakcie, nemožno jej uprieť vysokú sledovanosť. Po boku hereckých osobností ako Zlata Adamovská či Ondřej Vetchý sa Žilková predstavila vo filmovej adaptácii románu Vladimíra Párala Milenci a vrazi (2004). Svätú Veroniku si zahrala v rozprávke Anděl Páně (2005), rovnako aj v jej pokračovaní (Anděl Páně 2, 2016). Ako macocha sa objavila aj vo filme Dvanáct měsíčků (2012). V posledných rokoch ju bolo možné vidieť opäť po boku Bolka Polívku v rozprávke Alenka v zemi zázraků (2018) alebo v romantickej komédii LOVEní (2019).

Počas svojej hereckej kariéry sa predstavila na niekoľkých divadelných scénach. V pražskom Činohernom klube, ktorý bol jej domovskou divadelnou scénou bola súčasťou diel spracovaných do javiskovej podoby ako napríklad Rodina Tótů (1982), Sex noci svatojánské (1993), Třetí zvonění (1997), Letní byt (1999) či Deskový statek (2001). Slovenský režisér Martin Čičvák ju v tomto divadle obsadil do inscenácií Kukura (2011) či Urna na prázdném jevišti (2016).

V Divadle Rokoko si zahrala v hre Karla Čapka Adam Stvořitel. V roku 2007 získala rolu Adiny Mandlovej v inscenácii Adina. Hlavnú úlohu zveril Veronike Žilkovej vtedajší umelecký šéf Divadla na Vinohradoch Martin Stropnický, ktorý je zároveň aj jej životným partnerom a momentálne pôsobí ako český veľvyslanec v Izraeli.

V súčasnosti možno herečku vidieť v Divadle Bez zábradlí alebo v Divadle Bolka Polívky.